Noemova archa

Ak sa jedná o nadprirodzené javy a deje, ktoré vyžadujú bezvýhradnú vieru, človek je schopný uveriť takmer čomukoľvek. Pritom ak mu niekto povie, že jeho osud je závislý na jeho vlastných myšlienkach, slovách a rozhodnutiach, mávne nad tým rukou. Ale poďme k príbehu "Noemova archa", o pravdivosti ktorého takmer nikto nepochybuje.

Nechcem vyvracať existenciu povodní alebo lokálnych potôp, ale naozaj nedokážem bez slepej viery uveriť v globálnu potopu sveta. Nie iba preto, lebo si podľa biblického textu nedokážem predstaviť niekoľkokilometrovú vrstvu vody, ktorá by zakryla aj vrcholce hôr, či gigantickú loď, akou mala byť Noemova archa v dobách, keď ľudia vedeli postaviť iba plte alebo vydlabať čln do kmeňa stromu, alebo preto, lebo všetky existujúce druhy zvierat by sa do archy nezmestili; ale hlavne preto, lebo v tejto legende je Boh ukázaný ako nedokonalá ľudská bytosť s "božskou" silou, ktorá sa vo svojej ľubovôli rozhodla kruto zničiť všetko živé na zemi. V prípade ľudí, ktorí si to možno aj zaslúžia, by mohlo byť zničenie opodstatnené, ale prečo by mal spravodlivý Boh zničiť nevinné zvieratá a prírodu?

V legende o Noemovej arche je veľa nezrovnalostí a dejov, ktoré jej pravdivosť celkom vylučujú. Keďže je táto téma dosť háklivá, skúsme sa pozrieť na zapísanú podobu legendy, v akej sa Noemova archa dostala do Biblie.

Kniha Genesis

I videl Boh, že zem je veľmi skazená, lebo všetko ľudstvo blúdilo na svojej ceste. Tu povedal Boh Noemovi: "Predo mnou nastal koniec všetkému, čo má telo, lebo zem je preplnená ich neprávosťou a ja ich zničím aj so zemou. Urob si koráb z cyprusového dreva, v korábe urob priehrady a zvnútra i zvonka ho vymaž smolou! A postav ho takto: tristo lakťov bude jeho dĺžka, päťdesiat lakťov jeho šírka a tridsať lakťov jeho výška. Na korábe sprav aj otvor na jeden lakeť, urob ho hore dookola! Aj dvere daj na bok korábu a urob spodné, stredné a vrchné poschodie. Lebo ja privediem na zem vody potopy, aby som zničil každé telo, v ktorom je dych života pod nebom. Všetko, čo je na zemi, zahynie. S tebou však uzavriem zmluvu: do korábu vojdeš ty i tvoji synovia, tvoja žena aj ženy tvojich synov s tebou. A z každého druhu živočíchov vezmeš do korábu po jednom páre, aby sa s tebou zachovali nažive, teda samca i samicu. Zo všetkých vtákov podľa svojho druhu, z dobytka podľa svojho druhu a z plazov podľa svojho druhu vojdú po dvoch do korábu s tebou, aby mohli žiť. Ty však naber z každého jedla, čo sa jedáva, a vezmi so sebou! To bude tebe aj im za pokrm." A Noe urobil všetko tak, ako mu prikázal urobiť Boh.

