.
úvodobsahfórum DUCHOVNO
sk
en
fr
br
es
www.poznanie.sk
stiahnuťlinkye-mail
Pridať záložku
RSS


















ČLÁNKY: NÁBOŽENSTVO 

Turínske plátno


Turínske plátno

Už oddávna sa v kostoloch tešili veľkej obľube relikvie všetkých druhov: kosti „svätých“, posvätné nádoby, časti oblečenia... a niekde mali aj pierko Ducha Svätého alebo dokonca fúz Boha Otca! Medzi takéto relikvie patrí aj Turínske plátno, o ktorého pravosti sú ešte aj dnes presvedčené početné zástupy veriacich. Je však otázne, na čo je vlastne dobré, aby ľudia mali otlačok Ježišovho hmotného tela, keď skutočný otlačok, ktorý tu Ježiš vtlačil hlásaním Pravdy, je prehliadaný?


Čo je to Turínske plátno

Turínske plátno je pohrebná plachta považovaná za plátno, do ktorého bolo po ukrižovaní zavinuté Ježišovo mŕtve telo. Treba však povedať, že takýchto zaručene pravých a aj patrične uctievaných otlačkov Ježišovho tela na plátnach bolo viac. Turínske plátno sa z nich stalo iba najznámejším. Dôvodom k uctievaniu posmrtných rubášov bola podobne ako u iných relikvií viera, že v sebe ukrývajú silu, ktorá sa môže dotykom preniesť na človeka a mať zázračné alebo liečivé účinky. Druhou stranou mince je skutočnosť, že relikvie boli nemalým zdrojom príjmov, a ich uctievanie bolo preto podobne ako napríklad predávanie odpustkov cirkvou podporované.


História Turínskeho plátna

Turínske plátno

Prvá historicky dokázateľná zmienka o existencii Turínskeho plátna je spojená s menom burgundského šľachtica Geoffroi de Charny, ktorý ho dal v roku 1355 vystaviť v kostole v Lirey, aby sa uctievalo. Vystavenie Turínskeho plátna sa však nestretlo s nadšením biskupa diecézy v Troyes Henri de Archis, ktorý jeho vystavovanie zakázal v presvedčení, že plátno je podvod. K tomuto názoru dospel po rozhovore s mužom, ktorý tvrdil, že plátno namaľoval. A tak bolo vystavovanie Turínskeho plátna na dobu 35 rokov zakázané bez toho, aby bola proti tomu vznesená námietka a bolo uvedené, ako a odkiaľ bolo plátno získané. V skutočnosti o tom, ako Geoffroi z Charny plátno získal, neexistuje žiadny doklad alebo zmienka.

V roku 1390 bolo uctievanie plátna znovu povolené pápežom Klementom VI. Proti tomu neskôr protestoval biskup Pierre de Archis a napísal Klementovi VII list. (Klement VII bol pápežom súčasne s pápežom Urbanom VI). V liste ho biskup žiadal o ukončenie verejného vystavovania plátna a píše: „plátno je výtvor ľudských rúk... látka lišiacky namaľovaná človekom“. Pápež však vystavovanie plátna napriek tomu povolil, avšak jedine s podmienkou, že kňaz vždy všetkých upozorní hlasným a zrozumiteľným hlasom, že sa nejedná o skutočné pohrebné plátno Ježiša Krista, ale iba o určitý druh maľby či obrazu, ktorý má reprezentovať skutočné pohrebné plátno.

V časoch občianskych vojen v roku 1418 bolo Turínske plátno uložené šľachticom Humberta de La Roche v zámku Montfort. Po jeho smrti ho jeho žena Margaret, pravnučka Geoffroi de Charny, však už rodu Charny nevrátila. S plátnom cestovala po rôznych výstavách a napokon ho v roku 1452 vymenila za zámok vo Varambon. Turínske plátno sa tak dostalo na celé ďalšie storočia do vlastníctva rodu Savoy.

Počnúc rokom 1471 bolo Turínske plátno presúvané medzi mnohými veľkými európskymi mestami, až kým nebolo v roku 1502 uložené v kaplnke zámku Chambery. Tam ho v roku 1532 vážne poškodil požiar. O dva roky neskôr boli miesta spálené roztaveným striebrom z relikviára mníškami opravené, a plátno prišité na podpornú plachtu.

V roku 1578 bolo plátno prenesené do katedrály Sv. Jána Baptistu v Turíne, kde je uložené dodnes.

