Vakcinácia a prasacia chrípka

My ľudia máme sklon podliehať autoritám. Či už z pohodlnosti alebo zo zvyku. Alebo sme jednoducho naučení, že určité osoby či inštitúcie sú dôveryhodné. Teda aspoň by mali byť. Skúmali sme to ale niekedy? Veď živosť ľudského ducha je daná tým, že prísne skúma všetko, čo k nemu príde. To ho udržuje v belosti, v ktorej musí byť i v prípade bežných každodenných samozrejmostí, s ktorými sa stretáva možno aj po celý život. Bdelosť, skúmanie, poznanie a informovanosť môžu zachrániť život. To platí v každej oblasti života.

Reč je v tomto prípade o tzv. prasacej chrípke, ako sa nazýva vírus chrípky typu A (H1N1). Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila pred pár mesiacmi stav pandémie (epidémia celosvetovo sa šíriaca), načo mnohé štáty začali horúčkovito nakupovať vakcíny v snahe zabezpečiť svoje obyvateľstvo. Zdá sa však, že strach z chrípky je väčší než chrípka samotná; pretože aj napriek tomu, že sú denne evidované nové prípady ochorenia, zomrel na ňu len minimálny počet ľudí. Veď na stovky iných ochorení umiera oveľa viac ľudí. Napríklad malária si vyžiada denne tisícky obetí, alebo takmer milión ľudí zmiera ročne na vedľajšie účinky liekov – a nerieši sa to.

Tak či onak, viaceré farmaceutické spoločnosti vyvíjajú a produkujú vakcíny a lieky, ktoré však majú pochybné či prinajmenšom diskutabilné účinky (a pritom existuje účinný liek, ktorý dokáže vyliečiť aj prasaciu chrípku bez vedľajších účinkov). Medzi nimi figuruje najmä firma Baxter, neslávne známa distribuovaním vakcín svojho času ešte proti vtáčej chrípke (vírus H5N1), keď v decembri 2008 distribuovala do 18 krajín sveta vakcíny, ktoré vlastne samotný vírus obsahovali. Našťastie, v Českej republike vakcíny najprv prezieravo otestovali na fretkách predtým, než boli podané ľuďom. Aké šokujúce bolo ich poznanie, keď zistili, že všetky fretky uhynuli. Búrka nevôle a otázok, či išlo o zámerné vyprovokovanie pandémie mala byť zahnaná vysvetlením, že „vakcíny“ boli zaslané omylom. Omyl zahŕňajúci životy ľudí v osemnástich štátoch? Prakticky nemožný. Už len predstava, čo by mohol vírus skombinovaný s iným ochorením, či iným druhom chrípky spôsobiť, naháňa hrôzu.

Tam ale firma Baxter neskončila. Už rok pred vypuknutím prasacej chrípky (28. 8. 2008) si dala patentovať vakcínu proti nej (číslo patentu US20090060950A1). Iný dôvod než ten, že firma musela o blížiacej sa chrípke vedieť, a teda že bola plánovaná, na to asi ani neexistuje.

„Omyl“ firmy Baxter nebol nikdy poriadne prešetrovaný, to však neznamená, že prešiel úplne bez povšimnutia. Ešte pred uvedením Baxterovej vakcíny na trh (júl 2009) podala novinárka írsko-rakúskeho pôvodu Jane Burgermeisterová žalobu na Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO), Organizáciu spojených národov (OSN) a ďalších vysokých predstaviteľov vlády a obchodných spoločností. Dôvod bol bioterorizmus a pokus o hromadnú vraždu so zámerom politicky a ekonomicky profitovať z pandémie.

Organizácie WHO a OSN spolupracujú a podporujú farmaceutické spoločnosti vo výrobe a predaji vakcíny (tie z toho profitujú určite najviac). Argumentovať musia číslami a štatistikami, ktoré však, ako uvádza Burgermeisterová, boli zámerne pozmenené a nafúknuté, aby boli čísla čo najväčšie. Napríklad už len 15. júna 2009 podľa médií istý pacient v Škótsku podľahol prasacej chrípke. Nemocnica sa však vyjadrila, že „nie je isté, či pacient zomrel priamo na následky chrípky, keďže trpel ďalšími vážnymi komplikáciami“. Alebo v Anglicku sa vraj rozmohol zvyk „telefonicky diagnostikovať prasaciu chrípku“, teda, ak si niekto chcel pridať týždeň voľna k dovolenke, stačilo sa správne naučiť príznaky prasacej chrípky a vyrátať ich do telefónu lekárovi, a bolo vystarané...

