Desať Božích prikázaní

Nebudeš žiadostivý
majetku blížneho svojho
a všetkého, čo je jeho!

Kto sa snaží čestnou prácou a čestným obchodovaním dosiahnuť zisk, ten môže pri veľkom zúčtovaní v pokoji vyčkať výzvu tohto prikázania; pretože okolo neho prejde bez toho, aby ho pádne zasiahlo. Je vlastne ľahké splniť všetky prikázania, a predsa... len sa poriadne pozrite na všetkých ľudí a skoro prídete k poznaniu, že aj toto pre človeka vlastne úplne samozrejmé prikázanie sa nedodržiava, a keď, tak len veľmi zriedkavo, a to nie s radosťou, ale len s veľkou námahou.

Ako neukojiteľná žiadostivosť ženie sa nad všetkými ľuďmi, či bielymi, žltými, hnedými, čiernymi alebo červenými závidieť iným spoluobčanom to, čo sami nevlastnia. Ešte lepšie vyjadrené: Závidia všetko! Už v tejto závisti spočíva aj zakázaná žiadostivosť! Prestúpenie zákona je tým už dokonané a stáva sa koreňom mnohého zla, ktoré človeka rýchlo privedie k pádu, z ktorého sa často už nikdy nepozviecha.

Priemerný človek si napodiv zriedka cení to, čo nazýva svojím, ale vždy len to, čo ešte nevlastní. Temno horlivo rozsievalo žiadostivosť a ľudské duše sa až príliš ochotne pustili pripravovať čo najúrodnejšiu pôdu pre túto smutnú sejbu. Tak sa časom u väčšiny ľudstva stala základom všetkého konania a zhonu túžba po vlastníctve druhých.

Počnúc jednoduchým želaním cez prefíkanosť, stupňujúc sa v umení prehovárať, až po bezhraničnú závisť ustavičnej nespokojnosti, vrcholiacej slepou nenávisťou.

Každá cesta k uspokojeniu tejto žiadostivosti bola uznaná ešte za správnu, ak neodporovala príliš očividne pozemským zákonom. Božie prikázanie ostalo v rastúcej ziskuchtivosti nepovšimnuté! Každý sa považoval za čestného, pokiaľ nebol pozemským súdom braný na zodpovednosť. Zabrániť tomu ho ale nestálo veľa námahy. V najväčšej opatrnosti použil celý dôvtip svojho rozumu, ak chcel svojich spoluobčanov bezohľadne poškodiť, alebo si lacno zaistiť nejakú výhodu.

Nepomyslel, že práve to ho v skutočnosti vyjde oveľa drahšie než získané pozemské prostriedky! Dôvtip v dnešnom ponímaní však nie je nič iné, než výkvet prefíkanosti, či jej vystupňovanie. Podivuhodné je, že prefíkanému človeku nikto nedôveruje, dôvtipného si ale vážia! Táto nezmyselnosť vychádza zo všeobecného stanoviska a názoru. Prefíkaný človek je babrákom v umení uspokojiť svoju túžbu, zatiaľ čo rozumovo dôvtipní ľudia sú v tomto majstrami. Babrák nedokáže svoju vôľu zaodieť do pekných foriem, a preto zožne iba súcitné opovrhnutie. Avšak tomu, kto to vie, dostáva sa od duší, ktoré holdujú podobným sklonom, ten najzávistlivejší obdiv! Aj v tomto je závisť, pretože dnešné ľudstvo nedokáže bez závisti vzdať obdiv ani rovnakému druhu. Ľudia nepoznajú túto hnaciu silu mnohého zla. Nevedia, že práve závisť v mnohorakých podobách ovláda a riadi celé ich myslenie a konanie! Ako u jednotlivcov, tak aj v celých národoch. Riadi štáty, plodí vojny a neustály spor, kdekoľvek sa majú čo i len dve osoby o niečom poradiť!

Výstražne by sa malo zvolať ku všetkým štátom: Kde ostáva poslušnosť voči desiatemu Božiemu prikázaniu? V tej najnemilosrdnejšej túžbe sa usiluje každý pozemský štát len o majetok toho druhého! Nezastavia sa pritom pred vraždou jednotlivca, masovou vraždou, alebo pred zotročením celých nádorov, len aby sa sami vyšvihli k veľkosti. Pekné reči o sebazáchove, alebo sebaochrane sú len výhovorkami, pretože sami jasne cítia, že sa musí niečo povedať, aby sa tieto ohromné zločiny proti prikázaniam Božím trochu zmiernili, ospravedlnili!

