.
úvodobsahfórum DUCHOVNO
sk
en
fr
br
es
www.poznanie.sk
stiahnuťlinkye-mail
Pridať záložku
RSS


















ČLÁNKY: POZNANIE 

Úrovne lásky


Úrovne lásky

Láska je túžba po jednote. Človek túto túžbu cíti hlboko v sebe ako svoju podstatu. Na počiatku vývoja si však lásku ako svoju duchovnú podstatu neuvedomuje, preto sa jej musí postupne učiť, alebo lepšie povedané, postupne ju v sebe objavovať. V prvej etape sa tak deje vo vzťahu k jednému, jemu blízkemu človeku. Až keď sa človek dokáže otvoriť, čo je pre poznanie lásky nutné, je schopný lásku rozšíriť na všetkých a všetko okolo seba.

Vzťah muža a ženy ako cesta k jednote má niekoľko úrovní. Prvou rovinou, v ktorej sa učí prežiť lásku je rovina telesná, založená na pohlavnom pude. Po človeku sa však chce, aby telesnú lásku zušľachtil a povzniesol ju z roviny pudov. Keď si začne výraznejšie uvedomovať toho druhého, otvára sa v ňom cit viac a vzniká láska emocionálna. Určite to poznáte, keď medzi dvojicou dovtedy neznámych ľudí preskočí iskra. Toto zamilovanie sa na prvý pohľad spôsobuje prebudenie emócií. Pudy sú aj v tomto prípade ešte aktívne, ale sú zušľachtené citom. Pokiaľ sa pudy pri takomto emocionálnom vzplanutí neprejavia, hovoríme o láske platonickej.

Medzi dvomi egom oddelenými bytosťami, ktoré sú zákonite rozdielne, vznikajú po doznení emocionálnej lásky nezhody a konflikty. Preto sa učia partneri spolu zjednotiť aj na tejto rovine, a tak vzniká racionálna rovina lásky. To sa dvaja rozprávajú a rozprávajú, až kým nezistia, ako si krásne rozumejú a ako sa majú radi. Samozrejme, človek sa pri tom učí prijímať toho druhého takého, aký je a musí obrúsiť svoje vyhranené názory a zaužívané zvyklosti. Partneri sú potom schopní sa vzájomne otvoriť ešte viac. Pokiaľ sa jedinec prežitím predchádzajúcich rovín vyvinie na vedomejšiu bytosť, je schopný vzťahu na vyššej duchovnej úrovni, čomu sa hovorí láska psychická. Tá už nevzniká z rozumovej, telesnej alebo emocionálnej príťažlivosti, ale s príťažlivosti duchovnej. Vtedy človek cíti v tom druhom ducha, ktorý ho priťahuje, a s ktorým sa snaží zjednotiť. Pretože pri prebudení duchovnej lásky človek ešte nie je dokonale vyvinutý, táto láska často obsahuje aj prvky nižších úrovní spojenia. Nechcem tým povedať, že by bolo telesné spojenie alebo iná nižšia rovina otvorenia sa zlá, telesné spojenie medzi milujúcimi bytosťami je na plnohodnotné prežívanie lásky tiež potrebné. Čistej duchovnej lásky sú schopní iba vysoko vyspelí jedinci, čo je zatiaľ ideál pre drvivú väčšinu ľudstva. Človek sa však vyvíja postupne a až keď dokáže milovať duchom, otvára sa mu úplne iná dimenzia lásky - láska k Bohu, a tým aj ku všetkým a všetkému. Vtedy vlastne končí pre človeka jedno dlhé vývojové obdobie, ktoré v sebe zahŕňa nutnosť žiť v hmotnom tele.

Boh nie je osobou, ktorú by mohol milovať človek priamo, preto ho nachádza ako podstatu Bytia vo všetkom okolo seba. Poznávanie dokonalosti Božieho stvorenia a funkčnosti Božích zákonov ho napĺňa veľkou vďakou, a tým sa učí smerovať prúd lásky priamo k Stvoriteľovi. Obrovské šťastie, ktoré v tejto láske nachádza ho vedie ešte k väčšej vďake, ktorá umožňuje ešte väčšie otvorenie sa láske a jej intenzívnejšiemu prežívaniu. Ten, kto túto lásku pozná, vie, že je opätovaná, a že žiadna z predchádzajúcich rovín lásky sa s ňou nedá porovnať. Cítenie obrovskej lásky, ktorá preniká celým stvorením, človeka povznáša stále do vyšších rovín Bytia a privedie ho raz aj domov, do duchovnej ríše. Človek sa však na tejto ceste neponáhľa - všíma si okolo seba aj iných duchov, ktorí nie sú ešte schopní takej veľkej lásky a snažia sa im svojou láskou pomôcť. Vzájomné spolucítenie jednoty - "Ja" som "Ty" - je tu také veľké, že každý cíti, ak zostáva niekto na svojej ceste ku zdroju Lásky, aj "On" to bude cítiť, lebo súčastne je sebou, ním i každým. Áno, to je láska, ktorú sa učíme v sebe nájsť, oživiť a dať jej priestor, lebo Láska je našou podstatou, z ktorej sme vznikli.


Facebook
Twitter
LinkedIn
MySpace


Up Contents Home
počet návštev 3560068 od 1.1.2007