Viera

Viera je prirodzenou vlastnosťou človeka. Je to akási schopnosť riešiť životné situácie a riadiť tým svoj životný osud. Hovorí sa, že silná viera aj hory prenáša ... Alebo láska? Každopádne láska a viera majú naisto niečo spoločného. A potom je tu ešte viera, ktorá sa hlása v kostoloch. Dokonca v rôznych verziách. Veď či nepovie katolík kresťanovi iného vyznania – naša viera je iná? Pretože nám nie je celkom jasné, ako môže mať toto slovo dva tak odlišné významy, pozrime sa na vec trochu hlbšie. Asi najkompetentnejšie informácie nájdeme v Biblii – slová o viere, ktoré hovoril Ježiš. Je to pútavé čítanie, najmä ak si uvedomíte, že opisované nie len že sa skutočne stalo, ale je možné aj dnes.

• Choďte po celom svete, kážte evanjelium všetkému stvoreniu. Tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať démonov, novými jazykmi budú hovoriť, hady budú brať, a keby vypili niečo smrtonosné, neuškodí im; na chorých budú klásť ruky a tí budú zdraví.

• Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť alebo piť, ani o telo, čím sa budete odievať. Či život nie je viac ako pokrm a telo viac než odev? Pozrite vtákov nebeských: ani nesejú, ani nežnú, ani nezhromažďujú do stodôl, a váš Otec nebeský ich živí. Či vy nie ste omnoho viac ako oni? A tým, že ste ustarostení, kto z vás môže predĺžiť svoj vek čo aj len o lakeť? A o odev prečo ste ustarostení? Pozorujte poľné ľalie, ako rastú, nenamáhajú sa a nepradú; hovorím vám: Ani Šalamún v celej svojej sláve neobliekal sa tak ako jedna z nich. Keď teda poľnú trávu, ktorá dnes je a zajtra ju do pece hodia, Boh tak zaodieva, či nie skôr vás, ľudia malej viery?

• Loď bola už mnoho honov od brehu a zmietali ňou vlny, pretože vietor fúkal proti nim. O štvrtej nočnej stráži prišiel k nim Ježiš, chodiac po mori. Keď Ho učeníci videli chodiť po mori, predesili sa a zvolali: To je prízrak! A od strachu kričali. Ježiš však hneď prehovoril k nim: Vzmužte sa, ja som, nebojte sa! Peter mu povedal: Pane, ak si to Ty, rozkáž mi prísť k Tebe po vode. Odpovedal mu: Poď! I vystúpil Peter z lode, chodil po vode a šiel k Ježišovi. Ale vidiac, že je vietor, preľakol sa, začal sa topiť a vykríkol: Pane, zachráň ma! Ježiš vystrel hneď ruku, zachytil ho a povedal mu: Ó, maloverný, prečo si pochyboval? Len čo vstúpili na loď, vietor utíchol. A tí, čo boli na lodi, padli Mu k nohám a hovorili: V pravde, Syn Boží si!

• Keď sa ráno vracal do mesta, vyhladol. Pri ceste videl figovník, išiel k nemu, ale nenašiel na ňom nič, len samé lístie; i riekol mu: Nech sa nikdy viac neurodí na tebe ovocie! A figovník naraz vyschol. Keď to videli učeníci, začudovali sa a povedali: Ako je to, že tak naraz vyschol tento figovník? Ježiš im odpovedal: Veru, hovorím vám: Ak budete mať vieru a nebudete pochybovať, nielen s figovníkom urobíte toto, ale ak poviete tomuto vrchu: Zdvihni sa a zvaľ sa do mora, stane sa. A dostanete všetko, o čokoľvek budete prosiť v modlitbe s vierou.

• Akási žena, ktorá mala dvanásť rokov krvotok a mnoho trpela od mnohých lekárov, a nič jej neosožilo, ale naopak: bolo jej vždy horšie, - keď počula o Ježišovi, prišla v zástupe odzadu a dotkla sa Mu rúcha. Lebo si povedala: Ak sa Mu čo aj len rúcha dotknem, ozdraviem! A hneď vyschol prameň jej krvi a pocítila v tele, že je vyliečená z múk. Ale Ježiš hneď pocítil, že vyšla z Neho sila, obrátil sa v zástupe a spýtal sa: Kto sa mi dotkol rúcha? I povedali Mu učeníci: Vidíš, že sa zástup tlačí na Teba, a spytuješ sa: Kto sa ma dotkol? Obzrel sa, aby videl tú, ktorá to spravila. No žena, ktorá vedela, čo sa s ňou stalo, prestrašená a trasúc sa pristúpila, padla pred Ním a povedala Mu celú pravdu. On jej povedal: Dcéra, tvoja viera ťa zachránila; choď v pokoji a buď uzdravená zo svojho trápenia.

