Boh ťa miluje

„Boh ťa miluje!“ znejú slová, ktorými v mnohých kresťanských spoločenstvách vítajú sľubné budúce ovečky, ktoré sa pod návalom emócií zvyknú rozplakať, že „aspoň niekto“ ich má rád... Mnohí pochybovační protirečia: „Ale ja som taký hriešny, toľko zlého som urobil, ani nie som pokrstený, nič...“ Za tým prichádzajú nádherné cukrové slová: „To nič. Boh ťa miluje bezpodmienečne. On ťa nemiluje len vtedy, keď si dobrý, ale stále. Aj vtedy, keď sa mu rúhaš a páchaš zlo, aj vtedy, trpiac tvojou zášťou, ťa veľmi miluje... Tak veľmi ťa miluje, že zomrel za teba na kríži, zobral na seba všetky tvoje hriechy, aby si ty viac nemusel za ne trpieť... Povedz, môže niekto milovať viac, ako ten, čo zomrie za svojho priateľa..? On ti odpúšťa všetko, keď ho poprosíš o odpustenie; stále klope na tvoje srdce a nikdy neprestáva dúfať, že ho vpustíš... Aj teraz má z teba radosť, lebo On má radosť zo všetkých márnotratných synov, čo sa k nemu vrátia... Otvor sa mu a dovoľ mu, aby mohol v tvojom živote konať zázraky... On je tu, medzi nami, povedz mu všetko, čo chceš, vyžaluj sa mu, On si ťa k sebe privinie, uteší ťa, zahrnie ťa láskou... On ťa túži kolísať vo svojom náručí ako malé dieťa... Zlož naňho všetky starosti a problémy, On ich vyrieši, On sa postará... Sám predsa človek nedokáže nič... Len ak v pokore spozná, že on nezmôže nič, môže zaňho Boh konať... Tak sa už viac neboj a netráp... Pán sa predsa o všetko stará... Je milujúci Boh...“ Atakďalej, atakďalej... Po takomto rýchlom zásahu kompetentných onen prichádzajúci človek zvykne upadnúť do extázy radosti a sĺz, s vervou sa pustí do oslavnej piesne Boha a dvíha radostne ruky; necíti žiadne starosti, všetko je fuč, žiadne problémy neexistujú, nechá ich „na Pána“, veď On sa „postará“...

Ach, ako nádherne znejú tieto slová, ale v skutočnosti je to sladký omamný jed, vďaka ktorému človek upadá do príjemnej apatickej ospalosti, ktorá bude nakoniec jeho záhubou...

Ako je to v skutočnosti? Áno, Boh nás miluje stále a nepodmienečne, pretože aj keď hrešíme, stále môžeme dýchať, rozprávať, žiť; stále máme možnosť k náprave a zmene. Tak veľmi nás miluje, že zomrel na kríži kvôli nám, aby sme uverili Jeho Pravde, pretože jedine život podľa nej nás môže zachrániť a spasiť. On vložil do svojho stvorenia dokonalé zákony, podľa ktorých sa nám všetko vracia – dobré aj zlé. A tak veľmi nás miluje, že dokonca naše zlé skutky sa k nám nemusia vrátiť v takej miere, v akej sme ich vyslali, ale iba symbolicky – ak sme sa už zmenili a žijeme život podľa Jeho zákonov. Tak sa prejavuje Jeho radosť z márnotratných synov, ktorí sa k Nemu vrátia... Božia láska je taká veľká, že ak sa otvoríme Jeho svetlu a pôsobeniu, stanú sa v našom živote zázraky šťastia, radosti a lásky, a urobia náš život plnohodnotným. Miluje nás svojou spravodlivou a prísnou láskou, aby sme boli bdelí a pracovití, nech z nás vyrastú pevní a silní duchovia, plní života, hĺbky a zrelosti; nie rozmaznané a umrnčané deti, s ktorými zakymáca aj mierny vánok a rozplačú sa pri najmenších problémoch. Chce, aby sme spoznali, že život je pohyb, a že ak sa zastavíme a nepracujeme na sebe, zomierame. Miluje nás tak veľmi, že nám dal k dispozícii svoju silu, ktorou neustále oživuje svoje stvorenie, aby sme s ňou narábali podľa našej slobodnej vôle ako najlepšie vieme, riešili svoje problémy, prekonávali prekážky a budovali Jeho kráľovstvo už tu na Zemi. Je na nás, aby sme sa pred Ním sklonili v pravej pokore, nie v pyšnom očakávaní, že sa všetko urobí za nás, zatiaľ čo si budeme sedieť s vyloženými nohami pekne v teple. Pravá pokora vie, že všetko musíme urobiť sami, že je to naša úloha, ktorú máme splniť; avšak keď to dokážeme, vie, že to bolo len a vďaka Božej sile, ktorá všetko preniká, vďaka jedinému Životu, v ktorom všetko existuje... A keď toto človek spozná a prežije, jeho pokora sa ešte prehlbuje...

Áno, Boh ťa miluje. Boh nás miluje nezmernou, nekonečnou láskou, ktorej veľkosť si ani zďaleka nedokážeme predstaviť a pochopiť. Miluje nás tak, že kvôli nám, kvôli našej túžbe po vývoji stvoril tento hmotný svet, aby sme sa my ako nevedomé duchovné zárodky v ňom mohli vyvinúť na seba-vedomých duchov a vrátiť sa tak späť do raja. Vo svojej obrovskej láske nás viedol, dal nám desať prikázaní, aby sme sa vedeli orientovať v Jeho dokonalých Zákonoch stvorenia, a aby sme vedeli, čo nám škodí a čo prospieva. Napriek našej pýche a rozumovému chceniu vedieť všetko lepšie nám stále posielal niekoho, kto nás priviedol späť k Pravde. A keď sme ani ich neboli schopní počúvať, Boh vo svojej nezmernej láske urobil niečo neuveriteľné. Vydelil časť zo samého seba a ako svojho Syna ho poslal na Zem, aby nám priniesol čistú, neskalenú Pravdu, ktorá nám prinesie spásu, ako podľa nej žijeme. Avšak čo urobilo pyšné domýšľavé ľudstvo, to už vieme...

Správne ponímanie vety „Boh ťa miluje“ nás neuvádza do prázdnej eufórie a príjemnej ospalosti, ktorá znamená pomalú duchovnú smrť, ale vedie nás k radostnému a vďačnému tvoreniu, ochote k činu a tiež k ochote prevziať za svoje činy aj zodpovednosť...