Potom Pán povedal Noemovi: "Vojdi ty a celá tvoja rodina do korábu, lebo som videl, že iba ty si spravodlivý predo mnou v tomto pokolení. Zo všetkých čistých zvierat vezmi po sedem samcov a samíc, zo zvierat, čo sú nečisté, po dvoch, samca a samicu. Aj z nebeského vtáctva vezmi po sedem samcov a samíc, aby sa zachovalo nažive semä na celej zemi. Lebo už len sedem dní a potom dám pršať na zem štyridsať dní a štyridsať nocí a vyhubím z povrchu zeme všetky bytosti, ktoré som urobil.“ A Noe urobil všetko tak ako mu rozkázal Pán. Noe mal šesťsto rokov, keď bola potopa vôd na zemi. I vošiel Noe a s ním aj jeho synovia, jeho žena a ženy jeho synov pred zátopou vody do korábu. Aj z čistých i z nečistých zvierat, z vtáctva a zo všetkého, čo sa hýbe na zemi, vošlo po dvoch, samec a samica, do korábu s Noemom, ako mu prikázal Pán. Po siedmich dňoch sa privalili na zem vody potopy. V šesťstom roku Noemovho života, v druhom mesiaci, na sedemnásty deň mesiaca vyvalili sa všetky pramene veľkej hlbočiny a otvorili sa nebeské priepusty. A pršalo na zem štyridsať dní a štyridsať nocí. A práve v ten deň vošiel do korábu Noe, jeho synovia: Sem, Cham a Jafet, jeho žena a ženy jeho synov s nimi. Oni a všetky zvieratá podľa svojho druhu i všetky plazy, čo sa plazia po zemi, podľa svojho druhu a všetko vtáctvo podľa svojho druhu, všetky operence a okrídlence vošli k Noemovi do korábu po páre z každého tela, v ktorom bol dych života. A čo vošlo, bol samec a samica z každého živočícha, ako mu prikázal Boh. A Pán zavrel Noema zvonku. I nastala štyridsaťdenná potopa na zemi: Vody pribúdali a vyzdvihli koráb zo zeme do výšky. Vody veľmi stúpali a zaplavili všetko na zemskom povrchu, koráb však plával na vodách. A vody vzrastali ďalej na zemi, takže zaliali všetky, aj vysoké vrchy, ktoré sú pod šírym nebom. Voda prevyšovala o pätnásť lakťov vrchy, ktoré pokrývala. I zahynulo každé telo, ktoré sa pohybovalo na zemi: vtáctvo, dobytok, zver, plazy, čo sa plazia po zemi, aj všetci ľudia. Všetko, čo malo v nozdrách dych života, všetko, čo žilo na suchu, zomrelo. Zahubil všetky bytosti, čo boli na zemi: ľudí aj dobytok, plazy i nebeské vtáctvo, a boli vyhubené zo zeme. Ostal iba Noe a to, čo bolo s ním v korábe. A vody ovládali zem ešte stopäťdesiat dní.

Tu si Boh spomenul na Noema a na všetku zver a všetok dobytok, ktorý bol s ním v korábe, a Boh dal zaviať vetru nad zemou a vody upadávali. Zatvorili sa aj žriedla hlbočín a nebeské priepusty a prestal pršať dážď z neba. Vody prúdili a odtekali a vracali sa zo zeme a po stopäťdesiatich dňoch vôd ubudlo. A v siedmom mesiaci, na sedemnásty deň mesiaca koráb zastal na vrchu Ararat. Vody odchádzali a upadávali až do desiateho mesiaca. V prvý deň desiateho mesiaca sa zjavili temená vrchov. A keď uplynulo štyridsať dní, Noe otvoril okno korábu, ktoré bol urobil, a vypustil krkavca. On odlietal a vracal sa, kým nevyschli vody na zemi. Po ňom vypustil holubicu, aby zvedel, či sa už vody stiahli zo zeme. Ale keď holubica nenašla miesto, kde by spočinula jej noha, vrátila sa späť k nemu do korábu, lebo vody boli ešte na povrchu celej zeme. On vystrel ruku, chytil ju a vzal ju k sebe do korábu. Potom čakal ďalších sedem dní a opäť vypustil z korábu holubicu. A holubica priletela k nemu iba v podvečer a v zobáku mala čerstvú olivovú ratolesť. Tu Noe poznal, že vody zo zeme zmizli. Čakal však ešte ďalších sedem dní a zasa vypustil holubicu, ale tá sa už k nemu nevrátila. V šesťstoprvom roku teda, v prvom mesiaci, v prvý deň mesiaca vyschli vody na zemi. Tu Noe odstránil strechu korábu, aby videl, a zemský povrch bol suchý. V druhom mesiaci, na dvadsiaty siedmy deň mesiaca bola zem suchá. Vtedy povedal Boh Noemovi: Vyjdi z korábu ty aj tvoja žena, tvoji synovia a ženy tvojich synov s tebou! A vyveď všetky druhy živočíchov, ktoré sú s tebou: vtáctvo, dobytok a všetky plazy, čo sa plazia po zemi, aby sa hemžili na zemi a aby sa množili a napĺňali zem." Vyšiel teda Noe a jeho synovia, jeho žena a ženy jeho synov s ním; všetka zver, všetky plazy a všetko vtáctvo, všetko, čo sa pohybuje na zemi, vyšlo podľa svojich druhov z korábu. Tu Noe postavil Pánovi oltár, vzal zo všetkého čistého dobytka a zo všetkých čistých vtákov a priniesol zápalnú obetu na oltári. I zavoňal Pán príjemnú vôňu a povedal si: „Už nikdy viac neprekľajem zem pre človeka, lebo zmýšľanie ľudského srdca je od mladosti zlé. Preto už nikdy nevyhubím všetko živé, ako som to urobil.“

