O zápase dobra a zla

Žijeme v dobe, keď sa z médií šíria správy o hrozbe terorizmu a celý svet na čele s USA je odhodlaný bojovať proti tomuto „zlu“. Niektoré krajiny boli dokonca nazvané „osou zla“. Je zvláštne, že teroristi sa väčšinou zvyknú schovávať v krajinách bohatých na ropu (Irak, Irán).

Extrémistické skupiny zasa nazývajú Ameriku krajinou satanovou, ktorú treba zničiť. Na jednej strane stojí ideológia postavená na individuálnej slobode, nedotknuteľnosti súkromného vlastníctva a na rešpektovaní zmlúv, na druhej strane je ideológia islamského práva, s náznakom duchovného rozmeru a so sociálnymi prvkami. Tak kde je vlastne dobro a kde je zlo?

Situácia sa radikalizuje a svet sa rozdeľuje. Extrémni zástancovia slobody vlastníctva tlieskajú obsadeniu Iraku, privatizovaniu a drancovaniu jeho prírodného bohatstva, ktoré je potvrdené nevýhodnými zmluvami, uzavretými pod násilím a za silnej korupcie. Extrémni zástancovia nábožensko-sociálnych hnutí zasa schvaľujú odvahu radikálov, keď šíria nenávisť a ničia ľudské životy. Tretia skupina vidiac zlo na oboch stranách je ku všetkému ľahostajná, prepadá pasivite a v snahe zostať mimo považuje dobro a zlo za relatívne. Štvrtá skupina vidiac dobro na oboch stranách hľadá zmierenie a porozumenie oboch, lepšie usporiadanie pre celý svet. Čo myslíte, ktorej skupine patrí budúcnosť?

Zápas dobra a zla je v Islame nazývaný Džihád - svätá vojna, v kresťanskej tradícii Armagedon - posledný zápas medzi silami dobra a zla. Aj v hinduistickej tradícii možno nájsť jeho obraz v Mahábhárate – v bitke na Kuruovskom poli. Ďalej existujú knihy, filmy, dokonca kreslené rozprávky, ktorými sú deti od malička kŕmené, a v ktorých vystupujú čiernobiele postavy - buď dobré alebo zlé, a  často v nich ide o násilné porazenie „zlých“ „dobrými“. O čom vlastne je a ako vyzerá tento zápas? Obe strany (amíci aj islamíci) sú presvedčení, že práve oni bojujú na strane dobra.

Pravý Džihád, Armagedon a bitku na Kuruovskom poli treba chápať v troch rovinách:

V duchovnej rovine, ktorá je rovinou čírej existencie a univerzálneho bytia (Boha, Ducha,...), v ktorom existuje výlučne DOBRO, HARMÓNIA a SVETLO a žiadneho zla tam niet. Teda na tejto úrovni je boj dobra a zla už vyhraný a niet s čím zápasiť, lebo tma neexistuje, len absolútne svetlo.

V duševnej rovine je zápas dobra a zla vidieť ako úsilie o presvietenie svojej vlastnej bytosti, o naladenie sa na SVETLO a DOBRO, o čerpanie energie lásky, dobra, pokoja a iných darov z nevyčerpateľného zdroja pokladov Ducha. Zároveň ide o konanie a  prianie dobra a svetla všetkým, vrátane nepriateľov a „zlých“.

V telesnej rovine ide o obranu svetla pred tmou. Každý má právo nekonať skutky tmy, stáť si za svojím a nedať sa ovládnuť. Teda ide výlučne o obranu, nie o útok. Veď svetlu netreba útočiť, stačí, keď zostane samo sebou a tma sama ustúpi. Neexistuje žiadny meč, ktorým by bolo možné tmu rozsekať na kusy. Toto je podstata Gándhiovskej nadnáboženskej Satjágrahy a boja dobra proti zlu: Stáť neoblomne v pravde a priať/konať dobro aj nepriateľom.

Teda pravý boj za dobro je NENÁSILNÝ. Nenásilie v boji za dobro pramení zo silného vnútorného presvedčenia v existenciu VŠEPRENIKAJÚCEHO DOBRA, ktoré víťazí samo od seba, len ho treba nechať konať v nás a priať ho našim nepriateľom. Kto verí, nepotrebuje používať násilie; kto používa násilie, ten neverí.

A existuje vôbec toto ABSOLÚTNE UNIVERZÁLNE DOBRO? Na to prídeme, keď si rozoberieme príčiny ľudskej nespokojnosti a pocitu nedostatku. Pocit nedostatku, ktorý vedie ľudí k vojnám, má dve hlavné príčiny: vnútornú frustráciu a vnútornú nenásytnosť. Vnútorne frustrovaní sú hlavne tí teroristi a všetci, ktorým bolo ublížené, a boli nejako poškodení životom. Pociťujú vnútorný smútok, a preto sa usilujú o to, aby každého uviedli do podobného stavu. Je to akási túžba po pomste. Týmto ľuďom stačí prejaviť súcit, dať im to, čoho sa im nedostalo v detstve, vytvoriť im atmosféru priateľstva a priestor pre slobodný rozvoj tela i ducha. Keď zmizne ich pocit frustrácie, zmizne aj ich túžba po pomste. Vnútorne nenásytní sú hlavne tí amíci a všetci „bohatí“ a „mocní“, ktorí chcú byť ešte bohatší a ešte mocnejší. Títo napriek svojmu veľkému materiálnemu bohatstvu a moci nad ľuďmi pociťujú vnútri bezmocnosť a chudobu. Veď inak by netúžili svoje bohatstvo a moc násilne rozširovať. Je to všetko preto, lebo nepoznali, nepochopili, neprecítili pravý zdroj všetkého bohatstva a všetkej moci. Skutočne bohatý človek nepotrebuje okrádať iných, aby získal viac. Bohatý je ten, kto má čo dať, nie ten, kto veľa vlastní. Skutočne mocný človek nepotrebuje zotročovať iných, aby si dokazoval svoju nadradenosť. Skutočne mocný človek vládne sám nad sebou a má moc pomáhať slabším. Nenásytníkov teda stačí nasýtiť. Pýtam sa, existuje potrava, ktorá nasýti, uspokojí a zaženie hlad? Či sme všetci nenásytníci a chceme viac? Existuje ZDROJ, ktorý nám dá pravé bohatstvo a pravú moc? Ak Príroda dala hlad, snáď dala i potravu, či nie? Ak nájdeme PRAMEŇ ŽIVOTA, vyhrali sme. Ak ho nájdeme a neoklameme sami seba, nenásytní sa nám poďakujú, že sme ich nakŕmili.

