Spravodlivosť

Mnoho ľudí sa ponosuje – keby existoval Boh, tak by nemohol dopustiť takú nespravodlivosť... Vojny, hlad, choroby a utrpenie rôzneho druhu vytvára dojem nespravodlivosti. To je však iba povrchné videnie – v skutočnosti to nie je žiadna nespravodlivosť, ale človeku sa iba vracia to, čo svojimi myšlienkami, slovami a skutkami sám spôsobil. Naopak, Božia spravodlivosť je zákonom, ktorý nemôže byť porušený – pracuje však podľa Božej vôle, nie podľa predstáv človeka.

Veď sám Ježiš povedal, že hriech proti Bohu a proti Synovi sa dá odpustiť, ale hriech proti Duchu Svätému sa odpustiť nedá. A viete prečo? Lebo Duch Svätý je Božia spravodlivosť. Práve Duch Svätý udržuje Božie zákony, ktoré spravodlivo dávajú človeku vždy to, čo si zasluhuje. Za dobré slová, myšlienky a skutky dobrú odplatu, za zlé zlú. Preto Ježiš hovoril: "lebo nezbierajú z tŕnia figy, ani z hložia neoberajú hrozno" a "niet dobrého stromu, ktorý by rodil zlé ovocie, a zase niet planého stromu, ktorý by rodil dobré ovocie." A to aj s úrodou, ktorú prinesie to, čo zasial. Je teda jasné, že zlý osud je iba dôsledkom zlého činu – podľa nemennej spravodlivosti Božích zákonov.

Hlavným dôvodom, ktorý vytvára pocit nespravodlivosti, je obmedzené ponímanie života ľudského ducha iba na jeho súčasný pozemský život. Pre komplexné videnie je však potrebné brať do úvahy aj to, odkiaľ prichádzame a prehliadanú skutočnosť, že žiadny z ľudských duchov, ktorí sa na zemi v súčasnosti rodia, tu nie je po prvý krát a prináša si so sebou dôsledky svojich predchádzajúcich činov, ktoré zostali nevyrovnané. U ľudských duchov, ktorí sa narodia napr. ako mrzáci, s vrodenou chorobou alebo v extrémnej chudobe a priniesli si so sebou dôsledky svojich predchádzajúcich činov, je to jasne viditeľné. Keby svoje vlastnosti zmenili, nemuseli by trpieť – a čistý, nevinný ľudský duch nemôže trpieť za to, čo neurobil – to je vylúčené.

Žiaľ, utrpenie je u mnohých ľudských duchov posledná možnosť, ako sa môžu uvedomiť a zobudiť zo smrteľného spánku svojho ducha. S viditeľnými dôsledkami svojich činov sa nerodia všetci ľudia hneď, ale dôsledky predchádzajúcich činov sa dostavia neskôr. Človeku je tak dopriate spoznať opäť lásku a harmóniu naplno a vyvinúť sa tak, aby bol schopný svoje viny odčiniť bez utrpenia. Nič však človeku nebude odpustené a všetko sa mu vráti aj s úrokmi, ktoré svojimi myšlienkami, slovami a skutkami spôsobil, či už je to dobré, alebo zlé. Práve Božia milosť dovoľuje človeku netrpieť dôsledkami predchádzajúcich činov, ak sa duch zmení k lepšiemu.

Ďalším prehliadaným faktom, ktorý zapríčiňuje pocit nespravodlivosti je, že každý človek sa nachádza na inej vývojovej úrovni. To znamená, že to, čo niekomu "beztrestne" prechádza bez dôsledkov, druhému môže v živote spôsobovať obrovské ťažkosti a môže tým doslovne trpieť. Ak niekto koná vo svojom súčasnom živote proti Božím zákonom a cez to všetko sa mu viditeľne darí, deje sa tak iba preto, lebo karma je podľa terajších pozemských pomerov pomalá, nie je okamžitá, a môže sa prejaviť v živote neskôr, po rokoch, prípadne po smrti, či až v ďalšom živote. Aj pomalosť karmy má svoje dôvody, človek má čas dozrieť a napraviť svoje chyby. Ak to neurobí, musí potom samozrejme znášať dôsledky svojich činov.. Takémuto človeku však hrozí narastajúce nebezpečie, že zájde príliš ďaleko v zlom smere a už sa nedokáže vrátiť. Potom sa dôsledky jeho skutkov prevalia bez ohľadu na to, či ich je schopný odčiniť alebo nie, lebo nič nemôže byť odpustené. V prípade, že človek svojím konaním proti Božím zákonom ubližuje druhým ľuďom, nedeje sa tak pre nič iné, ako preto, že si to tí dotyční ľudia zaslúžili, je to ich karma, a sú týmto človekom rovnorodo pritiahnutí.