Burgermeisterová ďalej v žalobe uvádza, že vírus bol vyrobený umelo pomocou bionižinierstva v laboratóriách; nasvedčuje tomu fakt, že je to „kríženec“ obyčajnej prasacej chrípky, vtáčej chrípky a ľudskej chrípky – teda niečo, čo môže vzniknúť len v laboratóriách. Neexistuje žiadny prirodzený vírus, ktorý by predstavoval hrozbu pre obyvateľstvo. Ide teda o jasný prípad bioterorizmu, čo znamená zámerné rozširovanie choroboplodných látok nebezpečných pre ľudský organizmus (v tomto prípade predovšetkým v rámci programu vakcinácie a liekov proti prasacej chrípke), ktoré môžu vážne poškodiť zdravie, prípadne i usmrtiť. Je už všeobecne známe, aké negatívne vedľajšie účinky majú vakcíny proti prasacej chrípke – okrem príznakov chrípky samotnej (teda človek vlastne po očkovaní ochorie na chrípku) sú aj vážnejšie komplikácie; napríklad po zasiahnutí nervovej sústavy trvalá paralýza (ako sa stalo istému dvojročnému chlapčekovi, ktorý bol pred očkovaním úplne zdravý), prípadne ďalšie varianty vzácnych aj bežných nervových ochorení; v lepšom prípade je to „iba“ dlhá niekoľkomesačná rekonvalescencia po náročnom prekonávaní chrípky, ktorá dokonca nemusí byť úspešná.

Mikropaleontologistka Dr. Viera Scheibnerová, ktorá vykonala prieskum o vedľajších účinkoch prísad vo vakcínach udáva, že Skvalén, ktorý vakcína obsahuje, prispel k prívalu reakcií zvaných Syndróm vojny v Zálive. U vojakov sa prejavili choroby ako artritída, zväčšenie lymfatických uzlín, vyrážky, chronická únava, chronické bolesti hlavy, nezvyčajne veľká strata vlasov, neuzdravujúce sa poranenia kože, vredy, závraty, slabosť, strata pamäte, neuropsychické problémy, málokrvnosť, roztrúsená skleróza a mnohé mnohé ďalšie. Denne pribúdajú nové a nové prípady vážnych vedľajších účinkov vakcín, ktoré mnohokrát znamenajú trvalé poškodenie zdravia.

Falšovanie informácií o šírení pandémie môže mať ešte horšie následky. Nielenže hrozí očkovanie nebezpečnými vakcínami; občania štátov môžu byť dokonca nútení priamym vládnym nariadením k očkovaniu, pokiaľ vedenia štátov zadefinujú (podľa zákona o výnimočných stavoch v oblasti zdravia) šírenie pandémie za alarmujúce. Tí, ktorí odmietnu očkovanie, môžu byť označení ako nepriatelia štátu, odmietnutie vakcíny ako kriminálny čin s hrozbou väzby. Jediný boj proti tomuto terorizmu je hromadné odmietanie očkovania, pretože pokiaľ sa postavia tisíce alebo milióny ľudí na odpor, k vakcinácii nikoho donútiť nemôžu a už vôbec nie súdne stíhať.

Najväčšie znepokojenie Jane Burgermeisterovej je, ako uvádza v závere žaloby, že napriek faktom, že spoločnosť Baxter bola prichytená pri čine pokusu spustiť pandémiu, stále funguje spolu s ostatnými spojeneckými farmaceutickými spoločnosťami, a dodáva a distribuuje vakcínu proti pandémii. Je na mieste otázka, kto vlastne stojí za spoločnosťou Braxter, že jej mohlo byť niečo také odpustené.