Otázka existencie univerzálneho DOBRA zostala nezodpovedaná. Je vecou hľadania každého z nás. Múdri však hovoria, že existuje. Ak je to tak, nie je to úžasné? Taký jednoduchý recept na záchranu sveta a seba? Tak blízko k osobnému a svetovému mieru a blahobytu? Len to uskutočniť; nie slovom, ale skutkom v sebe a medzi sebou?

Nenásilie

Nikto nemá právo šíriť svoju ideológiu násilím a vojnou. Blahobyt ľudstva je možné dosiahnuť len všeobecným konsenzom a porozumením. Boj dobra a zla je v skutočnosti úsilím o napojenie sa na zdroj Života, o hľadanie svojej pravej podstaty a podstaty všetkého živého i neživého. Skutoční bojovníci za dobro preto nepoužívajú násilie proti životu, ale ani nie sú k životu ľahostajní. Nenávisť im je vzdialená a preto vyhrávajú, lebo ak nemám v nenávisti svojho nepriateľa, odzbrojím ho tým. Ak mu dám priestor pre život, nemá proti čomu by bojoval.

Ľudia, majte rozum, prestaňte bojovať proti sebe a POCHOPTE PRAVDU. Dopracujte sa k pravde a k vzájomnému porozumeniu slobodnou komunikáciou a úprimným dialógom. Prečo sa trieštite na náboženstvá a skupiny, ktoré sa medzi sebou nenávidia a zbytočne vybíjajú svoju energiu vzájomným bojom? Pochopte, že celé ľudstvo je jediným živým organizmom, jediným telom, jedinou cirkvou. Ak bojujete proti sebe, vnášate do tohto tela rakovinu, ktorá neprospieva nikomu, a aj vy sami tým trpíte. Vy, čo ste presvedčení o správnosti vašej cesty, prečo potrebujete nenávidieť tých, ktorí majú cestu inú? Vari zlo mimo vás je silnejšie, než dobro vo vás? Neveríte v správnosť a silu svojej cesty? Ak veríte, prečo sa bojíte spolupracovať? Či je vaša cesta cestou strachu?

Zásady nenásilného boja

1. Všetci ľudia sú vo svojej podstate dobrí.

2. Všetci ľudia hľadajú vnútorné naplnenie a vonkajšiu sebarealizáciu.

3. Niektorí ľudia konajú zlé skutky, lebo sú frustrovaní utrpením a biedou.

4. Niektorí ľudia konajú zlé skutky, lebo sú nenasýtení bohatstva a moci.

5. Bojom proti frustrovaným rozmnožujeme ich utrpenie a znásobujeme ich túžbu po pomste.

6. Bojom proti nenasýteným v nich vyvolávame pocit ohrozenia ich bohatstva a moci, ktorému sa bránia.

7. Najväčším nepriateľom ľudstva je neschopnosť porozumieť jeden druhému a vytváranie skupín bojujúcich proti sebe.

8. Prežitie a budúcnosť ľudstva závisí na jeho schopnosti kooperácie, vzájomnosti a obojstranne rovnoprávnej spolupráci.

9. Svetový mier, osobné šťastie a prosperita jednotlivca závisia na nájdení prameňa Života, podstaty Bytia a plnosti žitia podľa hesla: Kto dal hlad, dá i potravu.

10. Skutočným a pravým bojom hodným hrdinských činov je: hľadať svetlo, stáť vo svetle, premôcť nenávisť, závisť, neznášanlivosť, strach, nenásytnosť a inú chudobu v sebe samom, spolupracovať s každým, ak je to možné, priať a konať dobre tým, ktorí nám podkladajú polená pod nohy.

Na začiatku tretieho tisícročia je situácia vo svete podobná situácii pred druhou svetovou vojnou. Aj vtedy tu mal niekto jediný návod na správne usporiadanie sveta a bez komunikácie, bez diskusie s ostatnými sa ho snažil presadiť násilím. Dôsledkom bola najväčšia katastrofa v známej histórii ľudstva. Ľudia, prečo strácate pamäť a svojou ľahostajnosťou znovu dopúšťate podobnú situáciu??? Čo teda robiť? Výkriky a heslá nepomôžu; treba na troskách starého sveta začať budovať svet nový, počnúc od svojho vnútra hľadaním jeho pokladov a šíriac ho nenásilným spôsobom vzájomným rešpektovaním a zdieľaním. Nie je práve táto extrémna situácia pre nás odrazovým mostíkom, aby sme si niečo uvedomili?