Láska

Keď vás láska zavolá, nasledujte ju, hoci jej cesty sú ťažké a strmé. A ak vás ovanú jej krídla, poddajte sa jej, hoci meč ukrytý v jej perí vás môže poraniť. Keď k vám prehovorí, uverte jej, hoci jej hlas možno rozvíri vaše sny ako severák, pustošiaci záhrady. Lebo práve tak, ako vás láska korunuje, tak vás aj križuje. Ako vďaka nej rastiete, tak sa v nej strácate.

Lebo práve tak, ako stúpa k vašej korune a pohládza vaše najnežnejšie výhonky, chvejúce sa v slnečnom jase, tak klesá k vašim koreňom a pretŕha ich objatie so zemou. Zbiera si vás ako obilné snopy. Mláti vás, až ste celí nahí. Preosieva vás, kým vás nezbaví pliev. Zomieľa vás až do biela. Hnetie vás, až sa jej celkom poddáte. A potom vás položí na svoj svätý oheň, aby ste sa stali posvätným chlebom na svätú hostinu Božiu. Všetko toto s vami láska robí, aby ste spoznali tajomstvá svojich sŕdc a v tomto poznaní sa stali časťou srdca Života.

Ale ak by ste sa báli a v láske hľadali len pokoj a potešenie, potom by bolo lepšie, keby ste prikryli svoju nahotu a odišli z holohumnice lásky do jednotvárneho sveta bez striedania ročných období, kde sa síce budete smiať, ale to nebude skutočný smiech, a kde budete plakať, ale to nebude ozajstný plač. Láska dáva len seba a berie len zo seba. Láska nevlastní, ani nechce byť majetkom iného; láske stačí láska sama.

Keď milujete, nehovorte: „Boh je v mojom srdci", povedzte radšej: „Ja som v Božom srdci." A nenamýšľajte si, že môžete usmerňovať tok lásky, lebo láska, ak vás uzná za hodných, sama vám určí smer. Láska má len jedno želanie; aby sa naplnila.

Ale ak milujete a neviete sa vyhnúť túžbam, nech sú to takéto túžby: Roztopiť sa, a ako zurčiaci potôčik spievať noci svoju pieseň. Poznať bolesť z nadmiery nežnosti. Byť zranený prežívaním lásky a krvácať ochotne a s radosťou. Zobudiť sa s prvou zorou a s okrídleným srdcom vzdávať vďaku za nový deň lásky, zastaviť sa na poludnie a v meditácii zažiť extázu lásky; vrátiť sa domov, keď súmrak na krajinu padne, a precítiť v sebe vďačnosť, a potom usnúť s modlitbou za lásku vo svojom srdci a s oslavnou piesňou na perách.

• Nie je zmyselným ohňom, ktorý horí, páli a mučí, a ktorý spôsobuje viac rán ako ich lieči; ktorý teraz vznecuje a v nasledujúcom okamihu zanecháva viac chladu, než koľko ho bolo predtým.

• Nevyberá ani nevylučuje, pretože dobre vie, že takýmto jednaním vytvára nevôľu, averziu a nenávisť.

• Objíma všetky bytosti: malé, veľké, ďaleké i blízke; či sú na zemi, vo vode alebo vo vzduchu, nemenná vo svojich sympatiách, bez starostí, či sa jej to raz vráti.

• Nemá želanie vlastniť; dobre vie, že v skutočnosti neexistuje žiadne vlastníctvo ani žiaden vlastník.

• Objíma nestranne všetky cítiace bytosti; nielen tie, ktoré sú užitočné, krásne alebo zábavné.

• Je príjemným chladom pre tých, ktorí horia ohňom utrpenia a vášní; je životodarným teplom pre tých, ktorí sú opustení; smeruje k tým, ktorí sa trasú v mraze sveta bez lásky; k tým, ktorých srdcia sa vyprázdnili a zoschli opakovaným volaním o pomoc v najhlbšom zúfalstve.

• Objíma všetky bytosti, či sú vznešenej alebo nízkej mysle, dobré či zlé. Vznešené a dobré preto, lebo láska k nim plynie spontánne, nízke a zlé preto, lebo lásku najviac potrebujú.

• Nehovorí „ja“, pretože dobre vie, že neexistuje žiadne „ja“ alebo "ty", ale iba "my".

• Je silou a dáva silu, je oslobodením srdca a najjemnejšou krásou...