POZNANIE: PRÍBEHY
Nebeské vtákyAko dnes mnohí odchádzajú do sveta na skusy, i zarobiť nejakú tú korunu, tak aj ja som sa svojho času vydal na cestu. Keď skončila pevnina, bolo treba nasadnúť na loď. Peňazí z domu nebolo veľa, tak som sa vydal hneď na najbližší ostrov. Reč som veľmi neovládal, tak som sa dostal iba k umývaniu hrncov, aj to len na pár dní. Peniaze však pribudli a moja cesta mohla pokračovať. Na ďalšom ostrove sa mi už darilo lepšie a pri práci v požičovni motoriek peňazí pribúdalo. Kamarátovi však pri zváraní pedálu motorka vybuchla, lebo v nádrži bolo palivo. Mal strach, aby nemusel škodu platiť a tak sa rozhodol radšej odísť. Mne medzičasom zvýšili plácu, lebo boli spokojní a jeho počínanie sa mi veľmi nepáčilo, ale keď sme spolu prišli, nech spolu aj odídeme. A moja cesta znovu pokračovala. Keď som prvýkrát vstúpil na ostrov Kréta, bolo najhorúcejšie leto a more lákalo po dlhej ceste loďou k osvieženiu. Keď som prichádzal k piesočnej pláži, všimol som si okoloidúceho mrzáka. Kríval. Pristavil sa a prehodil so mnou pár slov. Pýtal sa na nejakú cestu, no v tom som mu poradiť nevedel. Inak bola pláž skoro úplne prázdna. Zložil som batoh a šup ho do morských vĺn. Keď som sa vrátil, hneď sa mi niečo nezdalo. Batoh bol síce takisto, no keď som kontroloval jeho obsah, môj pocit sa potvrdil. Peniaze boli preč. Zostali akurát nejaké drobné a CKM karta, ktorá sľubovala zľavu na cene v drahom svete, ktorú som však nikdy nedostal. Myšlienky narušili pokoj mojej duše. Ako sa ja len teraz dostanem domov? Čo len budem robiť? Možno sa smejete, ale keby ste boli viac než 2000 km od domova a nemali ani korunu, smiech by vás asi skoro prešiel. Celú hodinu mi trvalo, kým som dokázal tomu mrzákovi odpustiť. Veď on tie peniaze potreboval viacej, ako ja. Som predsa zdravý, kto však dá prácu mrzákovi? Aj som si jeho čin ospravedlnil - veď tá CKM karta vyzerala ako kreditná karta a mohol si myslieť, že mám peňazí dosť. A keď som mu úplne odpustil, moje srdce sa znovu otvorilo a myšlienky ustali. Beznádej vystriedala taká nesmierna radosť, že nie sú slová na jej vyjadrenie. Ešte nikdy som nezažil taký pocit ľahkosti a slobody. Nič som nemal, teda som sa o nič ani nemusel báť. Tento pocit môže zažiť iba človek, ktorý všetko stratí a zmieri sa s tým. Smial som sa a ďakoval za to šťastie, pohnutý vnútornou skúsenosťou. Onedlho ku mne prišla skupinka Grékov, prilákaná šťastím, ktoré zo mňa podvedome cítili a dali sa so mnou do reči, ako dávni známi. Zahral som im na gitare a moja veselosť sa preniesla aj na nich. Po ďalšej hodine zo mňa vytiahli, čo sa mi stalo. Nato hneď nasadli na motorky a odišli. O chvíľu sa však vrátili s takým bohatým nákupom, že som sa cítil ako na hostine. Keď večer odišli, uložil som sa k spánku. A zrazu som si spomenul na slová, ktorým som nikdy predtým nerozumel. Teda, predtým som si myslel, že im rozumiem, no až po tomto zážitku som ich pochopil aj srdcom. A medzi tým je obrovský rozdiel. Pozrite vtákov nebeských: ani nesejú, ani nežnú, ani