Okrem nebezpečných či nedostatočne testovaných a overovaných látok sa na trhu úspešne predávajú aj lieky proti chrípke Tamiflu a Relenza. Je evidovaných minimálne 50 miliónov ľudí na celom svete, ktorí si v posledných rokoch kúpili Tamiflu. Reputácia tohto lieku však jasne hovorí, že je nebezpečný. Má vážne vedľajšie účinky sprevádzané kŕčmi či delíriom, a boli dokonca zaznamenané úmrtia detí v dôsledku neuropsychiatrických komplikácií a infekcií mozgu. Japonsko zakázalo Tamiflu v roku 2007. Okrem toho má tento „liek“ vlastne iba skrátiť dobu ochorenia o jeden a pol dňa. Stojí to za tie komplikácie?

Nitky súvislostí, ktoré spájajú počiatky vytvárania vírusu až po jeho neistý koniec, majú mnoho smerov a sú dlhšie, než sa na prvý pohľad zdá. Jedna nitka vedie aj k ďalšiemu možnému „vylepšeniu“ vakcín, ktoré však ukazuje ako presný opak (ani to už neprekvapuje, však?). Vedci už niekoľko rokov robia pokusy s tzv. nanočasticami, ktoré majú "urýchliť účinok" očkovacej látky. Teraz vyšlo najavo, že vakcíny už schválené na použitie obsahujú nanočastice vo forme, ktorá napáda zdravé bunky a môže spôsobiť smrť. Mikroskopické častice (1nm = 0,000001 mm) mali byť vstrekované do ľudského tela spolu s vakcínou a mali doručiť vakcínu do buniek efektívnejšie pri „menších“ vedľajších účinkoch. Nedávne štúdie v Číne a Japonsku však ukázali, že táto „podivuhodná revolúcia vo vede“ naopak bunky ničí. Tento fenomén moderná medicína nazýva, „trvalá infekčná reakcia“, lebo akonáhle častice preniknú do bunečnej štruktúry tela, už z nej nemôžu byť odstránené. Kvôli svojej enormnej príťažlivej sile a malej veľkosti prenikajú nanočastice do všetkých typov buniek, pričom zahubia všetky, s ktorými sa spoja.

Vakcína môže okrem iného slúžiť takisto na prenášanie mikročipu, alebo „očipovávanie“, či „označkovanie“ ľudí. Prípad mikročipu sa ako hrozba v posledných desaťročiach opakovane vynára a zasa ututláva. Avšak nezaniká. Má vraj slúžiť ako univerzálna platobná karta či osobná identifikácia; pravdou však ostáva, že ak raz niekto očipuje ľudí (a hlavne tajne!), získa nad nimi plnú kontrolu, bude vedieť o každom ich kroku, nemôžu mu nikdy uniknúť. Môže mať vplyv na jeho emócie a nálady, má prístup k mozgovým centrám; môže ho jednoducho... vypnúť. Podozrivé je (ale, žiaľ, už nie nečakané), že prednostnou skupinou na očkovanie sú odporúčané hlavne tehotné ženy (ktorých telo a krehké zdravie má oveľa citlivejšie reakcie na takýto typ látok – hlavne na toxický Tamiflu) a malé deti (!).

Čo dodať na záver. Pre niektorých môžu takéto šokujúce fakty znieť iba ako prázdna paranoja; môžu sa im zdať príliš hrôzyplné, než aby boli pravdivé. Avšak biologické zbrane a hrozba možnej biologicej vojny sú známe už mnoho rokov; a vykonštuovaná svetová pandémia, ktorá robí z krtinca horu, a množstvo nesporných faktov, čo svedčia o zámernom šírení chorôb a smrti, hovoria samé za seba. Bioteroristom nevedomosť ľudí vyhovuje, je to ich najväčšia zbraň a snažia sa v nej udržať ľudí čo najdlhšie. Avšak nevedomosť neospravedlňuje. Ani pred súdom ľudským, ani pred súdom Života.

Toto je video o tom, ako mladá žena menom Desiree Jennings ochorela na vzácnu neurologickú chorobu menom dystónia po tom, čo bola očkovaná proti prasacej chrípke. Táto choroba sa prejavuje nekontrolovateľným šklbaním a krútením, pokiaľ táto žena stojí alebo kráča. Zvláštne na tom je, že pokiaľ chodí dozadu alebo beží, príznaky choroby ustúpia. Beh je teda, ako ona sama hovorí, jediná vec, čo jej ostala...