.
úvodobsahfórum DUCHOVNO
sk
en
fr
br
es
www.poznanie.sk
stiahnuťlinkye-mail
Pridať záložku
RSS


















ČLÁNKY: NÁBOŽENSTVO 

Vykúpenie z hriechov


Vykúpenie z hriechov

Súčasťou mnohých kresťanských náboženstiev je viera v odpustenie hriechov. Členovia týchto cirkví a spoločenstiev veria, podľa slov ich predstavených, že Ježiš vykúpil svojou smrťou na kríži z hriechov tých, ktorí v to uveria. Toto vykúpenie sa podľa ich viery nevzťahuje iba na existujúce hriechy, ale aj na hriechy, ktoré spáchajú v budúcnosti. Veď od vtedy, ako Boží Syn podstúpil smrť v ľudskom tele na kríži, uplynuli už dve tisícročia.


Viera v odpustenie budúcich hriechov však zvádza k tomu, aby človek v hrešení pokračoval. Dôkazom toho sú samotní veriaci v odpustenie hriechov, tým, že sa znovu a znovu ospravedlňujú či spovedajú z tých istých hriechov bez výraznejšej zmeny k lepšiemu, a za slová ľútosti z ďalšieho hriechu, ktorý pribudol na ich konto, očakávajú znovu vykúpenie.

Veriaci kresťanských cirkví a spoločenstiev považujú svoju vieru vo vykúpenie z hriechov za veľkú vec. Čo je však na tom veľkého, keď človek namiesto duchovnej práce na sebe a odstránení nemilých vlastností, do ktorých sa zaplietol vlastnou vinou, hádže svoje hriechy na plecia svojho Boha? Veď človek sa pri tom vlastne vôbec nemusí duchovne namáhať a môže spokojne spať na vavrínoch svojej pohodlnej viery. Myslíte si, že Ježiš zomrel kvôli tomu, aby ľudia mohli bez obáv z dôsledkov hrešiť?

Je pravdou, že Ježišova smrť bola obeť, ktorú podstúpil na vykúpenie ľudstva z hriechov. Áno, Ježiš sa obetoval, a to tým, že zostúpil až dolu do hmotného sveta a žil tu ako človek ďaleko od Svetlého domova, medzi ľuďmi, ktorí pre svoju duchovnú slepotu ani neboli schopní poriadne rozumieť Slovu, ktoré priniesol. On, ktorý je pánom všetkého, sa obetoval, aby zostúpil k ľudstvu topiacemu sa v účinkoch ich vlastných hriechov a podal im svojím Slovom pomocnú ruku, aby duchovne nezahynuli. Áno, obetoval sa za ľudí, aby duchovne celkom nezaspali a nestratili tak večný život aj napriek tomu, že vedel, že Ho za Jeho posolstvo Lásky zabijú. Veď Ježiš bol zabitý ako nepohodlný hlásateľ Pravdy, nie obetovaný za nejakým vyšším účelom. To by predsa tí, ktorí ho križovali, kričali slová vďaky, nie na neho pľuli, posmievali sa mu a zasypávali ho nadávkami. Keby sa Ježiš neobetoval za spásu ľudstva, dnes by tu už nebol nikto, kto by hľadal cestu do nebeských výšok.

Veriaci kresťanských cirkví a spoločenstiev radi hovoria, že ich viera stojí na pevnom základe. Nepochybne, Ježiš je pevným kameňom. On ale povedal, ja som Cesta, Pravda a Život a kto ma bude nasledovať, ten bude so mnou v nebeskom kráľovstve. Nasledovať ale vyžaduje vlastnú námahu, úsilie žiť podľa Jeho Slova, nie pasívne čakať, že Ježiš to všetko urobí za človeka sám! Spása je jedine v tom, že človek bude žiť podľa slova, ktoré Ježiš priniesol, nie v Jeho smrti. Veď keby bola Jeho smrť stačila, načo by hovoril že Ho majú nasledovať, o nutnosti dodržiavať prikázania, toľko podobenstiev a slov o tom, čo je správne a čo nie, a tom, ako má človek žiť, aby mohol byť spasený?

Tí, ktorí za základný kameň svojej viery vo vykúpenie hriechov položili smrť Krista, by si mali uvedomiť, že vražda je zlý základný kameň. Veď Ježiš hovoril o láske. Keď sa ho pýtali, aké je najväčšie prikázanie, povedal: "Miluj svojho Boha celým svojím srdcom a miluj svojho blížneho ako seba samého". Za základný kameň určil lásku, nie vraždu! A za Slovo a Pravdu, ktorú hlásal, neváhal obetovať aj svoj život, aby podľa Slova mohli ľudia žiť a duchovne nezahynuli.

Človeku prinesie úžitok iba uvedenie Ježišovho učenia do vlastného života, nie domýšľavá predstava, že by vražda, dokonca Syna Božieho, mala priniesť niečo dobré, dokonca vykúpenie z hriechov. Opak je pravdou. Veď táto vražda Božieho Syna je tým najväčším hriechom, akého sa ľudia voči svojmu Bohu dopustili! Podobenstvo v Biblii, ktoré povedal Ježiš práve o svojom zabití to hovorí jasne:

Bol človek–hospodár, ktorý vysadil vinicu a ohradil ju, vykopal v nej lis, vystavil vežu, vinicu prenajal vinohradníkom a odcestoval. Keď sa priblížil čas úrody, poslal k vinohradníkom svojich sluhov, aby mu prevzali úrodu. Ale vinohradníci pochytali sluhov, jedného zbili, iného zabili a ďalšieho ukameňovali. Poslal zase iných sluhov, a to viac ako predtým, ale aj tým urobili podobne. Konečne k nim poslal svojho syna mysliac si: Budú sa ostýchať môjho syna. Ale vinohradníci, keď uvideli syna, povedali si: Toto je dedič; poďte, zabime ho a privlastníme si jeho dedičstvo. Chytili ho teda, vyhodili z vinice a zabili. Čo urobí pán vinice tým vinohradníkom, keď príde? Povedali Mu: Zlých zahubí a vinicu prenajme iným vinohradníkom, ktorí mu svojho času budú odovzdávať úrodu.

V podobenstve je ohradené pole svet a vinič sú ľudia. Čas úrody je čas dozrievania ľudských duchov a vinohradníkmi je cirkev. Sluhovia sú poslovia Boží, hospodárom je Boh a synom, ktorého vinohradníci dali zabiť, je Ježiš.


Facebook
Twitter
LinkedIn
MySpace


Up Contents Home
počet návštev 3560874 od 1.1.2007