.
úvodobsahfórum DUCHOVNO
sk
en
fr
br
es
www.poznanie.sk
stiahnuťlinkye-mail
Pridať záložku
RSS


















ČLÁNKY: BIBLIA 

Desať Božích prikázaní


Desať Božích prikázaní

Nezneužiješ meno Pána, svojho Boha!

Druhé prikázanie


Meno vzbudzuje a sústreďuje v človeku pojem! Kto zhanobí meno a opováži sa ho znehodnotiť, ten tým znehodnocuje pojem! Na to pamätajte vždy!

Na toto jasné Pánovo prikázanie sa dbá zo všetkých desiatich prikázaní najmenej, teda sa najčastejšie porušuje. Tisícoraké sú spôsoby tejto neúcty. Aj keď si človek myslí, že mnohé z týchto porušení sú celkom nevinné, že sú len bežnými slovnými zvratmi, aj napriek tomu je to porušenie prísne stanoveného prikázania!

Je to práve táto tisícoraká, údajne len nevinná neúcta, ktorá znevažuje posvätné meno Božie, a tým aj pojem Boha, ktorý je s menom vždy úzko spätý; ktorá ho pred ľuďmi, ba dokonca už pred deťmi, oberá o svätosť, špiní jeho nedotknuteľnosť zovšednením, znevažovaním vo všeobecných slovných frázach!

Ľudia sa neľakajú toho, že sa pri tom zosmiešnia. Nechcem tu uvádzať ani jedno z mnohých slovných spojení; na to je toto meno príliš vznešené a velebné! Ale každému človeku postačí, ak si len jeden deň bude toto všímať a bude zdesený ohromným počtom previnení sa proti druhému prikázaniu ľuďmi oboch pohlaví, veľkými i malými, až po deti, ktoré sú ešte sotva schopné vytvoriť čo len jednu poriadnu vetu. Veď ako spievali starí, tak čvirikajú mladí!

Z tohto dôvodu býva práve znevažovanie Boha mnohokrát tým prvým, čomu sa mládež naučí v súvislosti s len navonok nevinným prekračovaním Božích zákonov!

Zo všetkých previnení je ale účinok tohto najhorší! Formálne je hrozivo rozšírené medzi celým ľudstvom; nielen medzi kresťanmi, ale aj medzi mohamedánmi, židmi a budhistami, všade človek počúva to isté do omrzenia!

Čo potom môže pre človeka znamenať ešte meno „BOH“! Je znehodnotené a necení sa ani toľko, ako najmenšia z mincí! Horšie ako obnosený kus odevu. A človek na zemi, ktorý chce byť ináč tak múdry, to pokladá za neškodné, hreší v tom viac než stokrát za deň!

Kde je tu rozvážnosť, kde je čo len najmenší záchvev citu? Aj vy ste voči tomu úplne otupeli, pokojne počúvajte, keď je najsvätejší zo všetkých pojmov pošliapavaný v špine všedného dňa!

Nemýľte sa však! Konto viny každého jedného, kto zhrešil, je tým na onom svete bez milosti zaťažené! A nie je také ľahké odpykať práve toto, pretože prináša ďalekosiahle zlé následky, ktoré sa musia vypomstiť až do tretieho a štvrtého pokolenia, ak sa v tomto reťazci nenájde človek, ktorý dôjde k poznaniu a postaví sa týmto nešvárom do cesty.

Pokúste sa preto voči tomuto škodlivému zvyku vo vám blízkych kruhoch bojovať. Predovšetkým ale prestrihnite najskôr svoje vlastné nitky karmy prostredníctvom energie, ktorá vo vás ešte ostala, aby sa vaše konto viny nestávalo väčším, než už je.

Nečakajte ľahké vykúpenie len preto, že ste si doposiaľ nemysleli pritom nič zlého! Škoda je presne taká istá! A prehrešenie sa proti prikázaniu pretrváva! Veď ste ho presne poznali.

Ak ste sa poriadne nesnažili ujasniť si jeho dosah, je to vaša vina! Nemôže vám byť preto ani nič odpočítané! Počúvajte a konajte tak, aby ste už na zemi boli schopní mnohé splatiť.

Strašidelné je ináč bahno, ktoré vás očakáva, keď prídete na onen svet a ktoré vás bude brzdiť pri ceste nahor.

