Biblia

Biblia je najčítanejšia a aj najprekladanejšia kniha na svete. Dá sa v nej nájsť nielen história ľudstva, ale Biblia obsahuje aj záznamy o duchovnom vedení a pomociach, ktorých sa ľudstvu dostalo. Mnohé cirkvi a spoločenstvá sa však snažia túto knihu vyhlásiť za Božie Slovo, lebo na vlastných vysvetleniach Biblie, a to často iba na textoch vytrhnutých z kontextu, postavili svoju vieru. Dôkazom, že asi texty v Biblii pochopili nesprávne a prekrútili ich význam, je to, že dnes je na svete stovky kresťanských náboženstiev, cirkví a spoločenstiev, ktoré sa líšia práve tým, ako Bibliu vysvetľujú. A pravdu, ako to všetky tieto náboženstvá, cirkvi a spoločenstvá o sebe tvrdia, nemôžu predsa mať všetci, lebo každý tvrdí niečo iné.

Biblia dnes existuje vo viacerých verziách, ktoré sa dosť značne líšia a neraz si aj protirečia. I napriek snahe hovoriť o nejakej jednej pravej Biblii je to iba fikcia, lebo nič také v praxi neexistuje a svet je zaplavený iba miliónmi výtlačkov rôznych verzií, v ktorých sa Biblia vydáva. Už aj v štyroch evanjeliách tej istej Biblie sú mnohokrát tie isté udalosti podávané tak rôzne, že to skôr pravdivosť Biblie spochybňuje, ako dokazuje.

Hoci má Biblia pre človeka veľkú hodnotu a obsahuje dôležité posolstvá, mnohí ju povyšujú na úroveň Božieho Slova. Určite poznáte text, ktorý Biblia obsahuje: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh.“ Božie Slovo je živou, obrovskou tvorivou silou, nie Písmom vtesnaným do knihy. To však veriaci často radi prehliadajú a nerušene si stavajú svoju vieru na vlastných, často doslovných a materialistických vysvetleniach duchovnej knihy, ktorou Biblia je, sledujúc svoje vlastné ciele.

Mnohé cirkvi a spoločenstvá sa snažia vyhlásiť Bibliu za Božie Slovo, napriek tomu, že sa v nej píše: kráľ povedal, prorok povedal, rabín povedal, apoštol povedal... z čoho je vidieť, že sú to hlavne slová ľudí. Za Božie Slovo by sa dali považovať iba slová, ktoré povedal Ježiš, a i tie by sme sa mali skúmať srdcom, či sú pravé a či naše srdce rozozvučia, pretože mnohé z nich boli úmyselne alebo neúmyselne ľuďmi pozmenené.

Mnohí zástanci tvrdia, že Biblia je komplet celá inšpirovaná Bohom. Pozrime sa teda, ako Biblia vznikla.

Autentické správy o Ježišovom živote začali spisovať Ježišovi učeníci až po dlhých rokoch po Jeho smrti s úmyslom uchovať Ježišove slová aj pre ďalšie generácie, lebo už v tej dobe bolo mnoho Ježišových slov prekrútených, nesprávne pochopených a bolo pridaných veľa vymyslených, fascinujúcich príbehov, ktoré sa nikdy nestali. Dokonca už vtedy sa názory tých, ktorí Ježiša osobne poznali v niektorých veciach rozchádzali. Je to pochopiteľné, lebo každý človek vníma odlišným, jemu vlastným spôsobom, a v miere svojich vlastných duchovných schopností. Preto mnohé udalosti nie sú zaznamenané tak, ako sa skutočne stali, ale iba tak, ako sa javili ich pozorovateľom. Dokonca samotný Ježiš sa často sťažoval na to, že ani jeho vlastní učeníci mu nerozumejú. Čo potom ostatní ľudia? Dvaja z evanjelistov Ježiša dokonca osobne ani nepoznali a spisovali iba informácie z druhej alebo tretej ruky. Zvesť o Ježišovi sa však niesla veľkou rýchlosťou a každý hovoriaci, chcejúc zdôrazniť tú úžasnú novinu, neraz k správe pridal niečo z vlastného presvedčenia. Veď poznáte ľudí. Čím je udalosť výnimočnejšia, tým pútavejšie sa ju snažia rozprávači podať ďalej a neváhajú aj niečo pridať. Možno poznáte hru na telefón, keď v kruhu sedí niekoľko ľudí a prvý povie potichu druhému krátku správu a on zase ďalšiemu, až kým nepríde k poslednému, a ten ju potom povie nahlas. Keď potom zopakuje pôvodnú správu prvý rozprávač, všetci sa veľmi smejú na tom, ako sa správa skomolila a pozmenila, často až tak, že z nej vzniklo niečo úplne iného významu. Aj v bežnom živote neraz ľudia urobia „z komára slona“ a vec patrične nafúknu. Ak k tomu pridáte ešte roky, počas ktorých sa správy šírili iba ústnym podaním, kvalitu ľudskej pamäte a predstavivosti, úplnú pravdivosť zaznamenaných slov môžete vopred vylúčiť. Tak sa dostali do Biblie dokonca aj mnohé legendy.

Dve najstaršie verzie Biblie, napísané na pergamene z kože. Texty sa líšia na viac ako 3000 miestach a Biblie majú aj rozdieľný kánon (usporiadanie kapitol). A to vznikli v tej istej polovici storočia...

