Desať Božích prikázaní

Nebudeš kradnúť!

Za jedného z najviac opovrhnutiahodných tvorov je považovaný zlodej. Zlodejom je každý, ktorý druhému vezme niečo z jeho vlastníctva bez jeho vedomia!

V tom je vysvetlenie. Aby človek správne mohol dodržiavať toto prikázanie, nepotrebuje nič viac, len vždy jasne rozlišovať, čo patrí druhému! Toto nie je ťažké, povie si hneď každý. A tým to hneď aj odbavil.

Isteže, nie je to ťažké, ako v podstate nie je ťažké dodržiavať všetkých desať prikázaní, ak človek naozaj chce. Podmienkou pritom však stále je, že ich človek správne pozná. A to chýba mnohým.

Už si pri dodržiavaní niekedy správne zvážil, čo je vlastne majetok druhého, z ktorého mu nič nesmieš zobrať?

Sú to jeho peniaze, šperky, šaty, možno i dom a dvor s dobytkom a so všetkým, čo k tomu patrí. Ale v prikázaní sa nehovorí, že sa to týka len hrubohmotných pozemských statkov! Veď sú hodnoty, ktoré sú oveľa cennejšie!

K vlastníctvu človeka patrí i jeho povesť, verejné uznanie, jeho myšlienky, jeho osobitosť, aj dôvera, ktorú používa od druhých, ak aj nie od všetkých, tak predsa aspoň od toho či onoho!

Ak dôjdeme až tak ďaleko, tak pýcha nejednej duše odpadne pri tomto prikázaní. Veď si len polož otázku: Ešte nikdy si sa nepokúsil, možno v dobrom presvedčení, otriasť dôverou, ktorej sa človeku dostáva u iných varovaním, alebo ju úplne podkopať? Tým si toho, komu táto dôvera patrila, doslova okradol! Lebo ty si mu ju zobral, alebo si sa aspoň o to pokúsil.

Svojho blížneho si okradol aj vtedy, ak si vedel niečo o jeho pomeroch a tieto poznatky si bez jeho súhlasu, podal ďalej. Z toho vidíš, ako sú do slučiek viny zamotaní všetci tí ľudia, ktorí sa snažia z takýchto veci robiť obchod, alebo tento postup využívajú obchodne.

Toto zaplietanie sa vedie v následných prejavoch neustáleho prekračovania Božích zákonov k vytvoreniu tak obrovskej siete, že sa títo ľudia už nikdy nevyslobodia; pretože uvalili na seba ťažšiu vinu než hrubohmotní vlamači a zlodeji. Vinní a prechovávačom zlodejov rovní sú tí, ktoré podporujú takýchto „obchodníkov“ v ich hriešnej živnosti.

Každý priamy a čestne zmýšľajúci človek, či už súkromná osoba alebo podnikateľ, má právo a povinnosť požadovať od človeka, ktorý sa na neho obráti s nejakou požiadavkou, priamo vysvetlenie a ak je to potrebné ak doklady, na základe čoho sa môže rozhodnúť do akej miery môže s dôverou jeho želania splniť. Všetko ostatné je nezdravé a zavrhnutiahodné.

Naplnenie tohto prikázanie má zároveň ešte ten účinok, že sa viac a viac prebúdza cit a jeho schopnosti sa pestujú, uvoľňujú. Človek tým získava pravú schopnosť vyznať sa v ľuďoch, ktorú stratil len z pohodlnosti. Postupne bude strácať to mŕtve, strojové a stane sa opäť živým človekom.

Povstanú skutočné osobnosti, zatiaľ čo sa terajší stádovito vychovaný živočích musí vytratiť.

Dajte si tú námahu o tom porozmýšľať a dbajte, aby ste snáď nakoniec na stránkach svojej knihy podlžností nenašli práve časté prestúpenia tohto prikázania!