Zodpovednosť za život

Beh času nemožno zastaviť. Jedného dňa sa každý z nás ocitne na sklonku svojho života pred bezprostredným výhľadom nevyhnutného kroku... do neznáma!

V bázni a v úzkostlivom tušení Spravodlivosti nepodliehajúcej súčasným ľudským kritériám sa nám potom budú javiť všetky veci v úplne inom svetle ako ich vnímame teraz. Zrazu padne klamlivá ilúzia prikrášlených predstáv, možnosť skrývať sa za silu peňazí, za obratnosť rafinovaných právnych výkladov, za tisícoraké zdôvodnenia zákonnosti postupu, za veľkosť moci a vplyvu!

V rozhodujúcej chvíli zostane človek nepatrný a sám, prísne posudzovaný iba podľa svojho skutočného duchovného stavu, za ktorý, či si to uvedomuje, alebo nie, nesie jedine on samotný plnú zodpovednosť.

Čo teda ešte dnes vzbudzuje na mnohých tvárach iba úsmev, premení sa potom na zdesenie! Zdesenie z toho, čo sme mali a boli povinní urobiť, ale... neurobili! Tiaž všetkého, čo sme nechceli z vlastnej pohodlnosti vidieť ako nesprávne, nás bude nezadržateľne ťahať dole. Nič však už nebude možné napraviť, ani vziať späť! Bolestné vedomie nemožnosti nápravy všetkého zlého i všetkého, čo sme zanedbali, ešte znásobí našu úzkosť vo finále života, ku ktorému sa každou hodinou, každou minútou, ba každým nadýchnutím nezadržateľne približujeme!

Je na slobodnom rozhodnutí každého jednotlivca, či prijme zodpovednosť za svoj život a s vypätím všetkých síl naplní zmysel svojho života, alebo premárni drahocenný čas detinskými zábavami či naháňaním sa za pominuteľnými vecičkami.