Nečakajme kým prídu katastrofy

Je čoraz väčší počet ľudí, ktorí sa zaoberajú myšlienkami na potrebnú zmenu života na Zemi. Prevažná väčšina týchto ľudí ju však podmieňuje najskôr príchodom fatálneho úderu. Na zmenu ľudskej spoločnosti na Zemi myslí väčšina ľudí ako na niečo, čo má byť vyvolané zdrvujúcim zničením všetkého existujúceho. S tichým mrazením očakávajú títo ľudia každú novú správu ohlasujúcu náznaky blížiaceho sa nebezpečenstva – či už prírodného, vesmírneho alebo spoločenského druhu.

Všetkých týchto ľudí možno z hľadiska ich pôsobenia na úrovni myšlienkového sveta nazvať veľkými škodcami budúcnosti Zeme. Títo navonok dobrí a slušní ľudia posilňujú svojimi myšlienkami len očakávanie tých najstrašnejších katastrof. Veriaci ľudia väčšiny náboženstiev takýmto čudným spôsobom zmýšľajú o budúcnosti sveta. V pokornom šepkaní, že tým Boh urobí koniec všetkému zlu na Zemi, myslia na katastrofy a na zničenie iných.

Myslia na katastrofy a nešťastia, živia dokonca myšlienky na vojnu ako na východisko pre budúcnosť! Očakávajú, že svetu pomôže zdrvujúci úder. Čítajme však pozorne! Oni očakávajú úder, ktorý má zasiahnuť tých druhých – zlovoľných a zlých, ktorí podľa nich môžu za to, aký je dnešný život! Tými zlými sú teda za každých okolností tí druhí. V žiadnom prípade nie však oni sami. Takto si to predstavujú!

Zodpovednosť za tento úder ponesie v ich očiach Boh, ktorý ľudstvu už dávno predtým určil trest za prejavenú zlobu. To je však tá najväčšia lož, akú kedy mohli veriaci vytvoriť! Boh podporuje všetok život vo Stvorení. Z Jeho láskyplnosti nikdy nevzniklo chcenie trestať a ničiť!

Všetko zlo i dobro je preto len v rukách človeka samého. Alebo sa snáď niekto domnieva, že za vojnami a totalitnými systémami minulého storočia stojí tiež Boh?! V žiadnom prípade! To všetko vyvolalo ľudské chcenie! Preto dnes rovnako platí, že ľudstvo žne len to, čo samo zasieva. Z toho dôvodu vôbec nemusí žať zlo a utrpenie, ak sa bude čo len trochu viac usilovať pristupovať k iným ústretovo, s dôsledným rešpektovaním Zákonitostí vo Stvorení.

K ich rešpektovaniu patrí prirodzene i poznanie, že aj naše myšlienky spolupôsobia doteraz nepoznanou mierou na formovaní našej budúcnosti. Na aký svet myslíme, taký sa formuje v jemnejšom svete okolo nás. A tento myšlienkový svet dnes vyvoláva väčšinu všetkého zla, ktoré sa nakoniec zreteľne prejavuje na Zemi.

Ak teda čoraz viditeľnejšie vychádzajú na povrch dosiaľ nevídané zmeny v prírodnom dianí, ak sa stále častejšie hovorí o nebezpečenstve svetového napätia, alebo ide o vojnové, nenávistné prejavy medzi ľuďmi, to všetko je vytvorené energiou zo sveta nášho myslenia a cítenia. Všetko vzniká len a len naším chcením.

Boh je vysoko nad všetkým týmto dianím a Jeho Zákony potom len neúprosne spravodlivo navracajú ľudstvu v čoraz zosilňujúcejšom sa dianí to, čo samo zasieva. Spomínaní ľudia mysliaci na apokalypsu ako na „spásnu“ budúcnosť ľudstva, sú teda v skutočnosti spoluvinníkmi, podieľajúcimi sa na formujúcich sa hrôzach vo svete myšlienok. Tieto hrôzy však potom zasiahnu spätným úderom nevyhnutne aj ich samých, pretože ich vyvolá skrytá nežičlivosť, neúprimnosť a čiastočne aj nenávisť voči druhým svojím rovnorodým druhom.

