Báseň

Najradšej mám presné hranice vecí a dejov.

Žiadne motanie a splietanie slovných väzieb,

ktoré si na druhý deň aj tak nikto nepamätá.

Žijem pohreby bez karov,

vernisáže bez hostín,

hudbu bez slov,

poéziu bez dodatkov.

Chcem prijať krásu v samote.

Byť potichu medzi vyvolenými,

aby nedaj Bože nespadlo

slovo do blata.

Iba tak mám v hlave jasno,

v srdci oheň,

mrazenie v kostiach.

Lebo necitlivosť berie všetko.

Iba krása v pravde nás mení na večnosť.