Kňaz a klietka

Nie všetko čo sa blyští je zlato - nedajte sa oklamať leskom. Na ukážku uverejňujeme nasledovný príbeh:

Jeden starý kňaz raz prišiel na veľkonočné nedeľné ráno do kostola a doniesol so sebou starú hrdzavú skrivenú vtáčiu klietku, ktorú položil vedľa oltára. Viacerí ľudia v údive nadvihli obočie, keď prehovoril: „Včera som sa prechádzal po meste a uvidel som chlapca, ktorý niesol túto klietku. Boli v nej tri malé vtáčiky, trasúce sa chladom a strachom. Zastavil som ho a spýtal sa: „Čo to tam máš, synak?“ „Len pár starých vtákov,“ odpovedal. „Čo chceš s nimi robiť?“ spýtal som sa. „Zobrať ich domov a hrať sa s nimi,“ odpovedal. „Budem ich dráždiť, aby sa pobili. Stavím sa, že to bude zábavné.“ „Ale skôr či neskôr ich budeš mať dosť a prestane ťa to baviť. Čo urobíš potom?“ „Ale, mám aj zopár mačiek,“ povedalo malé chlapčisko. „Radi si na nich pochutia.“ Po tom, čo som na chvíľu onemel, zašepkal som: „Koľko chceš za tie vtáky, synak?“ „Čoo??!!! A na čo by vám boli, pán farár? Sú to len obyčajné vtáky z poľa. Ani nespievajú - a vôbec nie sú pekné!“ „Koľko?“ znovu som sa spýtal. Chlapec si ma premeral, akoby som bol bláznivý a povedal: „Tisíc korún!“ Siahol som do vrecka a odpočítal peniaze. Na konci aleje, kde bol strom, som klietku otvoril a klopaním na mriežku vtáčiky presvedčil, aby vyleteli. To vysvetľuje prítomnosť klietky v kostole.

Túto príhodu môžeme prirovnať k vykúpeniu z hriechov nášho pána Ježiša Krista“, pokračoval kňaz. „Jedného dňa sa rozprával Ježiš s Diablom. Satan sa práve vrátil z Rajskej záhrady a škodoradostne sa chválil: „Nuž, Pane, práve som nachytal plný svet ľudí. Nastavil som pascu, starú návnadu, vedel som, že neodolajú. Mám ich všetkých!“ „Čo s nimi budeš robiť?“ spýtal sa Ježiš. Satan odpovedal: „Cha, budem sa zabávať! Budem ich učiť ako sa sobášiť a rozvádzať, ako sa majú nenávidieť a škodiť si, naučím ich piť a fajčiť a preklínať. Naučím ich ako vynájsť pušky a bomby a navzájom sa zabíjať. Už sa teším na tú zábavu!“ „A čo urobíš potom?“ spýtal sa Ježiš. „Zatratím ich!“ hrdo sa vypol Satan. „Koľko za nich chceš?“ spýtal sa Ježiš. „Hádam by si tých ľudí nechcel?! Niet v nich ani štipky dobra. Keď si ich vezmeš, budú ťa len nenávidieť. Napľujú na teba, budú ťa preklínať a nakoniec ťa zabijú! Určite ich nechceš!“ „Čo za nich chceš?“ opäť sa opýtal. Satan pozrel na Ježiša a zaškeril sa: „Každú tvoju slzu a všetku tvoju krv!“ Ježiš povedal: „Máš ich!“ - a zaplatil.“

Kňaz mlčky zdvihol klietku a otvoril na nej dvierka...

Reakcia na obsah kázne

Pekný príbeh. Krásny ako maľovaná váza. Pozrime sa však, čo v sebe ukrýva.

Pán farár urobil dobrý skutok. Zachránil staré vtáky pred zjedením mačkou a pred štuchancami chlapca, ktorý je na najlepšej ceste vyrásť v poriadneho darebáka. Keby skúsil zachrániť namiesto vtákov jeho dušu, to by bolo niečo iné. Čo tak vysvetliť chlapcovi, že vtáky sú tiež živé? Mal nechať chlapca spomenúť si napríklad na to, keď spadol a udrel sa a ako ho to bolelo, alebo na chorobu, keď bol „uväznený“ doma. Možno by nemusel chlapca ani presviedčať, vypustil by vtáky sám. Mohol zasiať do jeho duše semienko súcitu a lásky, ktoré by prinieslo mnohonásobnú úrodu. On mu však dal peniaze. 1000 korún! Predstavte si, čo môžu narobiť v rukách takéhoto šarvanca v dnešnej dobe. Cigarety? Alkohol? Automaty? Dnes je medzi deťmi po sídliskách mnoho závislých. A keď sa minú peniaze, ktoré získal tak ľahko, kde zoženie ďalšie? Bude kradnúť? Farár svojím „dobrým skutkom“ navyše spochybnil v chlapcových očiach nielen seba a cirkev, ale aj Božie slovo.

Je naivné sa domnievať, že Boží Syn si bude pýtať povolenie od nejakého Lucifera, ktorý sa pre svoju temnotu a ťažobu nedokáže vzniesť ani do najnižšej úrovne nebeských svetov. Veď tento príbeh robí z Lucifera pána a z Ježiša podriadeného! A dokonca mu má Boží Syn za niečo platiť?! On, ktorému patrí všetko? Predstava, že Ježiš za nás zaplatil svojou krvou a slzami je len „zbožným“ prianím ľudí, ktorí by sa radi zbavili tiaže svojich hriechov bez vlastného pričinenia. To, že dohoda Ježiša s Luciferom je vymyslená a že Ježiš za ľudí neplatil, potvrdzuje fakt, že ľudia sa nenávidia a škodia si, pijú aj fajčia, kľajú a zabíjajú. Aj informácia o tom, že temný „pán“ zatratí ľudí, je vymyslená, lebo súdiť ľudí prislúcha niekomu inému, s kým by sa Lucifer nemohol porovnávať, aj keby Bohu slúžil. Jediné, čo tento padlý anjel dokáže, je našepkávať ľuďom prostredníctvom myšlienok, čo bolo v tomto príbehu vystihnuté veľmi dobre.

A pokiaľ vám ide ešte stále o tie vtáky, tak si uvedomte, čo má po návrate z nedeľnej bohoslužby na obed väčšina veriacich. Dojatí kázňou, napríklad o kňazovi a klietke, si pochutnávajú na vtákoch chovaných v hrozných podmienkach, natlačených v klietkach a bezcitne zabíjaných na bežiacom páse.