Protiklady

Celý svet človeka je založený na protikladoch. Dobré - zlé, pekné - škaredé, príjemné - nepríjemné, chcené - nechcené... Protiklady tvoria ilúziu času a priestoru, v ktorej sa dá ľahko stratiť. Preto: Vchádzajte tesnou bránou, lebo priestranná brána a široká cesta vedie do zatratenia, a mnohí ňou vchádzajú; ale do života vedie tesná brána a úzka cesta, a málo je tých, ktorí ju nachádzajú.

Povrchný človek si zbežne prečíta text: "To je podobenstvo z biblie." Alebo: "To som počul už veľakrát, veď to čítajú každý rok v kostole," a maximálne si povie: "Ja idem určite po ceste do života, som predsa veriaci." A tým je to pre neho uzatvorené.

Hlboký človek si prečíta podobenstvo tak, akoby ho čítal prvýkrát. Najskôr si uvedomí naliehavosť tohoto posolstva, a potom hneď pozrie na seba a v duchu si prezrie svoj život. Ako ním vlastne doposiaľ kráčal? Bude sa snažiť nájsť význam slov, aby mohol múdrosť, ktorú ukrýva podobenstvo, uplatniť vo vlastnom živote. Čo je tou úzkou bránou? Ako ňou vchádzať?

Hoci sa vám možno bude zdať nemožné nájsť význam podobenstva, na ktorom sme ukázali protikladnosť povrchnosti a hlbokosti, je to jednoduché. Protiklady sa totiž dopĺňajú a jeden dáva tušiť druhý. Širokú cestu nie je ťažké vidieť, ak sa pozriete na širokú ponuku povrchných radovánok, ktoré sa ponúkajú našim zmyslom. Užívať sa dá iba to, na čo sa dá pozerať, čo sa dá počúvať, chytať,... Tento dej musí mať samozrejme aj určité trvanie, preto bránou k širokej ceste je čas. Protiklad širokej cesty a priestrannej brány musí byť teda zákonite mimo hmotu a čas. Že také sa nedá poznať? Ale dá, srdcom. Láska a cit sú nehmotné. Bránou k nim je život v prítomnosti, ktorý nepodlieha času, minulosti ani budúcnosti.

Vráťme sa ale k protikladom. Hoci by jeden bez druhého nemohli existovať, ich spojenie vytvára jednotu. Rozum je ale prikrátky na to, aby dokázal protiklady spojiť a pochopiť, lebo pre svoju obmedzenosť ich nedokáže súčasne vnímať. Pochybujete? Keby ste si dali jednu ruku do studenej vody a druhú do teplej, rozum dokáže vnímať chvíľu teplo, chvíľu chlad, nie však oba protiklady naraz. Môžete si to vyskúšať pozorovaním obrázku dopĺňajúcich sa častí čaše a tvárí - rozum dokáže vnímať jedno alebo druhé - nikdy nie oboje súčasne. Zjednotiť protiklady? To by ste sa museli dostať nad obmedzený svet rozumu, do večného sveta, ktorý nepodlieha času a priestoru. To ale vďaka citu a svedomiu nie je zase také ťažké - stačí ich uprednostniť pred pohodlnejšími riešeniami, ktoré ponúka rozum. Určite to stojí za to.