Kresťania ma odsúdili...

Nesúďte a nebudete súdení, neodsudzujte a nebudete odsúdení; odpúšťajte a bude vám odpustené... (Lukáš 6, 37)

„Prijať Krista“ neznamená vždy nevyhnutne „prijať ho“ verbálne. Môžete to tiež urobiť aj činmi – obrátiť sa s láskou k vašim bratom moslimom, hinduistom či Židom. Ak dokážete vytvoriť pravý súlad a lásku, ste v harmónii s Božou vôľou. Čo myslíte, je táto harmónia to, čo chce Boh, alebo je to skôr niečo iné?

Boh existuje. Náboženské skupiny však nanešťastie bojujú za určitú sociálnu hierarchiu, ktorá mnohokrát zahŕňa prianie uchmatnúť si moc a ovládať ostatných. Už sa aj vyskytli nejaké úsilia po spojení všetkých náboženstiev – spojenie všetkých nás, ľudí; avšak nanešťastie nie je táto myšlienka veľmi prijateľná pre väčšinu kresťanov, Židov alebo dokonca moslimov. Bahaiské náboženstvo (http://www.bahai.org/) hovorí, že všetky náboženstvá čerpajú z jediného zdroja Pravdy; je to druh Islamu v Islame. Jednako majú moslimovia i Bahaiské náboženstvo svojich vlastných mučeníkov a sú prenasledovaní dokonca i dnes v krajinách ako Irán.

Pravda až tak zjavná nie je, a to kvôli mnohým prekážkam. Jednou z nich sú hlavnoprúdové médiá alebo zámer spoločnosti stále nám vymývať mozog – určité veci ste napríklad nikdy nepočuli (ako informácie o náboženstve Bahai). Teda, odhliadnuc od skutočnosti, že islam sa skladá z viacerých siekt a ideí, médiá nám dávajú iba jeden obraz – islam je zlý. Nikdy nepublikujú informácie o britskej kolonizácii Indie či Austrálie, alebo o otroctve... To znamená, že umelo vytvorené názory sa stávajú „pravdou“, vrámci ktorej iba niektorí ľudia na tomto svete sú zlí.

Skazonosný stroj vymývania mozgov pracuje spôsobom, podľa ktorého napríklad vydavatelia hľadajú knihy, ktoré by sa predávali najvýnosnejšie. To samozrejme neznamená, že výnos je zlý, avšak z dvoch možností – „menej peňazí“ a „vyšší zisk“, je vždy vyberaná iba tá druhá, takže Pravda sa do prostredia médií dostane málokedy. Táto tragédia sa tiež odohrala v odvetví filmu – čím viac zbraní na plátne vidíte, tým viac peňazí majú herci a producenti vo svojich vreckách. Je to možno preto, lebo väčšina ľudí má rada rôzne veľkolepé filmy, a mediálni manažéri si myslia, že napríklad hlboká náboženská debata v televízii prinúti divákov prepnúť kanál.

Asi v roku 1992 som si kúpil knihu „Nostradamove proroctvá rozlúštené“. Čítal som ju pozorne, avšak nanešťastie až teraz môžem povedať, že žiadne z tých „rozlúštených proroctiev“ sa v skutočnosti nestali. Pochopil som, že účel vydania tejto knihy bol iba zisk a vymývanie mozgu.

Poznáme našu históriu naozaj tak dobre? Bieli Austrálčania strieľali domorodcov ako v počítačovej hre. Bol to ich šport. Videli ste niekedy zverstvá britských kolonizátorov (India, Amerika, Srí Lanka...) alebo amerických vojnových štváčov? Alebo počuli ste niekedy o Araboch, ktorí zachránili Židov v Druhej svetovej vojne? Toto sú historické fakty – niektorí moslimovia pomohli Židom utiecť pred nacistickým masovým vraždením. Médiá väčšinou hovoria iba o Rusoch (ako agentoch KGB) a Araboch (ako teroristoch)... USA podporovali terorizmus počas sovietskej okupácie Afganistanu (ktorí sa teraz obrátili proti USA) a v súčasnosti dostali niekoľkí Albánci v Kosove veľkú podporu zo západu, čo silno odsúdil Jiří Dienstbier (predošlý člen vlády Československa), ktorý povedal, že „je to tragédia odsúdiť teroristov na jednej strane a podporovať ich na strane druhej – taká politika nemôže priniesť hodnotné výsledky“.

Na škodu všetkým žijeme vo svete bez veľkých hodnôt, alebo síce s hodnotami, ale takými, ktoré patria spoločnosti (kariéra, dobrý univerzitný titul, umelý úsmev) a nie Bohu – všetci chcú zarobiť veľké peniaze, postaviť si domy – dokonca i trebárs na pôde cintorína.