Pozorný čitateľ si mohol všimnúť, že v texte sú všetky deje opisované dvakrát a obe tradované legendy sú potom spisovateľmi Biblie zmiešané dohromady. To, že nedokázali rozlíšiť, ktorá verzia je pravdivá a pre istotu ponechali obe, vylučuje, že by bola ich ruka pri spisovaní vedená zhora, ako sa to tak často chce tvrdiť. V existujúcom texte je dokonca vidieť časové nezrovnalosti, ktoré si protirečia. Predtým ale, než si povieme o jednotlivých nezrovnalostiach a začneme rozoberať fakty, ktoré vylučujú globálnu potopu sveta a možnosť záchrany zvierat, ktorou mala byť Noemova archa, pozrime sa na ďaleko pravdepodobnejšiu verziu dávnych dejov v obrazoch, ktoré boli prijaté duchovne:

Noeho príbeh

40 rokov pred potopou, ktorá zasiahla oblasti medzi riekami Eufrat a Tigris, boli obyvatelia Mezopotámie upozornení po prvý krát na nastávajúce prírodné deje posunu zemskej kôry. Potom prichádzali ďalšie varovania a ľudia i zvieratá boli odvedení do iných oblastí, ktoré im boli určené.

Noe patril ku kmeňu staviteľov lodí, rybárov, pletiarov sietí a košov, ktorí žili na pobreží rozľahlého jazera. Noe, ktorý bol najlepším staviteľom lodí a súčasne aj kňazom svojho kmeňa, sa však upozorneniam o blížiacej sa prírodnej katastrofe vysmieval. Keď však bolo do zvestovanej potopy už len 20 rokov a veľa ľudí sa odsťahovalo aj spolu so svojimi zvieratami, začal sa Noe znepokojovať. Nie preto, že ho jeho synovia tlačili k odchodu, ale preto, lebo sa často chvela zem. Keďže bol do určitej miery jasnočujný, často počul šum a bublanie vody, ktorá vyvierala zo zeme.

Noe mal fixnú ideu. On sa veru od zeme svojich otcov nikdy svojvoľne neodtrhne. No mohol by so svojimi príbuznými postaviť loď, v ktorej by mohol prečkať, kým klesne voda, o príchode ktorej už nepochyboval. A začalo sa stavanie lode. Najprv urobil plť; táto bola zložená z hrubých kmeňov stromov, ktoré často musel priniesť z veľkej diaľky. Potom na to prišla nadstavba z trstinovej siete a z trstinových rohoží, ktoré boli k sebe prilepené prírodnou smolou, takže dovnútra neprenikla žiadna voda.

Keď bola loď hotová, vyzerala ako obrovitý uzatvorený kôš s jediným vchodom a niekoľkými okennými otvormi. Veľký vnútorný priestor bol nakoniec hrubými stohmi trávy rozdelený na dve časti. V deň, keď nebo stemnelo a zem sa chvela, Noe vošiel do svojej lode. Doprevádzali ho jeho dve ženy, dvaja synovia a ich ženy a niekoľko detí. Jeho ďalší synovia, dcéry a ich muži sa pred potopou už dávno odsťahovali. Nedôverovali Noemovej lodi.

Ako zvieratá si vzal svine, kozy, ovce, kačice a malé sokoly. Iné vtáctvo už nebolo, veď bolo už dávno pred prepuknutím vôd so všetkými ďalšími zvieratami odvedené prírodnými bytosťami do bezpečnejšieho prostredia. V jednej miestnosti archy žili ľudia a do druhej časti nahnal všetky zvieratá. Kvôli toľkej nahromadenej tráve a obilia pôsobilo vnútro lode dojmom maštale.

