Prikázania versus sloboda

„Nemohla by som byť veriacou kresťankou,“ povedala mi raz moja spolupracovníčka počas jazdy autom na spoločnú služobnú cestu. „Cítila by som sa prikázaniami obmedzovaná v slobodnom rozlete života. Ako človek som najmúdrejšia bytosť vesmíru a nechať sa zväzovať náboženskými pravidlami je hlúpe.“

Keď sme prišli na križovatku, kde stála červená tabuľa s bielym nápisom STOP, moja kolegyňa zastavila.

„Prečo zastavuješ?“ spýtal som sa jej. Začudovane na mňa pozrela a ukázala na dopravnú značku.

„Čudujem sa ti,“ pokračoval som, „že sa necháš obmedzovať v slobodnej jazde a tvojej super Mazde rozkazuje kus natretého plechu. Nepripadá ti hlúpe nechať sa zväzovať dopravnými pravidlami? Ako môžu štyri písmená ovládať človeka, bytosť v prírode najmúdrejšiu?“

Kolegyňa moju narážku pochopila. Desať prikázaní, to je desať dopravných značiek pre život. Dodržiavanie pravidiel sa môže javiť ako obmedzujúce, ale je vždy zmysluplné.

Dopravných značiek sú desiatky a predsa len je jazda po ceste ľahšia ako riešenie križovatiek na životných cestách. A pre život stačí len desať značiek.

Boh nedal Desatoro pre svoj, ale pre náš úžitok. Vďaka láske, ktorou je Boh, sme v dodržiavaní Desatora slobodnejší. Na ulici i v živote platí múdra zásada: Nesmiem robiť všetko, čo viem robiť a na čo mám príležitosť.