POZNANIE: POÉZIA
Polnočný anjelZ nepoznaných diaľok na prahu večnosti zjavila sa pieseň Ako vyspievané slovo ako portrét na bielom plátne je tvojou básňou ukrižovanou a vzkriesenou v notových osnovách života Práve ti vypadla zo srdca a hľadá cestu nazad ako sťahovavé vtáky svoj teplý juh ako človek človeka ako úsmev úsmev ako bolesť, ktorá dokorán otvorila bránu láske Povedz, však to nebolo ľahké? Tiekla pramienkami v tvojich žilách až prešla tým, čo voláme cesty a chodníčky života Zaplavila hornú a dolnú komoru ľavú a pravú predsieň obmyla tvoje moje brehy tichými vlnami prílivu brehy, na ktorých sa túla divoký koník strážený polnočným anjelom Nad všetky hmotné statky nad všetky múdrosti nad všetku krásu tela je to ako obstojíme v živote vo svete Čo dokážeme dať? Ako prežiť a zostať človekom? Dokázať milovať a prijať lásku Byť niekým pre iných a ničím v pokore Lebo všetko je márnosť a nad márnosť je hodnota ľudského vnútra naplneného Božím svetlom a ľudským teplom Veronika Hoffmanová
|