Povolaný národ

Ak chceme vniknúť hlbšie do problematiky duchovnej úlohy strednej Európy a poslania Slovenska, mali by sme sa pozrieť do minulosti a vynasnažiť sa pochopiť historickú kontinuitu tohto fenoménu.

Prvý národ predurčený k duchovnej obrode ľudstva bol národ židovský. Po stáročia verne strážený a duchovne vedený prorokmi mal v čase príchodu Mesiáša plnými dúškami prijímať Pravdu a ako žiarivý vzor viesť všetky ostatné národy ku Svetlu.

Žiaľ, veľmi dobre vieme, ako tento národ strašne zlyhal. Mesiáša zavraždil a on sám bol rozprášený a trvalo prenasledovaný.

O mnoho stáročí neskôr opäť začalo dozrievať tušenie predurčenia k niečomu veľkému v inom národe. Táto idea sa v ňom nezrodila zo dňa na deň, ale vnášala sa medzi jeho príslušníkov počas dlhého historického vývoja rôznymi k tomu povolanými osvietencami, filozofmi a mysliteľmi. Dokonca i jeho jazyk bol trpezlivo brúsený a pestovaný tak, aby mohol neskaleným spôsobom vyjadriť Pravdu určenú ku spáse celého ľudstva. Nový povolaný národ mal všetky predpoklady k tomu, aby bol schopný vybudovať pozemskú ríšu pokoja a mieru, pretože po jeho boku stáli nesmierne duchovné pomoci.

Ale, žiaľ, všetko sa tragicky zvrhlo v pravý opak. Predurčenie povolanosti k veľkému duchovnému obrodeniu bolo pýchou a domýšľavosťou prekrútené v nízky pocit nadradenosti. Áno, hovoríme o národe nemeckom, ktorý práve prostredníctvom falošnej ilúzie vlastnej nadradenosti podľahol samozvanému vodcovi a namiesto požehnania roznášal po svete iba smrť a  hrôzu.

Ale história sa zopakovala. Aj tento národ bol nemilosrdne zrazený na kolená, roztrhnutý na dve časti a jeho hlavné mesto zrovnané so zemou. Tak teda zlyhal i druhý povolaný národ.

Avšak práve v nemeckom prostredí sa začínajú formovať prvé zmienky o veľkej úlohe Slovanov, počnúc filozofom Herderom, cez Rudolfa Steinera, až po veľké zasľúbenie, otvorene hovoriace o novom povolanom národe:

"Všetka milosť a ochrana, všetka pomoc a  požehnanie Božích pomocníkov bude odňaté veľkému národu, ktorý zradil svoje poslanie a dané inému, malému národu. Národu, ktorý, verný svojej tradícii stáť v Pravde Božej, usilovne a verne prijíma Slovo Pravdy, snaží sa podľa neho žiť, a tým sa pripravuje stať sa vyvoleným národom služobníkov Božích, ktorí budú učiť všetky národy novej múdrosti vo Svetle Pravdy. Šťastný národ!"

Áno, pred strednou Európou stojí nesmierne dôležitá duchovná úloha. Spolu so zasľúbením povolanosti a s ním spojenou vysokou duchovnou pomocou spočíva na jej pleciach aj obrovské bremeno zodpovednosti.

V tomto procese má i Slovensko svoju veľkú a nezastupiteľnú úlohu. Je preto úplne na mieste otázka: Akým spôsobom majú prispieť obyvatelia Slovenska k naplneniu duchovnej úlohy strednej Európy?

Po prvé: V každom človeku, usilujúcom sa byť naozaj človekom, musí byť silná a živá túžba po hľadaní Pravdy. Túžba poznať, kým naozaj je, odkiaľ prichádza a kam smeruje. Musí sa zo všetkých síl usilovať nájsť žriedlo poznania ucelenej Pravdy o živote - o svojom bytí i o stvorení.

Po druhé: Kto našiel Pravdu, musí sa ju snažiť vniesť do svojho osobného života. Musí jej zákonitostiam podriadiť svoje cítenie, myslenie, slovný prejav a jednanie. Jednoducho sa už konečne musí stať bytosťou hodnou pojmu človek, správne a vedome stojacou vo stvorení a v súkolesí jeho Zákonov.

Po tretie: S darom nájdenia a poznania Pravdy sa neoddeliteľne spája zodpovednosť. Naplnením tejto zodpovednosti je práca na sebe a práca na pozdvihovaní svojho okolia v osobnom i celospoločenskom merítku, na základe vlastných predpokladov a schopností. Ľudia, ktorí sa odhodlali na takúto úlohu, musia jednak preraziť a ukázať nové cesty vo všetkých oblastiach života, ale zároveň aj vyvinúť zodpovedajúci protitlak voči všetkému nízkemu, nesprávnemu a zlému, ktorého je vôkol nás všade nadmieru.

Na záver však treba ešte zvlášť pripomenúť, že kto by sa snáď chcel pyšne slniť vo vedomí spolupovolanosti Slovenska na úlohe nesmierneho duchovného významu, ten vlastne nič nepochopil. Lebo pri správnom pochopení by v ňom naopak muselo vyvstať iba vedomie obrovskej zodpovednosti, ktoré tým spočinulo na našich pleciach. Áno, smieme sa spolupodieľať na Svetlom chcenom duchovnom obrodení ľudstva, avšak dobre pamätajme na dôsledky, ktoré postihli všetkých, čo zlyhali. S vysokými Božími milosťami sa totiž nemožno nikdy beztrestne zahrávať.

Ako jednotlivci tak i celý národ potvrďme preto našu spolupovolanosť činom! Uveďme konečne v realitu to, čo je od nás požadované; máme na to všetky predpoklady. Nech sa aj naším prostredníctvom rozleje požehnanie do celého sveta, a svojím poznaním, pochopením a naplňovaním Zákonov stvorenia sa staňme jedným zo základných pilierov nového, krajšieho a lepšieho života na Zemi tak, ako to bolo už dávno chcené.