Avšak nielen človek samotný, ale aj úrady, sa po celé stáročia stavali na odpor voči tomuto prikázaniu tým, že si vynucovali od ľudí prísahu, nútili ich k porušovaniu a hrozili pozemským trestom, ak požiadavku nesplnili. Trest na onom svete je však oveľa ťažší a dopadne na všetkých tých, ktorí žiadali prísahu, nie na tých, ktorí pod nátlakom museli prisahať. Aj Kristus povedal raz výslovne: „Nech je vaša reč Áno alebo Nie; čo je nad to, je od zlého!“

A úrady mali predsa moc dať tomuto Áno alebo Nie rozhodujúcu váhu tým, žeby to pri klamstve pred súdom trestali práve tak, ako krivú prísahu! Tým mohli hodnotu slov pred súdom povýšiť na ten stupeň, ktorý pre rozsudok potrebovali. Nebolo preto potrebné z donútenia viesť ľudí k porušovaniu Božieho prikázania!

Ešte horšie si ale počínali cirkvi a ich zástupcovia, ktorí dovolávajúc sa Boha podrobovali ľudí najhoršiemu mučeniu, a za dovolávania sa Boha ich upaľovali, ak už predtým nepodľahli mukám.

Všetkým dobre známy a svojou ukrutnosťou povestný rímsky cisár Nero nebol pri mučení kresťanov taký hrozný, taký zatrateniahodný, ako niektoré cirkvi so svojimi ohromnými registrami hriechov voči zákonom Božím! Po prvé ani zďaleka toľko nevraždil a nemučil a po druhé sa nedovolával pokrytecky Boha, čo musí v tejto podobe patriť k najväčšiemu rúhaniu sa, akého sa človek môže dopustiť.

Nič nepomôže, ak tie isté cirkvi dnes odsudzujú to, čo vtedy, žiaľ, až príliš dlho páchali; veď od toho neupustili dobrovoľne!

A ani dnes sa to veľmi nezmenilo pri vzájomnom, len tichom nepriateľstve, ale v inej, modernejšej forme! Aj tu sa časom zmenila len forma, nie živé jadro! A pred Božím súdom platí len samotné toto jadro, nikdy nie vonkajšia forma!

A táto terajšia, len navonok nevinná forma, sa zrodila z tej istej nevýslovnej pýchy ducha zástupcov všetkých cirkví ako predtým. A kde nie je zatratenia hodná pýcha, nájde sa prázdna márnomyseľnosť, opierajúca sa o pozemskú moc cirkvi. Tieto necnosti vytvárajú príliš často najnemiestnejšie nepriateľstvá, ktoré sú ešte popretkávané pozemskou vypočítavosťou, rátajúcou s rozšírením vplyvu, ak nie dokonca túžbou po veľkom politickom význame.

A všetko toto s menom „BOH“ na perách, takže by som chcel ešte raz zvolať ako Syn Boží: „Svojím chovaním ste premenili domy môjho Otca, ktoré mali byť vám ku cti, v lotrovskú peleš! Označujete sa za služobníkov slova Božieho, avšak stali ste sa služobníkmi vašej pýchy!“

Každý katolík si namýšľa, že je oveľa lepším pred Bohom ako protestant bez toho, aby mal na to dôvod, každý protestant si ale namýšľa, že je učenejším, pokrokovejším, a tým svojmu Bohu bližším ako katolík! A to sú všetko tí, ktorí tvrdia, že sú zástancami Krista, že sa formujú podľa jeho slova.

Nerozumné sú obe strany, ktoré sa opierajú o niečo, čo pred vôľou Božou vôbec neplatí! Práve všetci títo sa oveľa viac prehrešujú voči druhému prikázaniu Božiemu, než prívrženci ostatných náboženstiev; pretože nezneužívajú meno Božie len slovami, ale i skutkom, spôsobom, akým žijú, dokonca i svojou takzvanou bohoslužbou.

Každému, kto uvažuje a dobre pozoruje, dávajú len odstrašujúci príklad bezobsažných foriem prázdneho myslenia. Práve v bezhraničnej márnomyseľnosti nahovárajúc sebe i okoliu, že na rozdiel od inovercov už majú zaistené miesto v nebi, najviac hanobia pojem Boha!

