Duchovný poradca

Pri pohľade na volebné sľuby kandidátov na starostov a primátorov slovenských obcí a miest mi bolo veľmi smutno. Spoločným menovateľom všetkých, či už politických alebo nezávislých kandidátov, boli totiž iba sľuby smerujúce k pozdvihnutiu hmotnej, materiálnej a ekonomickej oblasti, vidiac práve v tomto liek na všetky problémy. Vraj jediná cesta k šťastiu, prosperite a pozdvihnutiu spoločnosti je neoddeliteľne spojená iba s rastúcim ekonomickým potenciálom, s priaznivými hospodárskymi ukazovateľmi, s väčším objemom peňazí, s vyššími platmi, lepšími službami, infraštruktúrou a podobne. Neustále iba hmota, hmota a zase len hmota.

Z podobných postojov však cítiť iba závan úbohej malosti z duší tých, ktorí sami o sebe uvažujú ako o potencionálnych vodcoch, schopných viesť ľudí správnym smerom. Ani jeden z nich totiž nezahrnul do svojho programu snahu o duchovné pozdvihnutie obyvateľstva, čím v podstate nepriamym spôsobom podal dôkaz o nízkych duchovných hodnotách vlastnej osobnosti a o nevedomosti fungovania Zákonov vo stvorení. Lebo v činnosti stvorenia vždy zostane pravdou skutočnosť, že iba z duchovného pozdvihnutia života, ktorý je v súlade s univerzálnymi Zákonmi, môže vyplynúť naozaj zdravý materiálny a ekonomický rast a iba cesta ducha nahor je správna a vedie k harmónii a spokojnosti všetkých vrstiev spoločnosti.

Žiaľ, v súčasnosti je vo svete rozšírený opačný princíp, ktorý spočíva v klamlivom presvedčení, že materiálny rozvoj nám sám o sebe môže zaručiť spokojnosť a pravé ľudské šťastie. Je však iba cestou k nezdravým vzťahom v spoločnosti, zdrojom ustavičného napätia medzi ľuďmi, bránou k osobnému i národnému egoizmu a v podstate príčinou takmer všetkých negatív, ktoré počas celej histórie ľudstva prinášali so železnou pravidelnosťou iba ničivé a tragické udalosti vo vnútri národov i medzi nimi navzájom.

Ak však niekto bude v tejto súvislosti upozorňovať na vyspelé krajiny západného sveta, treba rozhodne podotknúť, že ich blahobyt je budovaný prevažne na úkor iných, zväčša ekonomicky slabších, a  nie je z hľadiska prírodných zdrojov surovín trvalo udržateľným.

Preto treba zdôrazniť: Prvoradým záujmom všetkých pravých vodcov spoločnosti musí byť duchovný vzostup obyvateľstva na základe Zákonov stvorenia, z ktorého sa následne samočinne začne odvíjať aj zdravý materiálny rozvoj. Ale aby sme nezostali iba pri konštatovaní situácie, ukážme si praktickú cestu k uskutočneniu tohto veľkého cieľa.

Dnešný systém politickej moci pozná a využíva princíp poradcov, konzultantov či asistentov; podniky či firmy majú taktiež svojich právnych, či reklamných poradcov. Aby sa veci začali uberať správnym smerom, vedúci činitelia štátu nachádzajúci sa na rôznych úrovniach riadenia by taktiež mali mať poradcov znalých Zákonov stvorenia, s ktorými by konzultovali všetky svoje závažné rozhodnutia, aby sa s rovnakou úzkostlivosťou a dôslednosťou, s akou sa dnes pri každom rozhodovaní kladie dôraz najmä na osobný a politický prospech, dbalo na to, či je posudzovaná záležitosť v súlade so spomínanými prirodzenými (prírodnými) Zákonmi stvorenia a duchovným prospechom ľudstva. Následná realizácia takýchto projektov by potom musela priniesť doposiaľ nepoznaný prospech všetkým obyvateľom a nakoniec i ľuďom, ktorí sa oň zaslúžili.

V súčasnosti sa totiž oddeľujú duchovné princípy od bežného života, čo potom vyzerá tak, že hoci sami seba veľmi radi prezentujeme ako národ s duchovnými hodnotami, v reálnom živote kráčame cestou tupého, bezcitného a chladného materializmu, v ktorom sa naše duchovné hodnoty vôbec neprejavujú.

Duchovné poznanie však nevyhnutne musí mať praktické upotrebenie a musí byť zohľadňované pri všetkých závažných rozhodnutiach. Keďže súčasné vedenie o Zákonoch stvorenia je u vedúcich pracovníkov takmer nulové, dalo by sa to riešiť jedine poradcami. Samozrejme, tento spôsob by mal byť iba premostením zo súčasného stavu k stavu ideálnemu, kedy bude každý človek schopný rozhodovať správnym spôsobom sám, k čomu ho už teraz nabáda hlas jeho vlastného svedomia.

A na záver jedna otázka: Viete v čom spočíva veľká budúcnosť Slovanov, o ktorej hovoril už nemecký filozof Herder a ešte mnohí iní po ňom? Práve v schopnosti realizácie vyššie spomínaných duchovných princípov, pretože slovanské národy strednej Európy majú najväčšie vnútorné predpoklady k prekliesneniu správnej cesty zo súčasných omylov, vedúcej ku skutočnému a pravému rozmachu celej ľudskej civilizácie. Ak to však nedokážu, budú národy zeme aj naďalej kráčať po svojej širokej ceste nevedomosti, na konci ktorej môže byť iba jedno jediné... zničenie!