Noe dlhý pobyt na lodi neznášal dobre. Odpíjaval si z vína, ktoré vzal so sebou a píjaval viac, než mu robilo dobre. Hocikedy sa stalo, že bol tak opitý, že ho synovia museli zviazať, lebo potom vždy škaredo obťažoval ich ženy. Noemovi synovia horko ľutovali, že neodišli s ostatnými do hôr. Ich ženy ochoreli a počas dlhej doby vyčkávania umreli aj ich dve deti.

No loď vydržala. Dážď sa lial z neba a obrovské masy vody sa tlačili von z vnútra zeme. Keď vody upadli, Noemova loď sa nachádzala v krajine, ktorá sa nazývala Ararat. Neďaleko odtiaľ sa týčilo mnoho zalesnených kopcov, na ktorých ľudia čakali na upadnutie vôd.

Bolo by zaujímavé popísať všetko, čo sa vtedy udialo a odohrávalo. Čudesná loď však v každom prípade budila ten najväčší rozruch. Pokiaľ sa udržala pokope, a to bolo takmer dvadsať rokov, ľudia prichádzali zďaleka, aby sa na ňu pozreli a mohli predovšetkým spoznať človeka, ktorý ju postavil. Noemova príhoda tisícročia kolovala medzi ľudom a podávala sa ústne z pokolenia na pokolenie, kým sa našiel človek, ktorý z toho vytvoril ten komický a nepravdivý text, ktorý dnes možno čítať v Biblii.

Čo sa týka lode, táto bola svojho času svetovým zázrakom, ktorý nemal páru. Noe v ňom žil ešte mnoho rokov so svojimi mladými a starými ženami, kým jeho synovia sa vrátili späť do svojej starej domoviny a tam si nanovo založili svoj život.

Noemova Archa a jej stavba

Loď o rozmeroch 300x50x30 lakťov by mala dĺžku 150m, šírku 25m a výšku 15m (za rozmer lakťa budeme počítať 50cm, i keď veľkosť tejto miery sa pohybovala od 44 do 55cm, neskôr dokonca až 77cm).

V dobe Noeho ľudia ešte nevedeli postaviť medzikontinentálne lode, iba riečne plavidlá. Pre ilustráciu: Kolumbova vlajková loď, ktorá objavila v roku 1492 Ameriku, mala dĺžku až 28 m a šírku 8m. Podobné kolosy ako Nomova Archa ľudia dokázali postaviť až pred pár desiatkami rokov, ale nie z dreva. Drevené lode, ktoré však boli kombinované aj so železom, nepresahovali dĺžku 100 m.

Za začiatok doby železnej, v oblastiach kde žil Noe, sa považuje rok 1200 pred Kristom, keď bolo železo rozšírené aj v Mezopotámii, u Chetitov a v Egypte. Dovtedy neboli píly, klince ani náradie, ktoré by umožňovali stavbu takej gigantickej lode. Cyprusové stromy, ktorých drevo mal použiť, je tvrdé a stromy sú hrčaté a krivé. Je otázne, ako by mohol Noe spracovať a priviezť z diaľky toľko dreva na loď a priehradky na oddelenie zvierat. Rovnako aj množstvá smoly, ktorou mal archu vymazať, ako sa píše v knihe Genesis, sú príliš veľké a obrovská hmotnosť dreva lepenie archy smolou vylučuje. Veď majstri lodiari s mnohými pomocníkmi, s pomocou špeciálneho náradia, v kombinácii so železom a mnohogeneračnými skúsenosťami stavali najväčšiu anglickú loď v 17. storočí (70m dlhá, 15m široká) 25 rokov!