Prečo teda všetci títo veriaci, ak chcú naozaj dobro a mier, neurobia v tejto chvíli viditeľne všetko pre to, aby sa spoločnosť na Zemi zmenila k vytúženému lepšiemu, čistejšiemu životu?

Odpoveď je jednoduchá a usvedčujúca zároveň.

Kvôli pohodlnosti! Nie je to nič iné ako pohodlnosť, ktorá sa spolu s miliardovými davmi prevaľuje každodenným životom. Jedni si hovoria: Prečo mám byť lepší, keď si nie som celkom istý, či existuje aj niečo iné okrem tohto života? Nechcem predsa pred inými vyzerať ako naivka. Keď mám žiť, tak teraz a so všetkým, čo život ponúka!

Ďalší si síce vďaka svojej citlivosti zúfajú nad svetom, avšak východisko rýchlo našli v náhradných riešeniach. V Zjavení, v Armagedone, v dávnych proroctvách. Podľa nich napraví všetko zlé sám Boh, a to tým, že potrestá všetkých zlých a oni sami potom za odmenu za svoju pokoru a vieru vkročia do nového sveta s oslavnou blaženou radosťou. Prečo by sa teda namáhali už dnes, keď je to pre nich tak pekne pripravené? Stačí predsa ešte prečkať pár rokov v skrytosti a už vopred sa tešiť na blížiace sa katastrofy.

Čo však všetci títo ľudia očakávajú od budúcnosti, je len ich vlastná myšlienková stavba, ktorá sa na nich nakoniec zrúti a zasiahne ich práve tam, kde to budú najmenej čakať.

Spravodlivosť prenikajúca Stvorením je rovnako nepodplatiteľná, ako aj neomylná!

Keby všetci títo ľudia hneď teraz, v tejto chvíli naplnili všetky svoje myšlienky, ktoré venujú každodenne svojmu zamestnaniu a zábave, tým, že sa stanú ústretovejšími a čistejšími vo svojom konaní, v prístupe k druhým, mohol by sa svet zmeniť k lepšiemu bez nutnosti prežívať také množstvo katastrof a utrpenia. Keby sa ľudia zmenili k lepšiemu čo i len vo svojej vôli, bolo by možné mnoho zmeniť, mnohé blížiace sa utrpenie by sa podarilo odvrátiť či dokonca ešte premeniť na harmóniu a požehnanie. Pritom to všetko nevyžaduje od človeka nič viac ako prekonanie svojho milého ja, prekonanie svojej vlastnej vlažnej pohodlnosti. Posila, ktorá sa potom dostaví spolu s prvými sviežimi čistými myšlienkami, odvanie všetko ostatné váhanie rýchlo preč!

Je teda nesmierne dôležité, aby čo najviac ľudí teraz precitlo k poznaniu toho, že sily pôsobiace v myšlienkových svetoch, z ktorých potom prenikajú až do foriem dejov v najťažšej hmote, treba napĺňať čistotou, ochotou a odvahou konať nápomocne v každodennom živote.

Hrozí, že stav, ktorý vládne teraz medzi ľuďmi, môže vyvolať nové konflikty medzi svetadielmi – či už na rovine medziľudskej alebo na stupni prírodných dejov. Pritom všetko možno zmeniť k lepšiemu. Mnohé možno ešte odvrátiť dobrovoľným rozhodnutím človeka myslieť čisto pri svojom každodennom konaní. Úsilie každého jednotlivca má nepredstaviteľne vysokú hodnotu. Táto hodnota prevyšuje akékoľvek pozemské bohatstvo i vplyv tých najvýznamnejších ľudí. Aj najchudobnejší človek na Zemi je podľa Zákonov Stvorenia považovaný vďaka duchovnej výbave svojho vnútra za rovnocenného s týmito ľuďmi! Ba čo viac! On môže svojím čistým úsilím pomáhať povznášať celú ľudskú spoločnosť oveľa viac ako oni, a vôbec nezáleží na tom, či je kvôli svojej životnej situácii považovaný z pohľadu dnešných ľudí za toho posledného z posledných.