Pôsobenie

Človek si často myslí, že pôsobenie na ľudí v jeho okolí je obmedzené na prezentovanie nejakého názoru, ktorý často druhým vnucuje, a ak na druhej strane nenájde stopercentný súhlas, je ochotný sa aj pohádať a hájiť svoju „pravdu“. Pritom však úplne prehliada, že takýmto pôsobením iba rozmnožuje hnev a nenávisť, a vlastne pôsobí opačne ako chcel...

Kedysi som si chcel dať prekopírovať nejaké papiere. Prišiel som k okienku vo dverách, ale pani vo vnútri si ma nevšimla. Bola príliš zamestnaná kopírovaním zrejme nejakej väčšej zákazky. Neponáhľal som sa, a tak som čakal. Pani sa po chvíli otočila, a keď ma zbadala, vyhŕkla na mňa: „Čo sa neozývate? Nevidela som vás! Nemám oči aj vzadu!“

Vtom som zacítil príval energie ťažkých vibrácií a už som skoro otvoril ústa, aby som zareagoval rovnako ako ona, ale... nemohol som. Niečo vnútri mi nedalo. Toto predsa nechcem. Pani mala predo mnou zrejme zákazníka, ktorý bol nahnevaný a na niekom sa chcel vyvŕšiť, tak ako možno predtým niekto iný na ňom, a ja som naozaj netúžil byť ďalším v poradí.

Na pani som sa usmial a povedal som jej: „Mám čas. Pokojne si dorobte, čo máte rozrobené, ja počkám.“ Črty tváre tej pani zmäkli a už milšie povedala: „To by ste tu čakali veľmi dlho. Mám toho ešte veľa.“ Znovu som sa na ňu usmial a ona ešte milšie dodala: „Tak ukážte, čo potrebujete“. „Iba dve stránky, ste milá.“ „Viete, mám toho teraz veľa... a aj deti doma sú choré, muž...“ A pani sa rozhovorila s dôverou, ktorá medzi nami náhle vznikla, a každým ďalším vysloveným slovom z nej akoby odchádzala ťažoba, a temná energia okolo nej sa prečisťovala. Ja som len stál a počúval, nereagoval som, len som intenzívne prežíval v sebe to, čo hovorila. Akoby sa ma to bytostne dotýkalo. Ale nerozmýšľal som nad tým, nehodnotil to, a ani emocionálne neprežíval.

Keď sme sa rozlúčili, pani žiarila šťastím a mala na tvári krásny úsmev. Určite ho rozsvietila aj na tvárach ďalších zákazníkov...