Zdravotníctvo a obchod s chorobami

Správa z tlače: Bratislava 4. februára (TASR) – „Ak by malo zámerom vlády dôjsť k obmedzeniu zisku súkromných zdravotných poisťovní a k porušeniu ich práva na slobodné podnikanie, podá KDH podnet na Ústavný súd SR.“

Áno, na Slovensku si niektorí dávame za cieľ podporovať zisk zdravotných poisťovní. Veď aj v Evanjeliu stojí podobenstvo o (ne)milosrdnom Samaritánovi: Jeden človek bol na cestách a prepadli ho zbojníci. Zbili ho, okradli a polomŕtveho nechali ležať na ceste. Išiel okolo farizej a povedal si: Tento človek je poriadne zašpinený, asi bude opitý. Obídem ho zďaleka, aby som sa neznečistil jeho nečistou dušou. Potom išiel okolo zákonník a urobil to isté. Potom išiel okolo Samaritán, dnes by sme povedali neveriaci človek, ktorý sa o Boha zaujíma len povrchne. Keď uvidel človeka ležať na ceste, povedal si, tento iste potrebuje pomoc. On bude pre mňa výhodným zdrojom zisku. A donútil človeka podpísať zmluvu, že záchrancovi svojho zdravia a života venuje za záchranu veľkú časť svojho majetku. Potom Samaritán naložil človeka na svojho osla a odviezol ho do hostinca, a hostinskému ešte zaplatil, aby sa o neho staral, kým nevyzdravie.

Hovoríte, že takto to v Evanjeliu nestojí? Možno áno, ale pokiaľ kresťanský demokratizmus bude u nás pokračovať naznačeným smerom, ktovie, či nebude treba zmeniť aj Bibliu, aby sme dali väčší priestor slobode obchodu...

Už zopár desaťročí tu kvitne obchodovanie s chorobami. Choroba sa ukázala ako veľmi výhodný tovar, pretože človek je ochotný dať aj celý svoj majetok za to, aby vyzdravel. A ľudia, ktorí sú orientovaní na zisk, nemôžu predsa obísť tento výnosný biznis.

Pred koncom septembra možno každoročne pozorovať zvýšenú aktivitu zdravotných poisťovní. Vynakladajú veľké prostriedky na reklamu, najímajú si súkromné agentúry, ktoré cez svojich ľudí verbujú poistencov k zmene poisťovne. Sám som bol účastníkom takejto verbovačky, ktorá bola založená na klamaní a podvode. Agenti a agentúry majú zo získavania poistencov nemalé zisky. O čo väčšie zisky potom majú zdravotné poisťovne?

Zdravotné poistenie platíte rovnako, či zdravotnú starostlivosť využívate alebo nie. Tí, ktorí sú zdravší, tak doplácajú aj na tých, ktorí sú chorľavejší. Tomu sa hovorí princíp solidarity a funguje u nás minimálne od roku 1948. Je to podobné, ako keď si s priateľmi urobíte spoločnú pokladničku, do ktorej budete všetci prispievať, a keď sa niekomu prihodí niečo mimoriadne, napríklad keď vyhorí, dostane zo spoločnej kasy príspevok. To je solidarita.

Ale predstavte si situáciu, že ten, ktorý spravuje pokladničku, použije spoločné peniaze na rôzne obchody, ale zisk z nich si už nechá len pre seba, nevloží ho do pokladničky. Dá sa to nazvať solidaritou? Alebo skôr chrapúnstvom? No tak presne toto robia normálne poisťovne. Zneužívajú svoju funkciu prostredníka medziľudskej solidarity na vlastné obohatenie, ryžujú z toho, že ľudia nevedia byť solidárni medzi sebou, neveria si navzájom a potrebujú "dôveryhodného" sprostredkovateľa.

U zdravotných poisťovní je to umocnené tým, že sa jedná o zdravie - najdôležitejšiu hodnotu života. Možno zneužívať princíp solidarity na nesolidárne ziskuchtivé správanie? Alebo sa spýtajme naopak: Máme povinne a solidárne prispievať tam, kde si niekto nesolidárne obohacuje vrecká? Minulá "kresťanská" vláda takéto správanie zdravotných poisťovní podporila, súčasná sa ho snaží obmedzovať. Je z toho kauza a mne to pripadá také smiešne, ako mnohí nechápu podstatu problému. Prečo? Žeby sami boli posadnutí túžbou po nesolidárnom obohacovaní?

Toto je však iba vrchol ľadovca obchodu s chorobami. Pokračuje to obchodovaním s liečivami. Farmaceutické firmy zarábajú veľké zisky na predaji liekov. Ich agenti chodia za doktormi a podplácajú ich, aby predpisovali ich lieky, pokiaľ možno v čo najväčšom množstve. Bol som u doktorky, aby ma vypísala, lebo som bol nachladnutý a potreboval som si trochu doma poležať. Ona mi predpísala antibiotiká za skoro tisíc korún. Úplne zbytočne, stačil mi teplý čaj a posteľ. A čo potom ľudia, ktorí majú väčšie problémy? Na tých sa ryžuje teda poriadne.

