.
úvodobsahfórum DUCHOVNO
sk
en
fr
br
es
www.poznanie.sk
stiahnuťlinkye-mail
Pridať záložku
RSS


















ČLÁNKY: ČLOVEK 

Marcus Aurelius


Marcus Aurelius

Hodnoty života, ktoré zaznamenal rímsky cisár Marcus Aurelius v knihe Hovory k sebe, by mohli byť vzorom nielen súčasným "vladárom". Hovory k sebe je asi najlepším dielom, aké kedy vôbec nejaký panovník napísal. Nedá sa nespomenúť, že časť tohto významného diela Marcus Aurelius napísal na Slovensku v povodí rieky Hron... Marcus Aurelius - Hovory k sebe:

Môj dedo Verus mi dával príklad dobrého srdca, ktoré sa nedokáže hnevať. Slávna pamiatka môjho otca mi bola pohnútkou ku skromnosti a mužnosti. Matka mi vštepovala zbožnosť a štedrosť a odpor nielen k škaredým skutkom, ale i k myšlienkam na ne; okrem toho i záľubu v prostom živote, ktorý je vzdialený prepychu.

Od svojho pestúna som sa učil trpezlivosti v problémoch, spokojnosti z mála, samostatnosti v práci, nevtieravosti v záležitostiach iných a nedôvere k ohováraniu. Diognétos ma odviedol od malicherného pachtenia sa a naučil ma znášať priame slová.

Rustikovi som vďačný za poznatok, že mám potrebu svoju povahu zlepšovať a zdokonaľovať; že som sa nedal na scestie sofistického horliteľa, nepísal o prázdnych teóriách, neupadal do mravoučného kázania a že som sa okázalo nehral na kajúcnika alebo dobrodinca; taktiež za to, že som sa zriekol rétorického poetického krasorečnenia, že sa doma neprechádzam v rúchu filozofa a nedopúšťam sa iných takých výstredností; že svoje listy píšem prosto, asi tak, ako písal práve on zo Sinuessy mojej matke; že tým, ktorí sa na mňa rozhnevali alebo mi ublížili, vychádzam ochotne a zmierlivo oproti, akonáhle prejavia vôľu sa so mnou udobriť; že som si zvykol pozorne čítať, neuspokojujem sa s povrchnými súdmi a ukecancom hneď tak neprisviedčam.

Od Apollónia som sa naučil nezávislému mysleniu, nekolísavej rozvážnosti a ustavičnej duchovnej rovnováhe, či v prudkých bolestiach alebo pri strate dieťaťa alebo v zdĺhavých chorobách. Na ňom ako na živom príklade som si jasne uvedomil, ako jeden a ten istý človek môže byť i veľmi rázny, a predsa zhovievavý. Nikdy nebol, ako som si všimol, pri vyučovaní nervózny a svoje ovládanie a obratnosť vo vedeckých výkladoch zrejme nepokladal za žiadnu zvláštnu prednosť. Od neho som sa tak isto učil, ako máme prijímať takzvané priateľské úsluhy, aby sme sa tým neponižovali, ale aby sme zase neprejavovali neuznalú nevšímavosť.

Od Sexta som sa hľadel priučiť zhovievavosti; bol mi vzorom otcovskej vlády v rodine; od neho som prevzal zásadu žiť v zhode s prírodou; od neho som sa učil starostlivej pozornosti k priateľom a trpezlivosti k ľuďom nevedomým a neuváženým; dokázal sa dobre zrovnať so všetkými, takže stretnutie s ním bolo príjemnejšie než akékoľvek lichotenie. Ako zrozumiteľne a premyslene vyvodzoval a zostavoval zásady nenahraditeľné pre život! A nikdy nejavil ani stopy hnevu, ani žiadnej inej náruživosti a pri svojej úplnej,,nenáruživosti" bol zároveň zase predchnutý najvrelejšou láskou k blížnym. Bol znalý, ale nevtieravý, a dbal neokázalo všestranného vedenia.

Od gramatika Alexandra sa mi dostalo poučenia, že nemáme byť nešetrní a plytko sa chovať k ľuďom, akonáhle predniesli slová, ktoré sa priečia rýdzosti alebo ľubozvučnosti, a že im máme skôr slušne naznačiť, ako by sa to alebo ono malo povedať, či už formou odpovede, presvedčenia alebo uvažovania o podstate veci.

Fronto ma priviedol k poznaniu, koľko závisti a pokrytectva vychádza so samovlády a ako máva naša šľachta obyčajne málo lásky k blížnym.