"Codex Sinaiticus", rok 350, British Library, Add. MS 43725, f.247

"Codex Vaticanus", 4. storočie (r. 325-350), Biblioteca Apostolica Vaticana, Gregory-Aland no. B or 03, ornamenty doplnené dodatočne

Biblia bola zostavená až v roku 325, keď touto úlohou poveril cisár Konštantín veľký (272-337) svojho biografa. Eusébius pripravil zoznam kníh, o ktorých si myslel, že by mali byť do Biblie zahrnuté. Nemal však posledné slovo - zatiaľ čo štyri evanjeliá spolu s niektorými skutkami apoštolov a listami Pavla boli schválené pomerne rýchlo, neskorší zostavovatelia pridávali alebo naopak vynechávali ďalšie knihy podľa toho, aký mali na vec názor. Aj nálezy zvitkov z Mŕtveho mora to potvrdzujú, lebo mnohé knihy, ktoré boli v Starom zákone zaradené kresťanmi, boli rabínmi vyradené. To, čo bolo predmetom hlasovania a bolo ľuďmi raz zaradené a inokedy vyradené, však nie je v žiadnom prípade inšpirované Duchom, ako sa to chce často tvrdiť.

Samotný Konštantín nebol žiadny svätec a kresťanstvo podporoval iba z mocenských dôvodov. Kvôli nim neváhal opustiť ani svoju ženu, ktorú dal potom aj spolu so svojím synom z prvého manželstva zavraždiť. Sám Konštantín, hoci veľmi významne podporoval nové náboženstvo, sa dal pokrstiť až v momente, keď zomrel a počas svojho života vyznával Babylonský Mithtrov slnečný kult a obetoval modlám.

Biblia prešla ešte ďalšími úpravami. Napríklad B. F. Westcott a jezuitský profesor F. J. A. Horta prepísali pôvodný grécky originál Nového Zákona do novej, prijateľnejšej verzie, aby mohli dostať ľahšie veľa protestantských cirkví, vrátane cirkvi anglikánskej, pod moc Vatikánu. Tento text bol až takmer do konca 19. storočia najrozšírenejším podkladom pre preklady Nového Zákona do ostatných jazykov.

Mnohí tvrdia, že Biblia nebola zmenená a že je pod Božou ochranou. Počet verzií, v ktorých sa Biblia predáva, je však nepopierateľným dôkazom, že Biblia zmenená bola. Cez to všetko sa Biblia pre nich nezmenila, čo údajne majú potvrdzovať slová na konci proroctva sv. Jána, kde je napísané: „Kto by ubral alebo pridal tejto knihe proroctiev, tomu bude ubrané...“ To, že sa tam píše proroctvo sv. Jána a nie Biblia, zrejme nikomu z nich neprekáža. Okrem toho, ak je daná niekde výstraha, nezaručuje to, a už vôbec to nepotvrdzuje, že Biblia zmenená nie je. Veď len to, že sa o takej možnosti hovorí, dosvedčuje, že človek je toho schopný. Inak, v celej Biblii nie je nikde napísaná ani zmienka o tom, že by Biblia bola inšpirovaná alebo pred úpravami ochraňovaná.

Človeku je hovorené, že Biblia je Božie slovo, a on potom verí, že všetko v Biblii je Pravda. Keď však číta Starý zákon, v ktorom je opisovaný Boh ako krutý a podobný človeku, mnohí si už nie sú takí istí tým, či to pravda je. Ak čítajú pozornejšie, prídu na to, že Biblia obsahuje aj výroky, ktoré si protirečia. To poukazuje na to, že Biblia nemôže byť úplne celá pravdivá, lebo Božie dielo je dokonalé a bezchybné a Boh je dobrotivý a spravodlivý. Biblia ako celok teda nie je Božie slovo, ale v Biblii je Božie Slovo zaznamenané. A to je veľký rozdiel.

Biblia obsahuje aj mnoho rád a upozornení, ktoré boli dané konkrétnym osobám. Je na škodu, že ľudia tieto rady zovšeobecňujú a snažia sa ich násilne aplikovať aj tam, kde nemajú žiadne opodstatnenie. Ak napríklad Ježiš radí mladíkovi, aby rozdal svoj majetok, tak táto rada je určená iba jemu a tým, ktorí na bohatstve lipnú, a neznamená to, že byť bohatým je všeobecne zlé. Veď v inej časti Biblie je tým, ktorí žijú podľa Božej vôle, ponúknutá už tu na zemi hojnosť a bohatstvo.

To, čo Boh chce od človeka, vôbec nie je zložité a vôbec nevyžaduje zdĺhavé štúdium. Pár jednoduchých Ježišových slov stačí na to, aby človek spoznal Božiu vôľu a mohol podľa nej žiť: „Miluj blížneho svojho ako seba samého“, „Čo zaseješ, to zožneš“, alebo Desať Božích prikázaní. Je teda potrebné bádanie nad Písmami na to, aby si človek uvedomil, že nesie zodpovednosť za to, ako riadi ním prúdiacu Božiu silu a aký smer jej dáva svojimi myšlienkami, slovami a skutkami? Práve to preliezanie Bibliou hore a dole podľa značiek, ktoré vedú často k veršom, ktoré nehovoria o tom istom, ako časť Biblie, z ktorej vedú, vytvárajú dojem zložitosti a zamotávajú človeka iba do rozumových špekulácií. Veď tieto značky tam neboli vždy a boli iba doplnené svojvoľne človekom, podobne ako názvy kapitol a ich vysvetlenia. Mali by sme sa teda radšej snažiť podľa Slova žiť, a nie ho študovať ako farizeji a zákonníci a ospravedlňovať sa ním.