.
úvodobsahfórum DUCHOVNO
sk
en
fr
br
es
www.poznanie.sk
stiahnuťlinkye-mail
Pridať záložku
RSS


















ČLÁNKY: BIBLIA 

Desať Božích prikázaní


Desať Božích prikázaní

Máš ctiť otca i matku!

Štvrté prikázanie


Toto prikázanie dal Boh ľudstvu. Vyvolalo to ale nesmierne duševné boje. Nejedno dieťa, nejeden dospelý ťažko zápasili, aby najhrubším spôsobom neporušili práve toto prikázanie.

Ako môže dieťa ctiť otca, ktorý sa znižuje na opilca, alebo matku, ktorá svojou náladovosťou, svojím neskrotným temperamentom, nedostatkom sebavýchovy a mnohým iným strpčuje hodiny otcovi i celému domu a úplne znemožňuje, aby zavládla pokojná nálada!

Môže dieťa ctiť rodičov, keď počuje, ako si navzájom hrubo nadávajú, klamú sa, alebo sa dokonca bijú? Nejedna manželská scéna urobila deťom z prikázania muky, spôsobila, že jeho plnenie sa stalo nemožným.

Bolo by to napokon predsa len pokrytectvo, keby dieťa chcelo tvrdiť, že ctí matku ešte aj vtedy, keď sa táto správa voči cudzím oveľa vľúdnejšie než voči vlastnému mužovi, otcovi dieťaťa. Ak u nej pobadá sklon k povrchnosti a vidí ju ako v tej najsmiešnejšej márnomyseľnosti klesá, stávajúc sa bez odporu otrokyňou každej módnej pochabosti, ktorú často nie je možné viac zlúčiť s pojmom vážneho, vznešeného materstva, čo uberá všetku krásu a vznešenosť materskej cti, ... na základe čoho má potom dieťa ešte dobrovoľne uctievať matku?

Čo všetko skrýva toto jedno slovo: "matka"! Čo však tiež vyžaduje.

Dieťa, ktoré ešte nie je otrávené, musí podvedome pociťovať, že človek zrelého, vážneho ducha sa nikdy neodhodlá k tomu, aby svoje hrubohmotné telo obnažoval len kvôli móde. Ako potom môže matka ostať pre dieťa posvätnou! Prirodzená úcta poklesne k prázdnej forme povinnosti zo zvyku, alebo vďaka výchove do spoločenskej zdvorilosti, teda k pokrytectvu, ktorému chýba akýkoľvek vzlet duše. Práve ten vzlet, ktorý v sebe skrýva vrúcny život, ktorý je pre dieťa nepostrádateľný a ktorý ho pri dospievaní a vstupe do života sprevádza ako bezpečný štít, chráni pri pokušeniach všetkého druhu a ktorý mu vnútorne ostáva pevným útočiskom, ak sa niekedy dostane do pochybností. Až do vysokého veku!

Slovo "matka" alebo "otec" by malo vždy prebudiť horúci vrúcny cit, z ktorého pred dušu vystúpi obraz plný čistoty a dôstojnosti, varujúci alebo súhlasiaci, ako hviezda, ktorá ich vedie celým pozemským bytím.

A o aký poklad je každé dieťa pripravené, ak nemôže ctiť svojho otca alebo svoju matku z celej duše!

Avšak tieto muky duše vyvoláva zas len nesprávne pochopenie. Doterajší názor ľudí obmedzoval zmysel prikázania a robil ho jednostranným. To čo Boh zoslal ale nemôže byť jednostranné!

Ešte nesprávnejšie bolo, že sa toto prikázanie znetvorilo vylepšením podľa ľudského uváženia a malo byť presnejšie sformulované dodatkom: "Cti otca svojho a matku svoju!"

Tým sa všetko zosobnilo a muselo viesť k omylom; pretože prikázanie znie vo svojej pravej forme len: "Cti otca a matku!"

Nemienia sa teda jednotlivé, určité osoby, ktorých povahu nie je možné vopred stanoviť a predvídať. Niečo tak nezmyselné sa nikdy v Božích zákonoch nevyskytuje. Boh v žiadnom prípade nepožaduje ctiť niečo, čo si ani nezaslúži, aby bolo bezvýhradne ctené!

Toto prikázanie naopak zahŕňa namiesto osobnosti vzťahu ku konkrétnym osobám pojem otcovstva a materstva. Neobracia sa teda k deťom, ale najskôr na samotných rodičov, od týchto požaduje, aby si ctili otcovstvo a materstvo! Prikázanie ukladá rodičom bezpodmienečnú povinnosť, aby si vždy boli úplne vedomí svojej veľkej úlohy a aby tým stále mali pred očami aj zodpovednosť, ktorá v tom spočíva.