Vonkajšia stránka cirkevných zvykov, krst a mnohé iné, to nie je rozhodujúce! Len samotné vnútro človeka sa musí postaviť pred súd! Pamätajte na to, vy pyšní, ktorým už bolo zvestované, že v deň súdu budú pyšní na seba hrdo tiahnuť s vlajkami, prepychovými rúchami, aby radostne prijali odmenu. Nikdy však nedosiahnu ríšu ducha pri stupňoch trónu Božieho, pretože odmenu, ktorá im patrí, dostanú skôr, než tam dôjdu. Ľadový závan ich odveje ako plevy, ktoré sú bez hodnoty; lebo im chýba čistá vnútorná pokora a ozajstná láska k blížnemu!

Ľudia tohto druhu najhorším spôsobom zneužívajú meno „BOH“, najhrubšie porušujú druhé prikázanie!

Títo všetci slúžia Luciferovi, nie Bohu! A vysmievajú sa tým všetkým Božím prikázaniam! Od prvého až po posledné! Najmä však tomuto druhému, ktorého porušenie je najčernejším pošpinením pojmu Boha v mene!

Chráňte sa naďalej ľahkovážne prestúpiť toto prikázanie! Dbajte odteraz prísne na seba a vaše okolie! Pomyslite, ak sa verne pridržiavate deviatich prikázaní a nedbáte na toto jedno, ste napokon predsa len stratení!

Ak je prikázanie dané Bohom, už v tom je dôkaz toho, že nesmie byť zľahčované, že musí byť nevyhnutne splnené! Ináč by vám nikdy nebolo dané.

Nepokúšajte sa modliť, ak nie ste schopní spoluzachvievať sa celou dušou v slovách, a chráňte sa toho, aby ste sa svojmu Bohu predstavili ako bezmyšlienkovití táraji; lebo by ste sa tým voči nemu previnili zo zneužitia mena Božieho.

Dobre si premyslite, kým ho o niečo poprosíte, či je to naliehavo nutné! Nezamotávajte sa do formálnych modlitieb, ktorých odrapotanie v určitú dobu sa stalo nešvárom vo všetkých cirkevných úkonoch. Je to nielen zneužitie mena Božieho, ale aj rúhanie sa!

V radosti i strasti vrúcne cítenie bez slov znamená oveľa viac, než tisíc slovných modlitieb, aj keď toto cítenie trvá len zlomok okamihu. Lebo takéto cítenie je potom vždy pravé a nie je pokrytectvom! Preto tiež nikdy nie je zneužitím pojmu Boh. Je to posvätný okamih, keď sa ľudský duch chce prosiac alebo ďakujúc vrhnúť pred stupne Božieho trónu! Toto sa nikdy nesmie stať drkotaním zo zvyku! Ani u služobníkov cirkvi!

Človek, ktorý je schopný používať meno Boh pri všetkých možných i nemožných príležitostiach dňa, nikdy nemal ani potuchy o pojme Boh! Ako ľudský duch musí mať schopnosť pocítiť v sebe tušenie Boha, aj keby to bolo len raz za jeho pozemského života! Ale samotný tento jeden raz by postačil na to, aby bezpodmienečne stratil chuť porušovať druhé prikázanie! Večne potom bude nosiť v sebe túžbu vysloviť meno „BOH“ len s najväčšou čistotou svojho vnútra!

Kto to nemá, je veľmi vzdialený byť hodný čo i len slova Božieho, tým menej toho, aby vošiel do ríše Boha a vychutnával jeho oblažujúcu blízkosť! Z tohto dôvodu je tiež zakázané vytvárať obraz Boha Otca podľa ľudských predstáv! Každý pokus musí viesť k žalostnému zmenšeniu, keďže ani ľudský duch, ani ľudská ruka nie sú schopné, aby vizionársky vzhliadli a potom v obraze pozemsky zachytili čo i len najmenšiu čiastočku skutočnosti! Najväčšie takéto umelecké dielo by znamenalo len hlboké zneváženie. Oko samotné naznačuje svojím nevýslovným žiarením všetko.

Tak vznešená je pre vás nepochopiteľná veľkosť, ktorú zahŕňate do slova „BOH“, a ktorú sa opovažujete v ľahkovážnej trúfalosti používať ako najbežnejšiu zo všetkých prázdnych a bezmyšlienkovitých fráz! Budete skladať účty z tohto svojho počínania!



Kto sa nenamáha, aby Pánovo slovo aj správne pochopil, ten sa previňuje! 



Facebook
Twitter
LinkedIn
MySpace


Up Contents Home
počet návštev 3872207 od 1.1.2007