.
úvodobsahfórum DUCHOVNO
sk
en
fr
br
es
www.poznanie.sk
stiahnuťlinkye-mail
Pridať záložku
RSS


















ČLÁNKY: ÚVAHY 

Svedomie a povinnosť


Svedomie a povinnosť

Podnetom k napísaniu týchto riadkov bola istá rozhlasová relácia, v ktorej prebehol rozhovor s hercami po absolvovaní úspešnej premiéry novej divadelnej hry. Nie je vôbec nutné konkretizovať, o akú divadelnú hru vlastne išlo, pretože problém, odkrytý týmto rozhovorom, je v divadelnej, filmovej alebo inej súčasnej umeleckej činnosti problémom všeobecným!

Okrem bežných otázok, odznievajúcich pri podobných príležitostiach, bola jedna z účinkujúcich vyzvaná k zaujatiu osobného postoja k množstvu vulgarizmov, ktoré konkrétne jej rola, ale v podstate i celá, takzvaným „netradičným“ spôsobom spracovaná hra, obsahovala. Dotyčná pani úprimne odpovedala, že s niečím podobným má osobne dosť veľké problémy a samozrejme, spočiatku upadla do veľkých rozpakov, ako sa k danej úlohe postaviť. Po určitom vnútornom boji, ako aj pod tlakom celej koncepcie spracovania diela zo strany režiséra, v nej nakoniec predsa len zvíťazila profesionalita: Úlohou herečky je verné zobrazovanie všetkých postáv, ktoré prináša každodenná realita, či už sú pozitívne, alebo negatívne. Jednoducho: povinnosť je povinnosť.

Takýto je teda reálny stav, čo sa týka postojov mnohých zatiaľ ešte zdravo uvažujúcich hercov. Celá problematika je však mimoriadne vážna, lebo umenie tvorí hodnotovú štruktúru nášho národa a zasahuje zhubným spôsobom do všetkých oblastí pracovného, spoločenského i osobného života.

Osobné vysporiadanie sa s tlakom, nútiacim človeka prekonať silný vnútorný nesúhlas, a argumentácia o profesionalite a plnení si povinnosti sú ukážkovým príkladom konfliktu medzi svedomím a povinnosťou! Hrôza a zdesenie sa však musí zmocniť každého človeka, ktorý si uvedomí, že tento konflikt sa rieši presadzovaním povinnosti na úkor svedomia! Veď hrozí, že úplne stratíme schopnosť počuť svoj vnútorný hlas!

Spomeňte si na koncentračné tábory, na masové, systematické vyvražďovanie obyvateľstva a na mnoho iných neľudských činov, vykonaných v profesionálnom plnení si svojich „povinností“. Aj vtedy boli mnohí ľudia neraz konfrontovaní s rozhodnutím, či uposlúchnuť vlastné svedomie, alebo hľadisko splnenia si povinnosti. Táto poľutovaniahodná skutočnosť, že takzvaná „profesionalita“ nakoniec takmer vždy zvíťazila a svedomie bolo pod rôznymi zámienkami umlčané, spôsobila to obrovské množstvo zla, ktoré by pri rešpektovaní tichého hlasu vlastného vnútra profesionálne nebolo možné vykonať. Keď sa neskôr mnohí z fašistických pohlavárov snažili ospravedlniť svoje konanie argumentáciou, že si v podstate iba plnili svoje povinnosti, mnohí z týchto „dobrých pracovníkov“ boli uznaní vinnými zo zločinov proti ľudskosti a boli odsúdení.

Je však zarážajúce, smutné, ba priam desivé, ak myšlienkové pochody a zvrátené postoje v riešení protirečení vo vzťahu svedomia a plnenia povinností sú aj v 21. storočí úplne totožné, akými boli i v dobe temna, ktorú predstavoval v nedávnej dobe už spomínaný fašizmus. Žiaľ, ako vidieť, ľudstvo sa vôbec nezmenilo a nepoučilo, lebo aj napriek nevýslovnému utrpeniu, prameniacemu z tohto postoja, zostáva vnútorne aj naďalej také isté. Stále je totiž mylne presvedčené, že plnenie povinností a profesionalitu možno bez tragických následkov klásť nad cit a svedomie. Podobné názory však nie sú ničím iným, ako zaručenou a istou cestou do záhuby, ako si je to možné v uvedenom historickom kontexte plne overiť.

Celé dejiny civilizácie planéty Zem by vyzerali úplne inak, keby boli ľudia menej verní bezduchému plneniu si svojich povinností a viac načúvali hlasu vlastného svedomia! Lebo práve prostredníctvom svedomia sa k nám ticho prihovára niečo vyššie, všeobsiahlejšie a nadčasové, niečo, čo vždy sleduje a sledovalo iba jediný cieľ – osobné dobro jednotlivca a všeobecné blaho národov celej planéty.

Svedomie je niečím neuveriteľne cenným, je kompasom, schopným ukázať jediný správny smer aj zo zdanlivo bezvýchodiskovo spletitých a zmätených situácií. Najvyššou devízou človeka i celého ľudstva nie je teda paradoxne nebývalý rozmach vedy a techniky, ani rozsiahle rozumové poznanie, ani priaznivé hospodárske, či ekonomické ukazovatele, ale iba schopnosť s neomylnou presnosťou rozlíšiť správne od nesprávneho a dobro od zla, schopnosť načúvať a riadiť sa tichým vnútorným hlasom, ktorým je... naše svedomie!

(z otvoreného listu Slovenským divadlám)

Facebook
Twitter
LinkedIn
MySpace


Up Contents Home
  powered by: led žiarovky
počet návštev 3461353 od 1.1.2007