Ich veličenstvá stromy

Hovorili: „Pokoj a vyváženosť.“

A spomenula som si na široké koruny stromov.

Nadchýnali sa: „Žiara čistá a objímajúca.“

A uzrela som bezčasné svetlo v ich vetvách.

Vraveli: „Bezprostrednosť a vytrvalosť.“

A prežila som v srdci celý ich rast.

Prikyvovali: „Múdrosť a zrozumiteľnosť.“

A videla som ich aké sú, v ich jednoduchej kráse.

Zamysleli sa: „Dobrota a dávanie.“

A ucítila som ich dych na svojich perách.

Usmiali sa: „Pohladenie a radosť.“

A zaliala ma pokojná sviežosť ich farieb.

Vyslovovali znovu: „Spájanie a súlad.“

A začula som ich šepot v rannom speve vtáka.

Predniesli: „Láska a pomoc.“

A dotkli sa ma ich vetvy naklonené k zemi.

Zašepkali: „Hĺbka a poznanie.“

A vytušila som húževnatú rozľahlosť koreňov,

ktoré sú skryté.