nezhromažďujú do stodôl, a váš Otec nebeský ich živí. Či vy nie ste omnoho viac ako oni? A tým, že ste ustarostení, kto z vás môže predĺžiť svoj vek čo aj len o lakeť? A o odev prečo ste ustarostení? Pozorujte poľné ľalie, ako rastú, nenamáhajú sa a nepradú; hovorím vám: Ani Šalamún v celej svojej sláve neobliekal sa tak ako jedna z nich. Keď teda poľnú trávu, ktorá dnes je a zajtra ju do pece hodia, Boh tak zaodieva, či nie skôr vás, ľudia malej viery? Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: Čo budeme jesť? alebo: Čo budeme piť? alebo: Čím sa budeme odievať? Lebo všetko toto pohania hľadajú. Veď váš Otec nebeský vie, že to všetko potrebujete. Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané. Nebuďte teda ustarostení o zajtrajší deň, lebo zajtrajší deň postará sa o seba. Dosť má deň svojho trápenia. Práca sa mi veru v týchto miestach nájsť nepodarila. Skúsil som navštíviť aj miestny kostol, no bezúspešne. Hovoril som, že nechcem peniaze, ale prácu. Povedal som pravdu, no videl som, že farárko mi neverí a ... pomoc núdznemu ho ani veľmi nezaujíma. Po omši, na ktorej som v kostole zostal, farár spovedal. Šiel som aj ja a poviem vám, že spovedať sa Francúzovi na gréckom území v angličtine, pokiaľ ste Slovák, je zážitok. Keď som z kostola odišiel, povedal som si, nevadí. Pomohol mi potom asi najväčší bedár, akého som v živote stretol a rozdelil sa so mnou o svoj skromný pokrm - pár paradajok, chlieb a vodu s cukrom. Pochádzal z Albánska a zomreli mu obaja rodičia. Mal zmrzačenú tvár a ľudia od neho odvracali pohľad. No jeho srdce bolo také dobré, ako málokoho. Nikdy na neho nezabudnem. Zvyšok môjho príbehu opíšem už iba v krátkosti. Od kamaráta, ktorému sa vďaka jeho dobrej angličtine podarilo nájsť prácu, som si požičal peniaze na cestu na najbližší ostrov. Tam som zohnal hneď v prvý deň prácu u úžasných ľudí. Znovu mi sami od seba zvýšili plat a prežil som tam nádherné leto. Nežgrlošil som a ani nejako moc nešetril, a tak som denne zažil mnohé veľmi zaujímavé a hodnotné príhody a spoznal mnohých ľudí. Keď som sa po troch mesiacoch vrátil domov, bol som iným človekom, ako keď som odchádzal. A o nebeských vtákoch som zložil moju prvú pieseň v angličtine, ktorej preklad prikladám. Poznáš ma , aj život aký mám je trochu bláznivý, aspoň doposiaľ a zvážnieť, prepáč, skús si to sám život je jediný plán, čo na zajtra mám Tak už nebuď ustarostený - pozri na mňa, spievam tak bezstarostne ako tie vtáky na oblohe Oni majú všetko, čo potrebujú, majú svoj bláznivý let oblohou Ale ty si duchom niekde pri zemi, priateľu, povedz mi, kde je teraz tvoja sloboda? Tak už nebuď ustarostený a pozri na mňa spievam tak bezstarostne ako tie vtáky na oblohe
Príbehy: Otvoril som sa vyšším energiám!
Arytmia, alebo moja skúsenosť s liečením a vyliečením
Pôsobenie
Rozprávanie bukových škriatkov
Karma
Pamäť
Príliš málo lásky
Moji rodičia
Nebeské vtáky
Prečo ľudia kričia?
Keď sa zavrú dvere duše...
Priateľka lienka
Šálka čaju
Výkrik duše
Ako sa ženy menia
Ateista
|