.
úvodobsahfórum DUCHOVNO
sk
en
fr
br
es
www.poznanie.sk
stiahnuťlinkye-mail
Pridať záložku
RSS


















ČLÁNKY: ČLOVEK 

Výchova, alebo dedičný hriech v praxi


Nemám záujem o pochmúrne úvahy. Chcela by som, aby ste sa dokázali uvoľniť a brať život s nadhľadom a s úsmevom. Rada by som vám ukázala, že svet nemusí byť len absurdný a že život stojí za to, aby sa žil. Chcela by som, aby ste sa dokázali pozerať široko, mali veľký záber a ctižiadosť do tohto postoja.

Viete, že človek vlastne nepremýšľa vedome a že počas dňa vlastne vôbec cieľavedome nemyslí? Ovládajú ho pudy a podvedomé, často choré reakcie okolia. Výsledkom je impulzívne správanie sa, povrchnosť a ľahostajnosť. Pravdaže, je omnoho ľahšie jednať inštinktívne, impulzívne a pod vplyvom žiadostí, než premýšľať. Vedomé myslenie a jednanie je však nesmierne dôležité...

Pozrime sa na našu výchovu. Ak budete mať v rodine vytvorené dobré životné podmienky, pod čím je myslená nielen pokojná a vyrovnaná rodinná atmosféra, ale tiež aj dobré sociálne podmienky, tak máte v živote z polovice vyhrané. Pokojná a harmonická atmosféra vám napomôže k vytvoreniu a rozvinutiu kladných osobnostných vlastností, prispeje k psychickej vyrovnanosti a zdravej emocionálnej citlivosti. Dobré sociálne podmienky vám umožnia oveľa ľahšie sa zaradiť do pracovného prostredia a života. Práca je pre človeka nesmierne dôležitá, nielen preto, že v nej strávi veľké množstvo času.

Vzor, podľa ktorého sa vyvinieme, je väčšinou v rodine. Ak dieťa vidí, že jeho rodičia sa tešia na svoju prácu, radi vytvárajú pracovné hodnoty a tešia sa zo svojho osobného rastu, tak bude od malička vedené príkladom svojich rodičov k rovnakému počínaniu. Ak sa však rodičia ťahajú z práce unavení a znechutení, dieťa začne mať negatívny vzťah k práci a presne tak bude vyzerať i jeho postoj k životu.

Veľmi veľa závisí na našich rodičoch. Ich postoje, to ako sa stavajú k životu, ako veľa alkoholu vypijú za deň, ako veľmi nadávajú na život a na každého okolo, aký sú radostní, akí sú neradostní, ako sú labilní a koľko stabilní. To, ako veľmi nás kŕmili čokoládami, aby sme neplakali a boli ticho, aby oni mali od nás pokoj, môže napríklad u nás vytvoriť problémy so slinivkou a nábeh na cukrovku. Chcem tým len povedať, že akýkoľvek úpadok má vždy za následok zhoršenie životných a osobnostných podmienok v živote jedinca. To ho privedie iba k jednému - k zastaveniu vývoja. Človek by sa mal vyvíjať stále a nikdy by nemal stagnovať, lebo život je pohyb. Jasným príkladom je, keď človek odíde do dôchodku. Ak si povie - teraz mám už konečne pokoj a už konečne nemusím nič robiť, tak možno v priebehu dvoch-troch rokov odíde z tohto sveta. Prečo? Jednoducho preto, že sa prestane vyvíjať a podvedomie si povie: keď už nemám čo robiť, tak už tu ani nemusím byť. Mali by sme teda byť ochotní sa stále vyvíjať a keď ukončíme jednu etapu vývoja, začať vývoj nový. Nie kvôli strachu zo smrti, či pre nemožnosť večnej existencie v hmotnom tele, ale jednoducho preto, aby sme boli ľuďmi a snažili sa posúvať vývoj ďalej, nie aby sme sa stali príživníkmi spoločnosti. Rozvíjať sa, zdokonaľovať a hľadať múdrosť, pravdu a lásku, by mala byť naša absolútna priorita, lebo len tak sa môže posunúť život k lepšiemu...

Leila

Facebook
Twitter
LinkedIn
MySpace


Up Contents Home
  powered by: led žiarovky
počet návštev 4498461 od 1.1.2007