Takže väčšina médií a tiež hlavnoprúdovej spoločnosti takýmto spôsobom pracujú, a tá „pravda“, ktorú nám podávajú elektronicky i vizuálne, je založená na princípe tvorenia čo najvyššieho zisku. My všetci vieme, že peniaze sú potrebné, avšak iste nie na úkor iných Právd, o ktorých nielen v médiách počujeme zriedkavo, veľmi zriedkavo. Je veľa psychológov, ktorí potvrdzujú zlý vplyv médií na nás. Myslíte si, že zabíjanie človeka bez ukázania nejakého súcitu či zľutovania – teda niečo, čo vidíme na televíznych obrazovkách každý deň – nás „nenakazí“ modelom umelého chovania, ktorý hovorí, že zľutovanie je niečo, čo nás vlastne degraduje?

V tomto chaose sa veľa náboženstiev správa nezmyselne a mimo Božích zákonov. Naša duša je nesmrteľná, to je jasné, ale dobrá viera nevyžaduje dokonalé poznanie každej kapitoly v Biblii – stačí sa pozrieť na Desať prikázaní a hotovo.

Takže predkladá sa otázka – čo je lepšie? Odsudzovanie ľudí ako sme my, čo si myslia, že Pravda sa stratila v bežnom, masovom prostredí (hlavnoprúdové náboženstvo, hlavnoprúdová spoločnosť), pokrytecké opatrovanie Desiatich prikázaní a viac-menej nepriateľský postoj a odcudzovanie sa všetkému, čo je iba trochu odlišné? Alebo mať rád ľudí bez rozlišovania ich „náboženských štítkov“ či národností a vidieť ich radšej v jednoduchom svetle ako to robil Kristus?

Pred asi troma rokmi som učil jednu americkú skupinu kresťanov môj rodný jazyk. Používali ma ako dôverníka či zástupcu, aby som im pomohol v rôznych situáciách ako prejsť cez colný úrad a podobne. Pomáhal som im tiež presťahovať veci z Viedenského letiska. Všetci tu zostali pár rokov, niektorí iba pár mesiacov, ale letecká preprava starého nábytku z USA, ktorá stála 30 000 dolárov, a ktorú som robil niekoľkokrát (povedzme dohromady to vyšlo na 90 000 dolárov) bola mrhaním peňazí. Ak veríte v Boha tým správnym spôsobom, toto je dobrý príklad, že viera môže mať aj nesprávny smer, či už uctievate Krista, JHVH alebo Budhu. Hoci stále rozprávajú o Ježišovi, padlo im zaťažko byť trošku viac citlivejšími a vnímavejšími – tu môžete kúpiť starý nábytok za približne 2000 dolárov... Deväťdesiat tisíc dolárov sú peniaze, ktoré mohli byť použité v krajinách ako Srí Lanka oveľa efektívnejšie a v Keni a Ugande by robili zázraky. Vedia títo kresťania, že množstvo ľudí, dokonca detí, vo svete každú minútu či sekundu zomiera? Čo by chcel Kristus aby urobili?

Preprava starého nábytku, akokoľvek drahá, nie je jediným prípadom, keď sa mrhá peniazmi. Ak je náboženstvo nasmerované nesprávne, tak i platenie misionárov a ich čas idú nesprávnym smerom.

Boh je len jeden, ale ľudia akosi degenerujú, a tak k nám stále občas prehovára, či už ústami Krišnu, Budhu, Ježiša alebo i Mohameda. Tieto starobylé odkazy ponímajú iba jednu základnú ideu – zachovanie dharmy (dobré zákony, ochrana spravodlivosti atď.) a prísľub Kráľovstva Božieho. Dnešná situácia je taká, že veľa kresťanov sa správa ako farizeji počas Ježišovho pôsobenia – sú skoro ako oni, nezmenilo sa nič, iba systém (mám na mysli spoločenské pravidlá, odlišnú byrokraciu atď.) a technika...

Nahradenie jedného Boha iným je omyl, ktorým sa ľudia nechávajú zvábiť. Nesmieš zabíjať nevinných ľudí, nesmieš klamať, nesmieš ničiť prírodu atď. To nemá nič spoločné so skutočnosťou, že jeden boh je lepší než druhý – správne hľadisko chápe nariadenia ako mieru vášho chcenia žiť s Bohom, a ako rozumiete Jeho vôli, a Jeho vôľa je iba jediná; aby sme žili v harmónii, mieri, bez egoizmu, klamstiev, vojen atď.