• Keď prišli k zástupu, pristúpil k Nemu jeden človek, padol pred Ním na kolená a povedal: Pane, zmiluj sa nad mojím synom; je chorý na padúcnicu a zle je s ním. Lebo často padá do ohňa a často do vody. Priviedol som ho k Tvojim učeníkom, a nemohli ho uzdraviť. Ježiš odpovedal: Ó, neveriace a prevrátené pokolenie, dokedy ešte budem s vami? Dokedy vás budem trpieť? Prineste ho sem! I pohrozil Ježiš démonovi, a ten vyšiel z neho. A ozdravel chlapec v tú hodinu. Tu pristúpili k Ježišovi Jeho učeníci a spýtali sa Ho osamote: Prečo sme ho my nemohli vyhnať? Odpovedal im: Pre svoju malú vieru! Veru, hovorím vám: Keby ste mali vieru ako horčičné zrno, a povedali by ste tomuto vrchu: Prejdi odtiaľto ta, - prejde! Nič vám nebude nemožné.

Ako ste sami čítali, Ježiš nehovoril nič o viere, ako o navštevovaní kostola, alebo o viere, ako o uverení v to, že Boh vôbec existuje. A ani o viere, ako o vykonávaní určitých obradov, alebo o „zaregistrovaní“ sa do radov veriacich. Viera nie je to isté, ako „niekomu“ alebo „niečomu uveriť“. A nie je to iba slovo, ale reálna súčasť nášho života. Svojou „vierou“ spôsobujeme, či sa nám veci, ktoré robíme daria, alebo nie. To je skutočná rovina, v ktorej vieru užívame. Či nehovoríme to nezvládnem, to nedokážem, to neviem, prípadne v pozitívnej forme – to nájdem ľahko, to vyriešim ... slovné vyjadrenie nie je až také dôležité. Ide skôr o vnútorný postoj – ako ste presvedčený sám v sebe, premýšľať alebo hovoriť môžete niekedy aj opačne.

Napríklad, keď človek ochorie, nie je to iba tak nejakým vírusom, chladom, nešťastím, nehodou, náhodou alebo niečím z vonku. Choroba tela je prejavom „choroby“ ducha, ktorý v ňom žije. Telo tak slúži ako „projekčné plátno“, na ktorom sa „premietajú“ v hmotnej rovine vlastnosti, ktoré človek akosi prestal vnímať. Tak sa „neharmónia“ s Božími zákonmi presúva z roviny vedomia do hmotnej roviny, kde sa zhmotní ako choroba. A to práve taká, ktorá je k prežitiu a spoznaniu tohoto nedostatku najvhodnejšia. Uvedomenie si toho, že Vaše zdravie je vo vašich vlastných rukách – to je viera, ktorá vás môže vyliečiť. Keď je vaša viera skutočná, presuniete tým príčinu choroby znovu do vedomia a môžete ju následne odstrániť. Nebojte sa byť chorý – je to cesta k poznaniu. Človek si mnoho krát uvedomí práve prežitím choroby to, čo prehliadal – a už nedokázal vnímať inak, ako „po lopate“ – v hmotnej rovine. Ak človek „neharmóniu“ s Božími zákonmi znovu odsunie z vedomia, choroba sa vráti – znovu ochotná ukázať skutočnosť, že pláva proti prúdu.

Zázračné vyliečenia z chorôb ako napríklad rakovina dokazujú, že viera „funguje“ aj dnes. V súčasnosti napríklad cestuje z krajiny do krajiny skupina ľudí, ktorá vystupuje s jedovatými hadmi. Keď ich uhryznú, nič sa im nestane – hoci bežne by človek bez užitia protilátky zomrel. Ten, ktorý má najsilnejšiu vieru, pije v rámci vystúpenia demonštračne otrávený nápoj. Doktori už neraz robili neveriacky rozbor jedu, no vždy museli potvrdiť, že jed by dokázal zabiť aj niekoľko ľudí. Tieto nebezpečné vystúpenia robia preto, aby ukázali, že viera skutočne existuje. Podobne sa vyskytujú aj ľudoví liečitelia, ktorí dokážu liečiť rukami, ľudia, ktorí dokážu chytiť horiace a nespáli ich, alebo tancovať aj niekoľko minút po poriadne rozpálenej pahrebe, od ktorej nevydržíte držať dlaň na meter ďaleko viac než pár sekúnd – leda, že by ste uverili, že môžete. Na druhej strane sú aj podvodníci – fakíri prebehnúci cez pahrebu hneď po tom, ako si v ľadovom kúpeli schladia nohy alebo chodiaci po skle, ktoré predtým pod prúdom vody obrúsilo mikrohrany ostria a neporeže, len hrozivo ostro vyzerá.

Rozhodne vám však neradíme skúšať svoju vieru neuvážene, napríklad chodením po žeravých uhlíkoch. Vrelo vám však odporúčame vyskúšať si vieru tam, kde skutočne patrí – vo svojom vlastnom každodennom živote.