Nemám nič proti farmaceutickým spoločnostiam. Ak ich baví vyrábať lieky a potom za ne brať zisky, nech sa cítia slobodne. Ale nechápem, prečo ma štát násilím núti platiť im tie zisky, keď o ich lieky nestojím? Prečo musím povinne platiť zdravotné poistenie, peniaze, ktoré neidú solidárne k ozdraveniu spoločnosti, ale veľká časť z nich ide do súkromných vreciek už aj tak veľmi bohatých ľudí? Navyše, nikde sa mi nepodarilo zistiť, akým spôsobom sa prerozdeľujú peniaze zo zdravotného poistenia. Koľko dostávajú lekári a sestričky, koľko farmaceutické podniky, koľko ide na prístroje...

Ľadovec obchodu s chorobami nekončí. Spoločnosti túžiace na chorobe zarobiť, robia všetko preto, aby presadzovali svoje metódy liečenia. Čím nákladnejšie liečenie, tým väčšie sú aj ich zisky. Prirodzené a lacné terapie sa potláčajú do úzadia.

V stredoveku lekári predpisovali najčastejšie preháňadlo, klistír, pijavice a modlitbu. Vedeli, že väčšina chorôb je z nesprávnej životosprávy, z nesprávneho stravovania, z nečistoty v organizme, málo čerstvého vzduchu a slnka. Na uzdravenie stačili veľmi lacné lieky. Voda, vzduch, slnko, čistá strava a čistá krv. A tie ťažšie choroby mohli byť z nejakých hriechov, teda tam pomohla úprimná modlitba a zmena zmýšľania človeka.

V staroveku vedeli lekári diagnostikovať chorobu pohmatom tepu na ruke, pohľadom na dúhovku očí a podobne. Nepotrebovali drahé prístroje, boli to skutoční odborníci na zdravie, závislí len na sebe samých, nie na strojárskych či chemických fabrikách. Rozumeli liečivej sile rastlín, kameňov, ale aj duši človeka.

Kam sa dnes stratila všetka lekárska múdrosť staroveku a stredoveku? Kam sa stratili prirodzené, lacné metódy liečenia bez vedľajších účinkov? Kam sa podela liečiteľská zručnosť lekárov? Kam sa podel ich ľudský prístup? Prečo sa lekári stali len vykonávateľmi vôle tovární, predpisovateľmi liekov a prístrojov, bez hlbšieho poznania podstaty človeka a súvise duše s telom? Môžeme s istotou povedať, že starú múdrosť do istej miery pochovala ľudská ziskuchtivosť. Pravda, časť starej múdrosti sa stále využíva, ale prečo nie všetka?

Za minulej vlády bol novelizovaný zákon o prírodných liečiteľoch. Ak liečiteľ spôsobí pacientovi ujmu, je postihovaný oveľa ťažšie, než keď sa tak stane lekárovi. Aj tento zákon si vylobovali isté kruhy s cieľom postupne úplne odstrániť prírodné a prirodzené liečiteľstvo. Namiesto toho mohol štát radšej dať týmto liečiteľom nejaký certifikát po zložení skúšok zo základov anatómie. Tak by sa predsa patrilo v slobodnej spoločnosti. Nie iných obmedzovať, ako sa to deje v diktatúrach.

Ďalším dielom farmaceutického priemyslu je sexuálna revolúcia. Pred desaťročiami nebolo také voľné zmýšľanie o sexualite. To, že sa dnes vykonáva sex len tak pre zábavu aj bez lásky, je tiež z veľkej časti dielom farmaceutického priemyslu, ktorý viedol a vedie veľkú informačno-dezinformačnú kampaň o voľnom sexe, aby zarobil na antikoncepčných tabletkách. Mnohí na toto skočili a nechali sa zviesť.

Ziskuchtivosť farmácie možno vidieť hlavne podľa ľudí, ktorí sa jej venujú. Donald Rumsfeld, minister obrany (vojny) USA a hlavný spoluorganizátor napadnutia Iraku bol niekoľko rokov (1977-1985) generálnym riaditeľom farmaceutickej spoločnosti G.D.Searle (dnes súčasť Pfizer) a získal za zvýšenie obratu niekoľko ocenení "Vynikajúci CEO farmaceutického priemyslu", od Wall Street Transcript - 1980 a od Financial World - 1981. Tu vlastne vidieť, že údajná mierumilovnosť farmácie a jej starosť o zdravie ľudstva a Zeme je podmienená predovšetkým jej ziskom.

Slovenské zdravotníctvo mesačne zhltne okolo 3 miliárd korún a stále je to málo. Trpí nedostatkom peňazí. Aj bude trpieť, pokiaľ tí bohatí na nenásytnosť a chudobní na spokojnosť budú lobovať za svoje zisky. Bude to dovtedy, pokiaľ sa ľudia zdierať dajú, pokiaľ sami ľudia nepochopia jednoduchú pravdu a jednoduchosť zdravia.

Keď sa zdravotníctvo vráti k prirodzeným terapiám a k zručnosti lekárov, ušetrí sa množstvo peňazí, ktoré sa dnes vynakladá na lieky a drahé prístroje. Keď ľudia pochopia, čo je Život a ako žiť správne, poznajú, že zdravie je tu zadarmo a pre každého, a že nikto nemá právo s chorobami obchodovať...