Zázračné schodisko v Santa Fe

Každý rok priťahuje táto záhada približne 250 tisíc návštevníkov do kaplnky Loretto v Santa Fe v štáte Nové Mexiko. Predmetom záujmu návštevníkov je tajomné schodisko, ktorého vznik je považovaný za zázrak.

Kaplnka bola postavená v devätnástom storočí. Keď mníšky po jej dostavaní zistili, že v kaplnke chýbajú schody na chór, modlili sa celých deväť dní o pomoc k sv. Jozefovi, ktorý bol tesárom. Deviaty deň po ukončení modlitieb zaklopal na dvere zvláštny cudzinec, ktorý povedal, že je tesár, a že im môže zhotoviť schodisko. Tento cudzinec sám, bez cudzej pomoci, zhotovil v krátkom čase schodisko, ktoré sa považuje za pýchu tesárskeho umenia. Nikto si nedokázal vysvetliť, ako je možné, že špirálovité schodisko, ktoré postavil, dokáže stáť samo bez centrálnej opory. Potom tesár, ktorý pri stavbe nepoužil ani jeden klinec, ani lepidlo, bez stopy zmizol a nečakal ani na odmenu. Po meste sa začalo hovoriť, že tým tesárom bol samotný sv. Jozef, ktorého poslal Ježiš, aby pomohol sestrám. Od tej doby sa považuje schodisko za zázračné a stalo sa cieľom pútnikov.

So schodiskom sa spájajú tri tajomstvá: prvým tajomstvom je neznáma identita tesára. Druhým je fakt, že žiadny architekt, projektant či vedec nedokáže vysvetliť, ako je možné, že toto schodisko stojí bez akejkoľvek stredovej opory. A tretím tajomstvom je pôvod dreva. Prieskumom sa zistilo, že v celom kraji sa tento druh dreviny vôbec nevyskytuje. Na záver ešte jeden detail, ktorý posilňuje vieru v možný zázrak: schodisko má tridsať tri schodov, čo bol vek života Ježiša Krista.

Toľko legenda o schodisku v kaplnke Loretto v Santa Fe. Táto správa nám prišla mailom, ale podobné verzie sme našli na mnohých miestach na internete, a dokonca i na cirkevných stránkach. Zdá sa, že zázraky sa všeobecne tešia veľkej obľube. Veríte ale, že by sa mohol niekto iba tak zjaviť v hmotnom tele a postaviť schodisko? Alebo aby takéto schodisko stálo bez podpory a porušovalo prírodné zákony? Určite nie!

Skúsili sme celú záležitosť preskúmať, aby vyšla pravda na svetlo. Zistili sme, že kaplnku dal postaviť v roku 1872 biskup v Santa Fe francúzskemu architektovi Antoine Mouly, po náhlej smrti ktorého naozaj stavitelia zistili, že schodisko na chór nie je zakreslené v plánoch. Kvôli malým rozmerom kaplnky sa tam klasické schodisko ani postaviť nemohlo a bolo pravdepodobné, že architekt počítal s použitím rebríka, ako to v tých časoch nebolo zriedkavé. To sa však mníškam, zrejme preto, že nosili dlhé róby a nemohli by po rebríku iba tak chodiť, nepáčilo.

Potiaľto je legenda pravdivá. Uvedené tajomstvá však po hlbšom preskúmaní nie sú až také zázračné, ako by sa mohlo (alebo chcelo) zdať. Napríklad hoci schodište nemá v strede podporný stĺp, namiesto neho je použitá špirálovitá podpora z vnútornej strany schodiska, a i keď si jej prítomnosť človek len tak ľahko neuvedomí, plní svoju funkciu podpery dostatočne. Okrem toho je schodisko stabilizované železnou konzolou o vedľajší stĺp, ako si môžete na obrázku všimnúť – tá ale bola doplnená až neskôr. Rovnako tak toto 6 metrov vysoké schodisko nebolo takým dokonalým tesárskym dielom ako ho vidieť na obrázku od začiatku, ale pôvodne nemalo vôbec žiadne zábradlie. To dohotovil až o niekoľko rokov neskôr na žiadosť mníšok remeselník Phillip August Hesch. To, že pri stavbe neboli použité žiadne klince a lepidlo, tiež nie je zvláštne, lebo v tej dobe sa tieto materiály používali zriedkavo; boli drahé, a tesári sa bez nich zaobišli.

Kaplnka bola niekoľko desiatok rokov pod rôznymi zámienkami uzavretá, možno aj kvôli nestabilite schodišťa, na ktorú mnoho návštevníkov poukazovalo – schodisko ich vraj hojdalo hore dole ako na veľkej pružine. Dnes je kaplnku Loretto možné navštíviť po zaplatení vstupného dva a pol dolára, alebo v nej za nemalý poplatok 950 až 5500 dolárov absolvovať dokonca aj sobáš. Ale vráťme sa k schodisku.

Pokiaľ ide o použité drevo, je to drevo smrekové – iba nebola dosť veľká vzorka na to, aby sa zistilo presne, ktorý z desiatich druhov smreku rastúceho v severnej Amerike bol použitý.

Jedinou záhadou zostala identita tesára, ktorú odhalila iba nedávno tamojšia historička Mary Jean Straw Cook publikáciou odporúčacej listiny staviteľa katedrály sv. Františka v Santa Fe, Quintusa Moniera. V nej staviteľ odporúča majstra Francois-Jean Rochasa narodeného vo Francúzsku, ktorý sa usadil v Novom Mexiku, ako zručného tesára, ktorý postavil schodište v kaplnke Loretto. Straw Cook tiež našla v denníku sestier zápis z marca 1881: "Platba za drevo pánovi Rochas, 150 dolárov". Prečo však zostala identita tesára utajená tak dlho? Straw Cook povedala, že tí, ktorí jeho meno poznali, nechceli zradiť legendu. A neskôr, kým sa schodište stalo známym a o tesára sa začala zaujímať verejnosť, tí, čo ho poznali alebo s ním pracovali, zomreli.

Ako vidíte, ochota ľudí uveriť takmer čomukoľvek je veľká. Za šírením takýchto lží je však vždy niekto, komu takéto zázraky prinášajú zisk. Nedajte sa, prosím, klamať, ale všetko prísne skúmajte a zvažujte.