Egoistické „ja“

Spomienky, predstavy, názory, zvyky, zlozvyky... to všetko tvorí naše ego - falošnú predstavu o sebe samom. Ego oddeľuje vedomie človeka od ostatného bytia, ktorého je súčasťou. Existuje ako predstava v mysli, na ktorej tvorbu človek zneužíva svoj rozum a tvorí si tak svoj vlastný svet sám pre seba. Táto predstava egoistického "ja", jediný zdroj ľudského utrpenia, je však falošná! Pýtame sa teda, prečo vlastne človek žije v egu? Lenivosť? Neochota žiť? Pretože ho do života v rozume vychovali rodičia a nič iné nepozná? To, že v egu žije väčšina ľudstva, nikomu nepomôže a nikoho neospravedlňuje. Pozrime sa teda, ako vlastne ego vzniká a funguje:

Myseľ nehľadá iba potravu pre myslenie; hľadá tiež potravu pre svoju totožnosť, hľadá pocit vlastného "ja". Tak sa rodí ego, ktoré sa potom neustále obnovuje. Keď hovoríte alebo premýšľate o sebe, obvykle máte na mysli "ja a moja minulosť". To je vaše "ja", ktoré nie je nikdy spokojné. Preto egoistické "ja" neustále niečo hľadá a premýšľa o budúcnosti, v ktorej hľadá naplnenie.

Ak každá vaša myšlienka zamestná celú vašu pozornosť, znamená to, že sa stotožňujete s hlasom vo svojej hlave. Myslenie tým získava vedomie "ja". To je vaše ego, alebo "ja" vyprodukované mysľou. Toto mysľou vytvorené "ja" sa cíti neúplné a neisté (veď vzniklo oddelením od všetkého ostatného), preto sú obavy a strach jeho prevládajúcimi emóciami a motivačnou silou.

Pokiaľ žijete prostredníctvom ega, redukujete prítomný okamih na prostriedok k dosiahnutiu cieľa. Pokiaľ však nežijete pre tento okamih, nikdy nemôžete byť šťastní. Ak budete venovať viac pozornosti vlastnej činnosti než jej budúcim výsledkom, zbavíte sa starých návykov ega. Vaša činnosť sa stane nielen dokonalejšou, ale tiež oveľa radostnejšou.

Egoistické "ja" potrebuje konflikt, pretože v boji proti tomu či onomu posilňuje svoju oddelenú totožnosť a dokazuje, že je tým a tým a nie niečím iným. Kmene, národy alebo náboženstvá nezriedka odvodzujú svoju kolektívnu totožnosť zo skutočnosti, že majú spoločného nepriateľa. Čím by bol "veriaci" bez "neveriaceho"?

Závisť je vedľajším produktom ega, ktoré sa cíti ochudobnené, kedykoľvek sa stane niekomu niečo dobré, niekto má niečoho viac alebo je jednoducho schopnejší. Totožnosť ega závisí na porovnávaní. Máte pri jednaní s ľuďmi určitý pocit nadradenosti alebo menejcennosti? Ak áno, potom máte ego, ktoré žije prostredníctvom neustáleho porovnávania. Ego chce viac čohokoľvek a chytá sa všetkého. Keď všetko ostatné zlyhá, môže posilniť svoju predstavu o svojom "ja" napríklad tým, že sa začne považovať za viac postihnutého alebo viac chorého než ostatní. Z čoho odvodzujete totožnosť svojho ja?

Pocit viny je ďalší spôsob, ako si ego vytvára svoju totožnosť. Egu je úplne ľahostajné, či je jeho totožnosť pozitívna alebo negatívna. I keď dosiahnete ciele, ktoré ste si stanovili preto, aby ste v sebe posilnili pocit vlastnej dôležitosti, nebudete spokojní.

Utrpenie vzniká, kedykoľvek označíte nejakú situáciu ako zlú a nežiadúcu. Ste nahnevaní a vaša zlosť situáciu zosobňuje a posilňuje vaše reaktívne, egoistické "ja". Neustále hodnotenie situácie je návyk, ktorý sa dá prekonať. Začnite prijímať to, čo je, bez toho, aby ste to posudzovali. "Nesúďte, aby ste neboli súdení." Prekročte hranice dobra a zla tým, že prestanete považovať veci za dobré alebo zlé. Keď sa toho návyku zbavíte, začne vami prúdiť sila vesmíru. Prestanete brániť jej priechodu svojím nesúhlasom s tým "čo je" a získate ohromnú vnútornú silu. Ak budete pristupovať k životu pozitívne a prijmete to, "čo je" (to, čo nie je, sa vlastne prijať ani nedá), sila života takmer okamžite zmení na dobré tie skutočnosti, ktoré by ste kedysi považovali za zlé.