Platonik Alexander ma nabádal, aby som sa len zriedka a nie bez vážnych dôvodov uchyľoval k ospravedlneniu, či v písomnej alebo ústnej forme, že "nemám kedy", a aby som sa týmto spôsobom pod zámienkou návalu práce ustavične nevyhýbal povinnostiam, ktoré vychádzajú z nášho vzťahu k blížnym.

Catulus mi vštepoval, že nemáme byť nevšímaví k výčitkám priateľov, i keby boli bezdôvodné, a skôr sa máme snažiť ich dôveru opäť získať; o svojich učiteľoch máme z celej duše hovoriť uznalo a svoje deti naozaj milovať.

Brat Severus mi bol vzorom lásky k rodine a lásky k pravde a spravodlivosti; od neho som získal predstavu demokratickej ústavy, v ktorej vládne spravodlivosť a občianska rovnoprávnosť, a kráľovskej vlády, ktorá si nadovšetko váži slobodu poddaných; mimo to vo mne prebúdzal trvalú a nikdy neutíchajúcu úctu k filozofii, dobročinnosť, vrcholnú štedrosť, dobrú nádej a dôveru v lásku priateľov a priamosť k tým, ktorých jednanie odsudzujeme; a takisto presvedčenie, že naši priatelia sa nemajú dohadovať o tom, čo od nich chceme alebo nechceme, ale že im to máme jasne povedať.

Od Maxima som sa naučil sebaovládaniu, nekolísavosti za žiadnych okolností, dobrej mysli v tiesňach vôbec a v chorobách zvlášť, povahe primerane vľúdnej i vážnej a konaniu povinností bez reptania. Všetci boli presvedčení, že zmýšľa tak, ako hovorí, a že nechová zlé úmysly, nech činí čokoľvek. Ničomu sa nedivil, ničoho sa nebál, nikdy nebol zbrklý ani neváhal, nikdy nebol rozpačitý ani skľúčený, ani neviazane veselý, a ani zase podráždený či podozrievavý; bol dobročinný, mierny a nenávidel klamstvo. U svojho otca som vídal vľúdnosť, ale i neoblomné zotrvanie na každom zrelo uváženom rozhodnutí; tak isto ľahostajnosť k takzvaným poctám a záľubu i húževnatosť v práci. Rád načúval tým, ktorí prišli s návrhom všeobecne prospešným, a každému meral presne tak, ako si zaslúžil. Mal skúsenosť, kde je potrebné ťažisko pritiahnuť a kde povoliť.

Trpezlivo všetko skúmal a neupúšťal od uvažovania predčasne, neuspokojujúc sa s hocijakými nápadmi. Svojich priateľov si dokázal zachovať a jeho náklonnosť k nim nikdy nebola vrtkavá ani zaslepená. Za všetkých okolností si stačil sám a vždycky býval v dobrej nálade. Myslel ďaleko do budúcna a vopred pamätal na každú maličkosť. Odmietal ovácie a všelijaké lichotenie, ustavične bdel nad potrebami ríše a dobre znášal i výčitky v týchto a podobných veciach. Vo vzťahu k ľuďom nelovil ich priazeň, nelichotil im ani nenadržoval davu, iba bol vo všetkom všade triezvy a pevný a vždy dbalý slušnosti. Statkov užíval rovnako skromne ako bez okolkov, takže z toho, čo mal, sa celkom prirodzene tešil, čo potom nemal, to nevyhľadával. Každý vycítil, že je to zrelý a dokonalý muž, neprístupný pochlebovaniu a schopný riadiť záležitosti svoje i iných. Tak isto telesnej stránke venoval primeranú starosť, nie ale ako iní ľudia, ktorí nadmerne lipnú na živote alebo si potrpia na pekný zovňajšok.

Nemal v sebe nič neprívetivé, nič zarážajúce ani zbrklé či výstredné, ba skôr mával všetko dopodrobna premyslené, akoby mal času naviac, pokojne, usporiadane, nezvratne a v dokonalej zhode s povahou veci samej. Na neho sa myslím dobre hodilo to, čo sa pripomína o Sokratovi, že si totiž dokázal i odriekať i užívať práve tam, kde si väčšina ľudí počína v odriekavaniu slabošsky a v pôžitkoch nezdravo.

A Bohu ďakujem za všetkých ľudí, od ktorých som sa toľko naučil, ktorých som stretol a poznal, a za všetko, čo mi celý život dával, čo ma postretlo i nepostretlo a bolo mi vždy prospešné...

Marcus Aurelius, v zemi Kvádov nad Granuov

Facebook
Twitter
LinkedIn
MySpace


Up Contents Home
  powered by: led žiarovky
počet návštev 3560066 od 1.1.2007