O zázračnom nasýtení

Podvečer prišli k Ježišovi učeníci a povedali: „Kraj je pustý a čas už pokročil; rozpusť teda zástupy, nech si idú do dedín nakúpiť pokrm.“ Ježiš im však odpovedal: „Netreba im odchádzať, vy ich nasýťte.“ A oni Mu povedali: „Máme len päť skutkov lásky a dve slová.“ Vtedy kázal zástupom sadnúť si do trávy, vzal tých päť skutkov a pár slov, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, a s láskou sa s nimi delil, dával učeníkom a učeníci zástupom. I nasýtili sa všetci a ešte aj zvýšilo lásky pre skutky a slová dvanástich pokolení. Tých však, čo sa nasýtili, bolo asi päťtisíc mužov okrem žien a detí.“

Tak je. Čím viac lásky sa rozdá, tým viac jej pribúda. A čím viac ju človek dáva, tým viac aj jemu zostáva. Veď nie iba chlebom je človek živý, ale každým Slovom, ktoré prichádza od Boha. Alebo si myslíte, že nie? Že duchovný pokrm nedokáže človeka nasýtiť?

Možno ste to zažili aj vy sami, len ste na to zabudli... Veď si skúste spomenúť na chvíľu, v ktorej ste boli šťastní - tak naozaj, poriadne šťastní. Mysleli ste vtedy na jedlo? Pociťovali ste hlad? Možno neskôr, keď ten nával šťastia odznel... ale kto by vtedy, keď je jeho srdce naplnené, myslel na jedlo..? Môže byť teda človek nasýtený aj inak, ako hmotnou potravou?

Aj keď človek prežíva hlboký smútok či bolesť, tak tiež intenzívne prežíva duchom a necíti potrebu telesnej stravy. Mnohí z vás určite prežili dni, v ktorých boli tak utrápení, že ani nemohli jesť. Ale vráťme sa k podobenstvu o zázračnom nasýtení, ktoré je, žiaľ, často chápané výlučne ako hmotný dej.

Skúste si predstaviť, že ste v dávnej dobe medzi ľuďmi, ktorí sa dostali do prítomnosti Božieho Syna. Každý okolo vás len tak žiari, naplňovaný Božou silou. Slovo, ktoré sa jasne nesie povetrím, otvára ľudské srdcia a oni v ňom spoznávajú Pravdu. Ako silno to pôsobí, keď človek zrazu cíti tú obrovskú silu ducha, ktorú vložil Stvoriteľ do človeka... Medzi učeníkmi, ktorí tvoria okolo svojho Majstra nepreniknuteľnú hradbu, stojí Ježiš, plný radosti. Veď ľudia ani nejedli, len aby mohli počúvať Božie Slovo. S láskou pozerá na tie veľké zástupy a z Jeho srdca tečie silný prameň nevyčerpateľnej Lásky. "Títo ľudia nie sú ako farizeji, ktorí nad slovami iba rozmýšľali a nevpustili ich do svojich sŕdc. Toto je ľud, ktorý počuje môj hlas..."

Viete si predstaviť to obrovské šťastie, ktoré tam muselo byť a šíriť sa medzi ľuďmi? Kto by myslel vtedy na jedlo..? Ľudia boli nasýtení duchovným pokrmom, ktorý im Ježiš ponúkol. Boli naplnení láskou a tak šťastní, že keď potom hovorili, že boli hladní a Ježiš ich nasýtil, hovorili pravdu. Veď konečne im niekto nielen povedal, ale aj dal pocítiť, kým v skutočnosti v hĺbke svojej duše sú.

Neskôr, keď ľudia spisovali evanjeliá a iní, ktorí ešte oveľa neskôr zostavovali Bibliu, nevedeli zrejme uveriť, že by samotná láska mohla zahnať hlad a nasýtiť toľkých ľudí. Možno nevedeli pochopiť, čo to delil medzi učeníkov a čo potom oni ďalej dávali ľuďom, a tak sa chytili slov apoštolov, že majú iba päť rýb a dva chleby. Možno bolo jednoduchšie uveriť v zázračné rozmnožovanie jedla, ako v zázrak Lásky. A zvesti o zázrakoch sa šírili ľahšie ako posolstvo lásky - veď kto by uveril, že láska dokáže nasýtiť? A čo ešte po dlhých rokoch, keď ľudia spisovali, čo si pamätali o Ježišovi, alebo po troch storočiach, kedy bola spísaná prvá Biblia...

