Desať Božích prikázaní

Nevydáš krivého svedectva
proti blížnemu svojmu!

Ak niekoho prepadneš, okradneš, zraníš alebo zabiješ, vieš, že si ho poškodil a budeš vystavený pozemskému trestu. Pritom však ani nepomyslíš, že si sa tým zároveň zaplietol aj do nitiek zvratného pôsobenia. Toto pôsobenie nepodlieha žiadnej ľubovôli, ale spravodlivo pôsobí už pri najmenšom záchveve duše, ktorý ty bezstarostne prehliadaš a pre ktorý si stratil cit!

Spätné pôsobenie viny nemá žiadnu súvislosť s pozemským trestom, ale pracuje úplne nezávisle, neodvratne a ticho pre seba. V celom stvorení sa nenájde miesto, kde by sa mohol človek skryť pred plodmi svojich činov.

Keď niekde počujete o nejakom surovom čine, ste rozhorčení. Ak boli prepadnutí alebo násilne zranení vám blízky ľudia, ste vyľakaní a zhrození. Málo vám však prekáža, keď nejakého človeka v jeho neprítomnosti ohovárajú a lživými slovami stavajú do zlého svetla. Častokrát používané veľavravné gestá dávajú tušiť viac, než je možné vyjadriť slovami.

Ale zapamätajte si: hrubohmotný útok možno napraviť ľahšie než útok na dušu, ktorá trpí podkopaním povesti. Vyhýbajte sa preto ohováračom tak, ako sa vyhýbate vrahom, lebo sú rovnako vinní, ak nie mnohokrát ešte horší. Tak ako oni nemajú súcit s dušami, ktoré ohovárajú, tak ani im nebude ponúknutá pomocná ruka na onom svete, keď o to budú prosiť! Chladné a nemilosrdné je ich nutkanie zhadzovať iných, im mnohokrát cudzích ľudí; chlad a nemilosrdnosť sa im preto vráti na mieste, ktoré ich očakáva, ak raz budú musieť opustiť svoje pozemské telo. Ostanú na onom svete opovrhnutí a  odvrhnutí dokonca viac než zbojníci a zlodeji; pretože takisto veľká, ak nie väčšia, je zlomyseľnosť ľudí, ktorí ubližujú svojimi slovami - počnúc klebetnicou až po skazené stvorenia, ktoré sa neštítia pod prísahou vydať krivé svedectvo proti blížnemu, ktorému dokonca majú dôvod byť za mnohé veci povďační!

Pretože celému ľudstvu úplne chýba jednotný vysoký cieľ dospieť do ríše Božej, nemajú si väčšinou dvaja alebo traja pri stretnutí čo povedať, a tak sa ohováranie stalo obľúbeným zvykom. Úbohosť tohto zvyku si už mnohí ľudia ani nie sú schopní uvedomiť, lebo vďaka neustálemu praktizovaniu ho pokladajú za normálny.

Tak aj na onom svete budú aj naďalej sedieť pospolu a holdovať svojím obľúbeným témam, až pokiaľ im neuplynie čas, poskytnutý ako posledná možnosť k vzostupu. Čas, ktorý by im snáď mohol priniesť záchranu. Takto ale budú vtiahnutí do rozkladu, slúžiacemu k očiste hmotného i záhrobného sveta od každého jedu, ktorý do neho vniesli ľudskí duchovia, nehodní zachovania ich mena!