Ako sa ženy menia

Prešla som obdobím dospievania v podobe "škaredého káčatka", z ktorého zrazu akoby "zázrakom" narástla labuť dychtiaca po láske a obdive, ktorá si podobne ako mnohé ďalšie v dnešnej dobe zakladala na fyzickom vzhľade. V čase uvedomovania si svojho tela som odrazu akoby začala strácať sebaúctu a ochranný štít, pod ktorý som predtým skrývala svoju dušu i srdce. Začala som sa obliekať tesnejšie a kratšie, a s ubúdajúcou obrannou bariérou mi rástla odvaha ukázať sa svetu i vo vyzývavejšom a obnaženejšom obraze. Podvedome som túžila byť lovená. Často som sa snažila uisťovať o tom, že mám moc a sebavedomie, aké majú nezávislé ženy presadzujúce sa na trhu práce v mužských profesiách, vyznačujúcich sa agresívnou dravosťou a drsnou netolerantnosťou.

Ako ľahko človek na seba berie masku, keď je odrazu živená niektorá z dovtedy zanedbávaných a zakomplexovaných potrieb ega... Avšak po obdobiach vzplanutí založených na lacnom obdive môjho fyzična bez štipky záujmu o moje vnútro som sa cítila vyčerpane, prázdno a aj chorľavo. Najmä v partiách tela obetovaných dychtivej energii mužov bez zábran. Silné sexuálne vibrácie mužov narúšali moju auru, a stále častejšie som trpela zápalmi obličiek, močových a pohlavných orgánov.

Som vďačná za ten moment, kedy som sa dokázala na seba pozrieť v zrkadle a uvedomila si to pokĺznutie z cesty citu, ktorá bola pre mňa predtým prirodzenou. Pochopila som nevyhnutnosť harmónie tela i duše, zmierila som sa so svojimi nesprávnymi krokmi a opäť som vykročila. Zahájila som cestu sebaúcty s láskou a s iskričkou nádeje, že sa dokážem vrátiť k sebe samej. Uvedomila som si skutočné hodnoty môjho bytia a pochopila som, že ako predstaviteľka ženského pohlavia mám v živote iné poslanie ako muž. Otvorila som sa prirodzenému prijímaniu vhodných energií z vesmíru, šíreniu lásky, krásy, jemnocitu, a najmä som sa stotožnila s  vnútorným pocitom poslania materstva, s ktorým privediem na svet nového človiečika.

Návrat na cestu spoznávania môjho pravého ja a hľadania Božieho svetla, lásky a pokoja vo svojom vnútri bol postupným procesom, v ktorom sa prirodzeným spôsobom odbúrali predtým nekontrolovateľné túžby byť lovenou a fyzicky obdivovanou. S touto premenou sa mi spája aj môj návrat k elegantne ženskému a niekedy až nevinne dievčenskému štýlu prírodných materiálov, dlhých sukní, prirodzene vlajúcich dlhých vlasov, ktorých farbu mám najradšej takú, akú mi darovala príroda, aj keď dnes mi už do pramienkov čas skúsenosti zaplietol aj striebro pavučiny života... Prirodzená, bez pretvárky, bez výzvy na riešenie mojich slabostí, ktoré i tak môžem vyriešiť len ja sama. Prežiarená sebaúctou a láskou na rozdávanie sa cítim ešte krajšia a najmä vnútorne čistejšia, než ako to bolo za čias hlbokých výstrihov a sukní nad kolená. Hoci sa možno neobliekam podľa módneho trendu a mnohým skôr pripomínam sokoliarku z hradných dvorov, sama zo seba mám vnútornú radosť, ktorú nenahradí žiadny svetský úspech. Keď si pridŕžam sukňu po päty pri stúpaní hore schodmi, s drevenými korálkami okolo pása i v podobe náhrdelníka - som tá, akou sa cítim byť, sama sebou. Prežiarená vnútornou radosťou a láskou ku svetu...