.
úvodobsahfórum DUCHOVNO
sk
en
fr
br
es
www.poznanie.sk
stiahnuťlinkye-mail
Pridať záložku
RSS


















POZNANIE: POVIEDKY 

Rozprávka o kráľovi ruží


Rozprávka o kráľovi ruží

Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno kráľovstvo. A ako to býva zvykom, kráľovstvo malo aj svojho Kráľa. Nikde na svete nebolo lepšieho Kráľa, pretože tento Kráľ bol stelesnením Múdrosti a Lásky a zo všetkého najviac miloval ruže. Preto v kráľovstve nebolo miesta , kde by nerástla nejaká ružička. Nebolo tam poddaných - bolo to Kráľovstvo Ruží, kde žil len Kráľ a Jeho ruže. Kráľ bol predovšetkým stelesnením Lásky a preto Ho všetky ruže nesmierne milovali a na znak Lásky, ktorú k Nemu cítili, sa postupne všetky zafarbili doružova. Kráľ často chodil pomedzi svoje ruže, usmieval sa na ne a pohládzal ich svojim pohľadom. Aj ruže sa naňho usmievali a aby Ho aj potešili, čoraz viac rozvoniavali. Už to nebolo len Kráľovstvo Ruží, ale bolo to aj Kráľovstvo Vôní. Kráľ veľmi rád vdychoval vôňu svojich milovaných kvetov, ale nikdy žiaden z nich neodtrhol, aby si ho priniesol dovnútra paláca a tak preniesol ich vôňu až k svojmu lôžku. Vedel, že keby odtrhol čo len jeden - jediný, spôsobil by mu tým bolesť a On ich predsa nesmierne miloval a nechcel, aby trpeli.

Raz, keď prechádzal okolo zámockého cimburia, skĺzol Mu pohľad na malú, celkom nenápadnú ružičku. Bola schúlená pri schodoch do paláca, celkom nenápadná a preto si ju tam predtým nikdy nemohol všimnúť. Rástla akoby zázrakom, pretože tenučká stonka vystupovala z malej štrbinky, ktorá sa vytvorila medzi dvomi kameňmi kráľovskej dlažby. Nikto ju tam nezasadil, a predsa žila a rástla. Udivene pokrútil hlavou a svoj pohľad upriamil na jej nežnú ružovú hlávku. Spomenul si, že v tomto mieste sa vždy venoval viac svojej chôdzi po strmých schodíkoch vedúcich dovnútra hradu a preto Ho aj trochu zamrzela vlastná nevšímavosť. A zároveň si uvedomil, že sa na ňu nikdy neusmial a ani ju nepohladil svojím pohľadom ako ostatné ruže kráľovstva. Chcel svoju chybu napraviť a preto sa rozhodol, že tento krát urobí ešte viac, ako zvykne robiť - že ju po hlávke aj pohladí. A ako sa tak k nej sklonil, omámila Ho nesmierne sladká vôňa. Ružička bola malá, ale vôňa, ktorá z nej vanula, bola najľúbeznejšia, akú doteraz zacítil. A ako hladil jej hlávku, ona si ju odovzdane položila do Jeho rúk a prehovorila: "Najjasnejší môj Kráľ, urob mi láskavosť a odnes si ma dovnútra svojho paláca, aby som Ťa vôňou, ktorá je aj tak len plodom Tvojej Lásky, mohla obšťastňovať aj vtedy, keď budeš oddychovať. Prosím, prosím, splň mi moju prosbu a urob ma najšťastnejšou ružou na svete..." a od toľkej vrúcnej túžby spojila svoje zelené lístočky tak, ako keď sa ľudia modlia. Kráľ na chvíľu stratil svoju reč, lebo ešte nikdy sa nestretol s takým vrúcnym vyznaním Lásky ale po chvíľke, keď sa spamätal z prekvapenia, prehovoril k ružičke aj On: "Milá moja, čo ťa to napadá. Veď by som Ťa musel odtrhnúť a tým by som Ti spôsobil nesmiernu bolesť, a aj keď by bolesť potom za nejaký čas pominula, musel by som ťa vložiť do pohára vody, kde by si žila už len pár dní, a to nechcem ani Ja a bráni sa tomu aj moje srdce. Nechci, aby som ti spôsobil toľké utrpenie." Ešte raz ju pohladil po hlávke a chystal sa odísť. Keď to ružička uvidela, zúfalo vykríkla: "Kráľ môj, ja Ťa milujem ako nikoho na tomto svete, tak aspoň dovoľ, aby som sa poklonila Tvojim nohám" - a len čo to dopovedala, prudko sa sklonila a ... počuť bolo už len jemný praskot a nestihla ani vykríknuť, k nohám svojho milovaného Kráľa klesla už oddelená od koreňa, z ktorého ešte pred malinkou chvíľkou vyrastala a prijímala výživu. Keď to Kráľ uvidel, s nesmiernou bolesťou, ale aj nehou sa sklonil, aby ju vzal do svojich jemných a nežných dlaní a z prachu zeme zdvihol a privinul si ju tesne až k hrudi. A v tej chvíli mu z nej vytryskol lúč žiarivého svetla, aby svojim liečivým teplom rýchlo sňalo bolesť a zahojilo ranu, ktorú si urobila z Lásky k svojmu Kráľovi. Takto pritisnutú na hrudi si ju priniesol až do svojej izby a tu sa jej potom prihovoril: "Moja sladká, milujúca ružička, ty si mi preukázala a odovzdala svoju nesmiernu Lásku, ktorá bola spätá s celým tvojím pozemským životom a pre Lásku ku Mne si mi ho aj odovzdala. Preto si zaslúžiš odo Mňa sladkú odmenu. A nesplním Ti len to, že budeš môcť rozvoniavať v mojom príbytku, ale vložím ťa do pohára so živou vodou. Tá voda ti odteraz bude dodávať potrebnú výživu a vždy jej bude dostatok; nikdy v pohári nevyschne. V určenom čase bude žriedlom tvojho večného života. Nech je to odmena za Lásku, ktorú si preukázala svojmu Kráľovi. A keď uplynie potrebný čas a ty získaš novú silu, z tvojej stonky, ponorenej do vody večného života vyrastú nové korienky – ale tie už nebudú potrebovať potravu z pôdy. Živiť ich bude zvláštna esencia, ktorú ti budem dodávať, aby si už naveky zostala so mnou spojená a žila so mnou.

A pretože bol Kráľ, tak svoj sľub splnil. Blaženej ružičke sa tak splnil veľký ružový sen: konečne mohla ostať pri svojom Kráľovi, v Jeho komôrke - kde je v tej chvíli len On a ona. On, veľký vládca a Kráľ – ona, ľudská bytosť, ktorá svojou vytrvalou Láskou a pokorou sa dostala až k Nemu, do Jeho paláca.


Facebook
Twitter
LinkedIn
MySpace


Up Contents Home
  powered by: led žiarovky
počet návštev 3500461 od 1.1.2007