Zmienky z dávnejších dôb hovoria o nejakom plátne v Konštantínopole, o križiakoch, templároch... ale nie je isté, či sa nejedná iba o iné podobné plátna, a rovnako sa tieto zmienky zakladajú často iba na dohadoch a legendách.


Výskumy plátna

Záplata na Turínskom plátne

V roku 1988 boli vzorky Turínskeho plátna dané na rozbor uhlíkovou metódou trom významným laboratóriám, aby sa zistil vek tejto relikvie. Tie nezávisle na sebe potvrdili, že plátno pochádza z obdobia rokov 1260–1390. Tým bola celá záležitosť ohľadne pravosti Turínskeho plátna nadlho uzavretá.


Zdá sa však, že strata tejto najznámejšej kresťanskej relikvie nebola žiadúca a neskôr boli vykonané ďalšie výskumy, ktoré predchádzajúce merania „popreli“ rozšírením informácie, že vzorka pre merania uhlíkovou metódou pochádzala zo záplaty. Je však nepravdepodobné, aby odborníci z rôznych oblastí vedy, ktorí sa okolo skúmania Turínskeho plátna zišli, nedokázali rozlíšiť plátno od záplaty (viď obrázok). Taktiež boli napísané dlhé štúdie s úmyslom poprieť hodnovernosť uhlíkovej metódy, odvolávajúc sa najmä na znečistenie plátna. Aby sa však mohol posunúť vek merania o toľko storočí, muselo by mať na sebe plátno viac nečistôt ako samo vážilo. Vzorky v laboratóriách v Arizone, Oxforde a Zurichu však boli pred meraním skúmané pod mikroskopmi a dôkladne očistené niekoľkými rôznymi mechanickými a chemickými procedúrami.

Okrem toho každému laboratóriu boli dané súčasne so vzorkou Turínskeho plátna aj kontrolné vzorky: ľanové plátno z Núbie (12. storočie), ľanové plátno z Théb z hrobu Kleopatry (110 až 75 pred Kristom) a vlákna z prikrývky sv. Ľudovíta Andegavenského (1290 až 1310). Laboratóriá tieto kontrolné vzorky datovali s odchýlkou iba niekoľko desaťročí, čo taktiež dosvedčuje správnosť meraní.

Pozrime sa však na ovocie nových výskumov, ktoré priniesli až fantastické výsledky, a na plátne našli:

• peľ z 48 druhov rastlín, z ktorých tri štvrtiny rastú v Palestíne

• stopy octu v okolí otlačku tváre

• napísané slová „Ježiš“ a „Nazaret“, ktoré sú viditeľné iba pri použití špeciálnej fotografickej techniky

• stopy po 80 – 120 ranách bičom

• stopy posmrtnej rany po vbodnutí oválneho predmetu medzi piatym a šiestym rebrom o rozmere 44 x 11 mm

• dôkazy, že telo bolo zabalené v plátne kratšie než 72 hodín

• otlačky mince so stopami písmen „U. CAI“, ktorá bola identifikovaná ako minca vytlačená v Jeruzaleme v rokoch 29-30 po Kristovi Pilátom s nápisom TIBERIOU CAISAROS.

• trojrozmerný obraz muža získaný pomocou počítačového analyzátora, ktorým sa odhalili detaily, ktoré nie je inak vidieť (kvapky krvi na tvári a brade, rozmazanú krv nad perami...). K tomuto trojrozmernému obrazu bolo dané vysvetlenie: „Obraz, ktorý oko vníma na plátne, je spôsobený priesvitným žltastým sfarbením vlákien. Ako podklady pre tento viacrozmerný obraz bol použitý obraz povrchový, ktorý nepreniká viac než 20-30 mikrometrov do hĺbky plátna. Hustota obrazu (tmavosti) nie je spôsobená zmenou intenzity farby, ale počtom sfarbených vlákien na jednotku plochy. Experimenty potvrdili závislosť hustoty obrazu od vzdialenosti medzi telom a plátnom.“

Správa o zhrnutí nových výskumov je uzavretá výpočtom, že s pravdepodobnosťou 200 miliárd ku jednej je na Turínskom plátne určite otlačok tela Ježiša z Nazaretu.


Niečo tu nesedí

Turínske plátno - detail a inverzný obraz

Detail najväčšieho existujúceho obrázku celého Turínskeho plátna, aký sa nachádza na internete.

