Ako sa naučiť cudzí jazyk

Ak sa chce Slovák vybrať na skusy do sveta, v dnešnej dobe to nejde tak ľahko ako kedysi; potrebuje sa najskôr naučiť reč. Inak by sa mu mohlo stať, že sa mu minú "groše" skôr, ako sa reč v cudzine naučí. A pri rečových schopnostiach nejde iba o to, aby rozumel "že má podať tehlu", ale o to, aby sa mohol s "domorodcami" aj porozprávať a vymeniť si s nimi skúsenosti o živote. Slovák nemá sklon pracovať ako stroj a dvojnásobne u neho platí, že práca bez priateľstva ubíja ducha.

Ako sa však reč naučiť? Kurzy sú drahé a i tak sa cudziu reč musí nakoniec človek naučiť sám. Mladí ľudia sa dnes síce jazyk učia v škole, ale často ho nevedia použiť v praxi. Dôvodom je skutočnosť, že človek si vytvorí vetu najskôr vo svojom vlastnom jazyku, a potom ju v hlave prekladá. To ale trvá dlho a často sa stáva, že v slovnej zásobe chýba nejaké slovo na to, aby mohol dokonale vytvorenú vetu v materinskom jazyku preložiť. V prípade, že cudzinec bude rozprávať bežným hovorovým spôsobom (teda rýchlo a "hltať" koncovky), problém ešte narastie. Kým si našinec preloží v hlave jednotlivé slová a poskladá vetu, hovoriaci povie zatiaľ ďalšie dve. A to môže poctivo sa učiaci študent dobre poznať gramatiku a mať aj slušnú slovnú zásobu.

Riešenie je jednoduché. Treba sa naučiť v cudzej reči myslieť. Keď v nej vymýšľate vety, automaticky používate slovnú zásobu, ktorú už máte a to, čo chcete vyjadriť, poviete jednoduchšie. Pri počúvaní vám nevadí, že nerozumiete všetko, lebo stíhate vnímať zmysel väčšiny slov a tie chýbajúce si domyslíte. Je známe, že praktikovi s malou slovnou zásobou a slabou znalosťou gramatiky sa bude v komunikácii dariť lepšie ako nabifľovanému teoretikovi. Prečo? Príčinou je pomalosť ľudského rozumu. Preto ho treba z funkcie tlmočníka vyradiť, tak ako je dobré vyradiť rozum aj z iných činností, do ktorých nepatrí. Ako na to? Je potrebné sa každé slovo naučiť používať; už pri učení ho treba hneď vyskúšať a použiť vo vete. Najlepšie je začať s číslovkami a v duchu si počítať do sto a naspäť. Keď to pôjde, treba skúsiť násobilku 3, 5, 6, 7... a keď pôjde aj to, tak pospiatky. Keď uvidíte cenovky v obchode, čítajte ich v duchu v cudzej reči; ako aj čas pri pohľade na hodinky, alebo precvičujte čísla pri listovaní strán v knihe. Keď vyradíte rozum-tlmočníka z funkcie v počítaní, skúste to so základnými slovami. V bežných situáciách hovorte v duchu cudzou rečou a opisujte, čo vidíte a čo sa deje; podobne ako ste to robili doposiaľ nevedome v materinskej reči. Takto sa vám po pár dňoch cudzia reč v mysli zakotví a ste pripravení na skutočné učenie sa.

Namiesto krkolomného študovania nezáživných jazykových učebníc je dobré požičať si alebo kúpiť cudzojazyčné knihy so zníženou slovnou zásobou. Takéto knihy od najlepších svetových spisovateľov sa dajú zohnať v kategóriách už od 300 použitých slov. Ak natrafíte v knihe na neznáme slovo, ktoré sa častejšie opakuje, je dobré si ho hneď pozrieť v slovníku. Keď slovo prežijete, ľahko si ho zapamätáte a rozšírite si tak slovnú zásobu. Čítanie dobrých kníh je pútavé; po chvíli aj zabudnete, že čítate v cudzom jazyku. Slová, najmä tie najfrekventovanejšie, si tam poriadne precvičíte a gramatika sa na vás nalepí, že ani nebudete vedieť ako. Jej dodatočné preštudovanie však určite prospeje. Takéto štúdium sa, pravda, bude líšiť od štúdia žiaka-teoretika, ktorému učené nič nehovorí. Vy budete pozerať na všetko z pohľadu vlastnej skúsenosti, často s poznámkami typu "á, tak preto je to tak" alebo "to už viem".

Ešte je tu otázka, ako si na to všetko nájsť čas. Nuž, na prvú fázu učenia žiadny zvláštny čas nepotrebujete; môžete sa učiť (hovoriť čísla a slová, tvoriť vety) takmer kedykoľvek počas dňa, keď niekam kráčate, čakáte, alebo keď nepotrebujete premýšľať nad prácou. Aj desať nových slov na papieriku sa dá počas dňa ľahko vytiahnuť z vrecka a trénovať ich, povedzme, vo vymyslených situáciách. Na knihu je dobrý čas najmä v hromadnej doprave cestou do práce či do školy; alebo si stačí nájsť pol hodinu denne počas dňa napríklad skrátením pozerania TV a úspech nenechá na seba dlho čakať. Radšej robiť menej a pravidelne, ako veľa a iba pár krát. Veľkých ľudí robia malé skutky konané s vytrvalosťou. Prajeme Vám veľa úspechov.