Počet druhov zvierat na zemi

Na zemi žije niekoľko miliónov druhov živočíchov a rastlín. Nie všetky sú už zaradené a pomenované alebo dokonca známe, ale iba počet známych je nasledovný: Cicavce: 4.300 druhov, vtáky: 9.800 druhov, plazy: 6.500 druhov, obojživelníky: 4.000 druhov, hmyz: 800.000 druhov, vírusy: 5.000 druhov, baktérie 4.760 druhov. Všetky tieto živočíchy (nemenovali sme ešte všetky) by až na pár ojedinelých prípadov pri globálnej potope vyhynuli. Bez hmyzu, ktorý nebudeme počítať, je to viac ako 34.000 určených druhov zvierat, čo ale nie je ani 10% z ich skutočného počtu. Mali by sme teda hovoriť približne o 390.000 druhoch živočíchov! Len samotného hmyzu sa odhaduje na 10.000.000 druhov, ale pre ich nie veľké rozmery ich počítať nebudeme, i keď pri takomto počte by "vysali z krvi" celú archu. Nepočítame tu ani ryby a sladkovodné živočíchy, pre ktoré by zmiešanie slaných morí s ostatnou vodou znamenalo vyhynutie. Mnohé živočíchy sú viazané aj na špecifické životné podmienky, ktoré Noemova archa nemohla spĺňať. Ak budeme počítať u každého druhu s jedným alebo siedmimi pármi zvierat, bude toto číslo ešte ďaleko väčšie a je nemožné, aby sa takýto počet živočíchov zmestil do archy.

Otázne je, ako Noe zozbieral tieto živočíchy po celej planéte bez možnosti primeranej prepravy. Aj keby zvieratá prišli sami, ako by sa dostali z iných kontinentov a ostrovov? Alebo ako by získal pre ne krmivo, ktoré sa nachádza často iba v ich domácej krajine? Krmivo na viac ako rok by iba pri 10 násobku hmotnosti zvierat zabralo obrovský priestor. Aby sa rozumelo, 1m3 vody má 1000kg. Ale napríklad 1m3 sena iba 60-70kg (stlačeného sena, u sypaného je to iba 50-60kg/m3). Otázne ešte je, ako v takom veľkom vlhku, ktoré by bolo na Noemovej arche, krmivo vydržalo. Okrem toho krmivo mnohých druhov zvierat sa dlhodobo skladovať nedá.

Celosvetová potopa

Podľa Biblie trvala potopa sveta viac ako rok. Za ten čas by vyhnili takmer všetky rastliny na zemi. Ak by aj Noemova archa a zvieratá v nej potopu prežili, čo by po potope jedli? Rovnako je otázne, z čoho by vznikla dnešná vegetácia, ak by bola potopa celosvetová.

Pri výške Mont Everestu 8848 km a poznámke v Biblii, že bolo zatopené všetko na zemskom povrchu a vody zaliali všetky, aj vysoké vrchy (na 15 lakťov), by sa jednalo o niekoľko kilometrov vysokú vrstvu vody. Kde by sa nabrala? Veď ani prelet obrovského vesmírneho telesa okolo Zeme by svojou gravitáciou takýto zdvih vôd nemohol spôsobiť, a už vôbec nie na takú dlhú dobu.

Vznik života na zemi trval milióny rokov, kým sa vyvinuli jednotlivé druhy zvierat a rastlín. Potopa sveta by znamenala zánik väčšiny z nich a na ich opätovný vývoj by boli potrebné opäť milióny rokov... oni však stále existujú. To by mal byť dostatočný dôkaz, že potopa sveta nikdy nebola.

Noemova archa a jej plavba

Noemova Archa - archeologické nálezy

Snahy o udržanie viery, že Noemova archa skutočne existovala sú obrovské a mnohí by dokázali obetovať za jej udržanie aj milióny. Možno aj preto bol vytvorený falošný dokument o Noemovej Arche, v ktorom údajne drevo z Noemovej archy bolo drevom pečeným v trúbe... Alebo sú šírené správy, že sa našli archeologické nálezy archy. Jedným z nich je napríklad nález v Turecku, kde bola objavená z lietadla skalná rozvalina, ktorá dokonale pripomína oblý tvar lode a má aj podobnú šírku a dĺžku, ako by mohla mať Noemova archa.

Tento nález má však malý nedostatok - skaly, ktoré tvoria tvar lode, nemajú žiadnu spojitosť s Noemovou archou - veď archa bola z dreva a tento zaujímavý geologický nález je zo skál. Okrem toho, podobných útvarov tvaru lode je v okolí viac, ako aj skalnatých rozvalín podobného druhu. To však nikomu z nadšencov Noemovej archy neprekáža, rovnako ako skala, ktorá trčí v prostriedku prírodnej formácie, o ktorej sú presvedčení, že je skutočná Noemova archa.