Božia spravodlivosť je pevne zakotvená v Božích zákonoch a pôsobí samočinne s absolútnou dôslednosťou. Tak podľa zákona tiaže bude každý ľudský duch po smrti telesnej schránky buď vynesený do svetlých rovín alebo strhnutý do temných hlbín, každý podľa stavu, v akom sa jeho duch skutočne nachádza. Tak sa každý spravodlivo dostane do rovnakého prostredia, ako je on sám. Tento zákon rovnorodosti, ktorý ľudského ducha pritiahne, len čo opustí hmotné telo, mu tak prinesie šťastie alebo utrpenie, spravodlivo podľa jeho vlastných skutkov. Preto je dôležité využiť čas vývoja v hmotnom tele, ktoré chráni ľudského ducha pred okamžitými priamymi účinkami Božej spravodlivosti, ktorá mu ponecháva možnosť rýchlejšieho zbavenia sa temných vlastností, ako v silnejšom vyžarovaní záhrobných svetov, kde sa Božia spravodlivosť prejavuje okamžite v plnej sile.

Čím sa človek viac usiluje k svetlu, tým môže byť dočasne vystavený silnejším účinkom karmy, pretože už ich je schopný vedome znášať. Tie ako zrýchlené nemajú takú intenzitu, no majú správny účinok. Samozrejme, toto splácanie karmy trvá iba dovtedy, kým je čo splácať a prehliadané, nechápané a nesprávne sa raz pominie. V skutočnosti sa utrpením, ktoré človeka postretne, nedeje nič zlého – skôr naopak; je mu tak umožnené vidieť a odstrániť vlastnosti, ktoré mu spôsobujú dlhodobé a zbytočné utrpenie, ktoré prehliada. Pokiaľ sa človek zmení, karmu, ktorú si vytvoril, je mu umožnené splatiť iba symbolicky, ako je to umožnené vďaka Božej milosti.

Príslovie "Nesúďte, aby ste neboli súdení" poukazuje na skutočnosť – nevieš, človeče, či nie si horší, ako ten, ktorého pre jeho vlastnosť odsudzuješ. Často krát sa zlé vlastnosti u človeka zosilnia návalom svetla, aby sa stali viditeľnými a dali sa odstrániť. Inak by ich človek prehliadal, neprikladal by im náležitú váhu, a teda ich ani neodstránil.

Najmä ak človek už mnohé so svojich temných vlastností už odstránil a "priblížil sa ku svetlu", to svetlo k nemu ľahšie preniká a osvetľuje v jeho povahe to, čo ešte nie je v harmónii so Svetlom. Podobne, ako keď idete v tme k pouličnej lampe – čím bližšie ste ku svetlu, tým je váš tieň kratší, ale je aj černejší.

Prirodzene, každý sme na inej úrovni zdokonaľovania sa. Niektorí ľudia sú napríklad ešte príliš hrubí a, povedzme, keď dopijú pohár, nie vždy ho dokážu nerozbiť, alebo neukradnúť. Iný sa učí zvládať život bez pitia a ďalší už dokáže pomôcť iným dostať sa zo zúfalstva závislostí, ktorých sa stali otrokom. Všetci sme jednoducho na inom stupni vývoja. Vo svojej duchovnej podstate sme ale všetci rovnakí, spravodlivo s rovnakými šancami. Čas vymedzený na vývoj sa však kráti, preto by sme si mali plne uvedomiť vlastnú zodpovednosť za svoje činy, aby sme nestáli zdesení sami zo seba pred neochvejnými účinkami Božej spravodlivosti.