Nič im to však nepomôže; neúprosné je rydlo, ktoré vrýva do knihy svetového diania nerešpektovanie Božích zákonov, neroztrhnuteľné sú nitky karmy, ktoré sa upnú na každého jednotlivca, takže ani to najmenšie hnutie jeho myslenia a konania sa nemôže stratiť bez nápravy!

Kto dokáže prehliadnuť všetky tieto vlákna, ten vidí, aký hrozný súd bol týmto vyvolaný! Zmätok a zrútenie sa toho, čo bolo doposiaľ vybudované, sú len prvými ľahkými dôsledkami najhanebnejších porušení desiateho prikázania Božieho! Nik k vám nebude milosrdný, len čo na vás začnú stále viac doliehať plné dôsledky. Nič iné ste si nezaslúžili. Tým príde len to, čo ste si sami vynútili!

Vytrhnite si nekalú žiadostivosť úplne zo svojej duše! Uvážte, že aj štát sa skladá len z jednotlivcov! Nechajte všetku závisť a nenávisť voči tým ľuďom, ktorí podľa vášho názoru majú viac majetku ako vy! Má to svoj dôvod! Že ale nie ste schopní rozpoznať dôvod, za to nesiete sami vinu tým, že ste si dobrovoľne vynútili ohromné a Bohom nechcené zúženie svojej schopnosti chápania, dôsledkom neblahého preceňovania rozumu!

Kto v novej ríši Božej na zemi nebude chcieť byť spokojný s postavením, ktoré mu bude dané rozuzlením karmických vlákien, ktoré sám vytvoril, ten ani nie je hodný príležitosti, aby sa pomerne ľahko zbavil starých vín, ktoré na ňom spočívajú. Nie je hodný toho, aby ešte súčasne duševne dozrel a našiel cestu nahor, do domova všetkých voľných duchov, kde vládne len Svetlo a radosť!

Každý nespokojný človek s tým, čo dostáva, bude v budúcnosti braný neúprosne ako nepotrebný rušiteľ želaného mieru, ako prekážka zdravého vzostupu! Ak v ňom ale bude ešte dobrý zárodok, ktorý presvedčivo zaručuje skorý obrat, tak bude novým pozemským zákonom k vlastnému úžitku tak dlho pokorený, až kým príde k poznaniu bezpodmienečnej správnosti múdrej vôle Božej. O správnosti aj pre neho, ktorý doposiaľ len v dôsledku krátkozrakosti svojej duše a vlastnej hlúposti nemohol spoznať, že lôžko, na ktorom teraz na zemi leží, si zhotovil on sám ako bezpodmienečný dôsledok celého jeho doterajšieho bytia, viacerých životov pozemských i životov na onom svete a že to nie je náhoda slepej ľubovôle! Konečne pritom spozná, že pre seba potrebuje práve to a iba to, čo prežíva a kde sa nachádza, ako aj pomery, do ktorých sa narodil so všetkým, čo s tým súvisí!

Ak na sebe usilovne pracuje, tak bude stúpať nahor nielen duševne, ale aj pozemsky. Ak si však trucovito chce vynútiť inú cestu, bezohľadne a na úkor spolublížnych, tak mu to nikdy nebude na úžitok.

Pokiaľ bude človek očakávať, alebo dokonca žiadať, aby sa mu dokázalo, že je svojím názorom na omyle, bude to iba nový hriech a opovážlivosť. On sám sa učinil neschopným poznania a naložil na seba najväčšie bremeno spôsobom, ktorý sa najviac protiví Božej vôli. Preto sa bude musieť o poznanie, ktoré v sebe hrubo zasypal, usilovať sám.

Pre ľudské duše to bude tvrdý zápas, kým sa budú môcť oslobodiť od zvyčajného prestupovania desiateho Božieho prikázania a budú skutočne podľa tohoto prikázania žiť v zmýšľaní, v reči a v konaní! Ale na všetkých tých, ktorí to nedokážu, čaká utrpenie a zánik tu na zemi i na onom svete!