Ak niekto povie, že po 2000 rokoch zistil na plátne prítomnosť octu alebo peľ 48 druhov rastlín (z toho tri štvrtiny spred dvoch tisícročí priamo z Palestíny) a pritom jedným dychom popiera tak veľa krát používanú a overenú metódu na určenie veku materiálu, je to podozrivé. Najmä ak bolo plátno pri hasení požiaru premáčané vodou, jeho pravosť bola preverovaná varením v oleji a praním (na skúšku, či nie je namaľované maliarskymi farbami), ale hlavne ak bolo dlhodobo voľne vystavované, čo znamená, že by tam mal byť hlavne skôr peľ z európskych krajín.

Pokiaľ je však predložený ako dôkaz trojrozmerný obraz čitateľný otlačok nápisu mince, či napísané slovách „Ježiš“ a „Nazaret“, ktoré vraj vidieť iba pomocou zvláštnej technológie, ale inak na Turínskom plátne vidieť nie sú, možnosti podvodu sú neobmedzené.

Ak by ste sa náhodou chceli na Turínske plátno sami lepšie pozrieť, či to náhodou nie je obyčajná maľba (lebo to tak aj vyzerá), tak asi neuspejete, lebo na internete nenájdete žiadny kvalitný obrázok, iba veľmi malé zmenšeniny, na ktorých nie je vidieť detaily. Nájdete však iné napodobeniny takýchto malieb a aj postupy, ako sa dajú vytvoriť, napríklad maľbou pozitívu na sklo a vybielením plátna slnkom, či použitím oxidu železitého (hrdze) alebo prachu z koreňov rastlín, ktorými sa vytvorí na plátne kresba sypaním, a namiesto farbenia sa nechá obraz do plátna zaoxidovať. Takto vytvorené vzorky odolali aj testom skúšaným na Turínskom plátne.


Zmienka o Turínskom plátne v Biblii

Pri tých všetkých prekvapivo dokonalých dôkazoch o pravosti Turínskeho plátna sa akosi pozabudlo na šatku, ktorou bola prikrytá Ježišova tvár. Na plátne po nej nie je vidieť ani stopy a tvár, ktorá ňou bola prikrytá, nie je na Turínskom plátne vôbec viditeľná menej alebo rozmazaná, ako by sa dalo očakávať, keď je medzi telom a plátnom ešte vložená šatka. A ak máme brať vážne meranie, ktoré hovorí, že sfarbenie preniká do plátna iba do hĺbky 20 - 30 mikrometrov, tak na počítačom vytvorenom trojrozmernom obraze by tvár nemala byť vidieť vôbec.

Veď sa pozrite, čo sa píše o plátnach v Biblii, a posúďte sami, či sa mýli Biblia, alebo či sú tieto fantasticky znejúce dôkazy iba umelo vykonštruované, so snahou za každú cenu udržať vieru v túto populárnu relikviu.

1 Ráno prvého dňa v týždni, ešte za tmy, prišla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že kameň je od hrobu odvalený.

2 Bežala teda, a prišla k Šimonovi Petrovi a k inému učeníkovi, ktorého mal Ježiš rád, a povedala im: "Odniesli Pána z hrobu a nevieme, kam ho položili."

3 Peter a ten druhý učeník sa zobrali a išli k hrobu.

4 Bežali obaja, ale ten druhý učeník bežal rýchlejšie, predbehol Petra a prišiel k hrobu prvý.

5 Nahol sa a videl tam položené plachty; dnu však nevkročil.

6 Potom prišiel aj Šimon Peter, ktorý ho nasledoval, a vošiel do hrobu. Videl tam položené plachty

7 aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Lenže tá nebola pri plachtách, lež osobitne zvinutá na inom mieste.


Na záver

Uctievanie relikvií, žiaľ, neskončilo s obdobím temného stredoveku, ale pretrvalo dodnes. Veď iba Turínske plátno si v roku 2000 prišlo pozrieť viac ako milión návštevníkov a ďalšia veľká výstava i s uistením pápeža, že Turínske plátno je pravé, je plánovaná na rok 2010. Zdá sa teda, že človek je ešte stále ochotný radšej niečo uctievať, ako aby žil podľa Ježišových slov – čo jediné by mu mohlo priniesť prospech.


Facebook
Twitter
LinkedIn
MySpace


Up Contents Home
počet návštev 0 od 1.1.2007