Na onom svete a vo Svetle sa nežije slovami, ale v pojmoch. Z tohto dôvodu sa stáva, že pri opakovaní v slovách dôjde ľahko k obmedzeniu významu povedaného pojmu, ako je to zrejmé v tomto prípade. Ale beda tým, ktorí nedbajú na toto prikázanie, ktorí sa neusilovali o jeho spoznanie v pravom zmysle. Nie je ospravedlnením, že dosiaľ bolo len mnohokrát nesprávne vykladané a nesprávne vyciťované.

Dôsledky nedodržania prikázania sa prejavili už pri plodení a vstupe duše. Úplne ináč by bolo na tejto zemi, keby ľudia boli pochopili a plnili toto ďalekosiahle prikázanie. Úplne iné duše sa potom mohli dostať k inkarnácii, ktoré by nepripustili úpadok mravnosti a morálky takého stupňa, aký je dnes!

Pozrite len na vraždenie, pozrite na zhýralé tance, pozrite na orgie, ktorým sa dnes všetko chce oddávať. Podobné vzývaniu dusivých výparov temna. A pozrite na nepochopiteľnú ľahostajnosť, s ktorou je prijímaný a dokonca podporovaný úpadok ako niečo správne, dokonca niečo, čo tu vždy bolo.

Kde je človek, ktorý sa usiluje správne poznať vôľu Božiu, ktorý sa usiluje vo svojom vzlete pochopiť nekonečnú veľkosť? Namiesto toho vždy znova a znova túto veľkú vôľu tvrdohlavo vtláča do biednej obmedzenosti pozemského mozgu, z ktorého spravil chrám rozumu. Sám si tým klopí pohľad k zemi ako otrok idúci v reťaziach, namiesto toho, aby ho s radostným leskom nadšene dvíhal nahor, kde by sa stretol s lúčom poznania.

Vari nevidíte, ako úboho sa javíte v každom chápaní všetkého, čo k vám prichádza zo Svetla! Či sú to už prikázania, prísľuby, posolstvo Krista alebo i celé stvorenie! Nič nechcete vidieť, nič poznať! Veď sa ani vôbec nesnažíte niečomu skutočne porozumieť! Neberiete to tak, ako to je, ale kŕčovite sa snažíte vždy znova a znova všetko preformovať do nízkych názorov, ktorým sa oddávate po tisícročia.

Osloboďte sa konečne od tohto dedičstva. Silu na to máte k dispozícii v každom okamihu a bez toho, aby ste museli prinášať obete. Ale vy to musíte odhodiť razom, jediným aktom vôle! Bez toho, aby ste si niečo z toho zahrávajúc sa ponechali. Len čo sa pokúsite hľadať prechod, nikdy sa neoslobodíte od doterajšieho, ale vždy vás to mocne bude ťahať späť. Ľahké to pre vás bude len vtedy, ak jedným rezom oddelíte všetko staré, a tak bez starého bremena predstúpite pred nové. Len potom sa vám otvorí brána, inak zostane pevne zatvorená.

A to si vyžaduje len skutočné a vážne chcenie, a stane sa to v okamihu. Presne ako prebudenie sa zo spánku. Ak sa pritom nezodvihnete ihneď zo svojho lôžka, opäť sa unavíte a radosť z diela nového dňa oslabne, ak sa dokonca celkom nestratí.

Cti otca i matku! To nech sa vám stane svätým prikázaním. Prineste otcovstvu a materstvu úctu! Ktože dnes ešte vie, aká veľká dôstojnosť v tom spočíva. A aká moc k zušľachteniu ľudstva! V tom by mali mať jasno ľudia, ktorí sa spájajú tu na zemi, potom bude každé manželstvo skutočne manželstvom zakotveným v duchovnom! A všetci otcovia, matky budú podľa zákonov Božích hodní úcty!

Pre deti však bude toto prikázanie prostredníctvom ich rodičov sväté a živé. Nebudú môcť vôbec inak než z duše ctiť otca a matku, nech už budú samy uspôsobené akokoľvek. Budú k tomu donútené už skutočnosťou správania sa rodičov.

A beda potom tým deťom, ktoré prikázanie nebudú plniť úplne. Doľahne na ne ťažká karma; pretože k nej dajú aj v plnej miere dôvod. Ale pri nasledovaní prikázania sa poslušnosť stane vo zvratnom pôsobení samozrejmosťou, radosťou a potrebou! Choďte preto a dbajte na prikázania Božie vážnejšie ako doposiaľ! To znamená, dbajte na ne a plňte ich, aby ste boli šťastní!



Kto sa nenamáha, aby Pánovo slovo aj správne pochopil, ten sa previňuje! 



Facebook
Twitter
LinkedIn
MySpace


Up Contents Home
počet návštev 4501697 od 1.1.2007