Ježiš bol Boží Syn a treba rozumieť, že na tých, ktorí mu dokázali otvoriť svoje srdce, to malo veľmi silné účinky. Šírili sa o ňom zvesti a predchádzali ho. Každý chcel vedieť viac a ešte viac o tom hovoriť a veľmi ľahko sa k najskôr pravdivým správam tu a tam niečo pridalo, až z toho vznikli opisy úplne iných udalostí, ako sa v skutočnosti odohrali. Aj dnes, keď človek niekomu povie o komárovi, ktorý mu vletel do záhrady, ľudia čoskoro hovoria o slonovi, ktorý mu podupal úrodu.

Mnohí z pisateľov evanjelií nikdy Ježiša nevideli, a písali iba to, čo počuli od ľudí. Možno preto bolo vyradených pri spisovaní Biblie toľko veľa evanjelií, lebo obsahovali až príliš veľa neuveriteľných historiek, ktoré by sa nikdy nemohli stať.

Žijeme v prírodných zákonoch, ktoré podliehajú zákonom Božím. Myslíte si, že by práve Ježiš porušoval zákony svojho Otca? Veď to, čo je dokonalé, netreba meniť alebo porušovať - lebo v dokonalosti, ktorú do zákonov vložil Boh, je všetko dobré a užitočné tak, ako to je. Boh nie je veľkým preto, lebo si robí čo chce, ale preto, lebo vytvoril svoje večné a nemenné zákony, v ktorých funguje vo stvorení všetko až do najmenších detailov dokonale, podľa Jeho vôle.

Nič z toho, čo Ježiš konal, neporušovalo prírodné zákony. Napríklad vzkriesiť mŕtveho do určitej doby, pokiaľ sa duch celkom neodpúta od tela, možné je. Veď prípady, keď človek vstane z mŕtvych sa stávajú aj v našej dobe. I odpustenie hriechov a uzdravenie je rovnako možné, ak sa človek skutočne zmenil vo svojom jadre, tak isto ako mnohé iné veci, ktoré Ježiš konal, a ktoré iba v nedokonalej znalosti prírodných zákonov považujeme za zázraky. Žiadne z nich však neporušovali prírodné zákony.

Čo myslíte, bol by Ježiš rád, keby sme sa naučili vo svojom živote rozmnožovať lásku a boli šťastí? Alebo nám chcel ukázať, že jedlo sa dá pohodlne a bez práce rozmnožovať, aby podporil už aj tak dosť veľkú lenivosť ľudského ducha?

Láska je podstatou a základom všetkého v Božom Stvorení a tu na zemi žijeme v utrpení iba preto, lebo lásku nevieme dávať. Nevieme sa deliť a rozmnožovať ju. Čo myslíte, chcel by Ježiš ohúriť ľudí rozmnožovaním jedla, alebo by ukázal ľuďom vlastným príkladom to, čo im najviac chýba a čo súrne potrebujú, ak nemajú duchovne zahynúť? Veď Ježiš ako Boží Syn konal a učil ľudí iba to, čo potrebovali.

Uznajte, ani dnes nikto nevie jedlo zázračne rozmnožovať a nerobili to ani Ježišovi učeníci. Viete prečo? Lebo sa to jednoducho nedá. Na čo je teda dobré veriť v to, čo nemôžete použiť vo vlastnom živote, keď vám popri tom uniká pomedzi prsty to najdôležitejšie? Na rozdiel od toho moc úsmevu, priateľskej pomoci alebo láskavého slova poznáte a mohli ste si všimnúť, ako zázračne sa vtedy láska rozmnožuje. Mohli ste cítiť to teplo pri srdci, ktoré spôsobovalo toľko šťastia. Na čo je vám teda slepá viera v rozmnoženie hmotného jedla, keď môžete uveriť v rozmnožovanie lásky tak, aby láska prenikla do každého momentu vášho života? Veď láska nemá byť iba predmetom náboženských rečí, ale základom nášho reálneho života.