Mnoho nábožensky založených ľudí zabúda, že je rozdiel medzi druhom náboženstva, či jeho názvom, a skutočnou Božou vôľou. Žijeme tiež v časoch, keď je ťažké nájsť určité východisko vedúce k Bohu – nie preto, že máme Bibliu, ale preto, že nemáme žiadnu viditeľnú autoritu, ktorá by povedala, že Božia vôľa je dôležitejšia ako hádanie sa o slovíčka a pomenovania. Naozajstní hľadači pravdy sa učia hebrejčinu alebo sanskrit; takí nezvyknú pozerať Da Vinciho kód. Samotná Biblia nie je preložená presne, pretože pôvodná hebrejčina nemá samohlásky (učenci dokonca ani dnes nevedia správnu vokalizáciu slova JHVH), takže niektoré slová napísané v Biblii môžu dávať až 10 rôznych významov (alebo slov); záleží od samohlások uprostred. Tendencia kresťanov vysvetľovať Bibliu slovo za slovom a odsúdiť tých, čo majú odlišný názor, iba dokazuje, že sú (alebo aspoň väčšina z nich) úplne dezorientovaní v ponímaní čo je dobré a čo zlé, a v mnohých ďalších veciach.

Je lepšie povedať ľuďom o Bohu ako kázať o rôznych špecifikách Biblie a hádať sa o slovíčka (Ježiš hovorí: „Nehádajte sa pre slová...“). Sú určité veci, ktoré by ste nemali nikdy robiť. Ak nejaký väzeň po čase opustí väzenie a vy ho občas stretnete, nebudete ho odsudzovať, ale vysvetlíte mu, že robiť niektoré veci je zlé, že je nad nami Boh - pomôžete niekomu inému zachrániť život, aby sa v budúcnosti do toho väzenia nedostal. Toto znamená prijať Krista správnym spôsobom. Ale v protiklade k tomuto „kresťanstvu“ mnoho kresťanov odsudzuje dokonca ľudí ako ja jednoducho preto, pretože nemáme „ten istý štýl“.

Mnohí kresťania sa od Boha odklonili a ovláda ich sebeckosť. Je nesprávne ak bieli ľudia idú do Amazonu a kážu tam evanjelium. Indiáni tam žijúci sú časťou Amazonského ekosystému a kázať tam je ako vyhladzovať jednu rasu druhou. Chceli by sme život bez krokodílov alebo vtákov? Na tomto sa dá tiež vidieť, ako sa Božie hodnoty v priebehu našej histórie ustavične strácali a nahradzovali sa umelými spoločenskými šablónami, ktoré majú viaceré formy a odsudzovanie je jednou z nich; a taktiež utláčanie, a to všetko pre jediný účel – urobiť nás časťou tohto začarovaného sveta, či jeho diabolského systému, a podporovať ho. Najväčší hriech je nesprávne použitie zbraní; ale ťažko by ste počuli niekoho povedať, a to i v politických kruhoch, že Láska je tá najmocnejšia zbraň...

Je neľahké na jednej strane veriť v Boha, a zároveň sa držať všeľudských princípov, a na strane druhej byť odsudzovaný iba preto, lebo odmietate akceptovať určité predpísané formule dogiem. A keď vám niekto pripomína prvé Božie prikázanie: „Nebudeš mať iných bohov okrem mňa“, nikdy pritom nemyslí na tých iných „bohov“ ako kariéra, peniaze, úspech, atď., ktorým sa každý deň klania bez schopnosti porozumieť, že mnoho mien môže niekedy znamenať jeden význam (podľa toho aký majú obsah), a že „žiadnych iných bohov“ môže mnohokrát vyzerať aj ako chodenie do kostola bez povšimnutia hladných a osamelých. Moja skúsenosť s vyššie spomenutou americkou skupinou kresťanov to len potvrdzuje. Tí si myslia, že moslimovia nemôžu byť spasení, pretože neprijali Krista. Avšak keď sa k vám moslim správa ako k bratovi, už Krista vo svojom srdci má. Všetci veriaci by sa mali starať sami o seba – iba Boh rozhodne, kto bude spasený.

Sú určité princípy, ako milovať svojho suseda, veriť, že Boh existuje, veriť, že Kristus bol vzkriesený... Ale keď príde na to, čo nábožensky založení ľudia väčšinou robia, zistíte, že s názormi aké som tu prezentoval, nie ste pre nich dosť „dobrí“, že vás chcú zbaviť vášho prirodzeného prejavu. Nasledovníci Krista často odsudzujú ľudí, ktorí v Neho veria čo len trochu odlišne. Je to to, čo Kristus chcel?

Tí, ktorí prijali Krista správnym spôsobom, aj správne konajú...