Noemova Archa a Biblia

Údaje o potope a jej priebehu obsahujú nezrovnalosti, ale aj nelogické deje. Noe napríklad otvára okno na arche, ale hoci sa cezeň pozerá, nevie, či už voda ustúpila a vypúšťa preto krkavca. Hoci sa v Biblii píše, že krkavec sa vracal, kým nevyschli vody na zemi, tak keď potom Noe vypustil holubicu, tá opäť nenašla miesto, kde by spočinula jej noha, lebo vody boli ešte na povrchu celej zeme. O týždeň neskôr však už holubica doniesla čerstvú olivovú ratolesť.

Ak Biblia podáva informáciu, že po 40 dňovej potope začali vody opadávať, koľko z nich opadlo, keď až do desiateho mesiaca bolo všetko pod jej povrchom a až v prvý deň desiateho mesiaca sa zjavili temená vrchov?

Ak sa holubica, ktorá nenašla miesto, kde by spočinula jej noha, už o dva týždne neskôr nevrátila, a Noe poznal, že vody zo zeme zmizli, kam zmizla tá niekoľkokilometrová vrstva vody v priebehu dvoch týždňov?

Noe

Pozrime sa ešte na samotnú postavu Noeho. Na jeden strane sa v Biblii píše: "Iba Noe našiel milosť u Pána. Noe bol najspravodlivejší a najbezúhonnejší muž medzi svojimi súčasníkmi. Noe viedol bohumilý život." A na strane druhej: "A keď sa napil vína, opil sa a obnažený ležal vo svojom stane." Syna, ktorý si dovolil reagovať na jeho opíjanie sa, Noe preklial... vskutku bohumilý život.

Zástanci teórie, že Noemova archa skutočne existovala, často používajú pre podporu svojich tvrdení čokoľvek. Napríklad jeden z autorov kníh "Noemova archa" píše: "Bolo to plavidlo podobajúce sa viac obrovskej bedni, než klasickej lodi. Rozmery Noemovej archy udivujú staviteľov lodí, pretože pomer dĺžky k šírke a výške podmieňujú najvyššiu možnú stabilitu lode. Keď Americké námorníctvo postavilo bojovú loď USS Oregon, jej konštruktér Dickie zámerne použil pomery Noemovej archy. Loď bola o jednu sedminu menšia ako archa a je doposiaľ najstabilnejším plavidlom amerického námorníctva."

Stabilita lode je závislá na tvare lode a v prípade plávajúcej bedne ide o poriadne nestabilný tvar. Sú ďaleko stabilnejšie lode ako USS Oregon, a to kvôli väčšej šírke, ktorú majú napríklad lietadlové lode. Pozrime sa však na rozmery spomenutej lode USS Oregon: dĺžka 107m, šírka 21m, ponor 7,3-8,2m. Pomer dĺžky a šírky u Dickieho lode je 5,09 - Noemova archa má pomer dĺžky a šírky 6,00. Trochu odlišné, nie? Pri tvare bojovej lode, ktorá nemá nič spoločné s bedňou, sa o výške nedá hovoriť, ale celková výška plavidla by bola viac a hĺbka ponoru zase podstatne menej, ako pomer u archy. V tomto prípade o rovnakých pomeroch ako má Noemova archa teda nemôže byť ani reči. Ide iba o snahu ohúriť ľudí veľkými slovami a dosiahnuť tak cieľ - potvrdiť pravdivosť legendy o Noeho arche. Že to nie je pravda, nevadí - veď sa počíta s tým, že 99% ľudí si túto šikovne napasovanú teóriu nebude overovať a uverí jej. A to je, žiaľ, väčšina.

I keď väčšina zástancov legiend, ktoré sa dostali do Biblie, to myslí dobre, v skutočnosti znižuje svojou slepou vierou v očiach verejnosti Božie dielo a svojou naivitou spôsobujú, že ľudia sa stavajú k viere v Boha ako k rozprávke, a radšej zostávajú materialistami.