Pohľad zhora

Majestátne budovy rastú do výšok a všade je vidieť neustály presun hmoty i ľudí. Človek buduje svoj svet, mramorom sa snaží vydláždiť svoju predstavu dokonalosti a oslepiť leskom svojich výtvorov. Vzduchom lietajú kusy hmoty, v ktorých siaha za novými cieľmi v snahe pokoriť pre seba aj zvyšok zeme, a zdá sa, že jeho ruka sa už začína vystierať i ku hviezdam. Človek dospel vo svojom pozemskom vývoji...

Pohľad zhora z vyšších svetov je však úplne úplne iný. V ňom je hmota ako dočasný obal a pomôcka k vývoju ducha pri hodnotení vývoja ľudstva nepodstatná. Zem sa tu javí ako sivá guľa, ktorá stratila svoj prirodzený jas, a je obalená temným mrakom myšlienkových foriem.

Pri bližšom pohľade na Zem je vidieť veľké temné fľaky, z ktorých skoro vôbec nežiari energia, ale ju pohlcuje. Malé čierne diery - veľkomestá. Je zvláštne, že sa človek rozhodol odstrániť život z miesta, kde žije, a namiesto toho nastaval bloky betónu, ktoré svojou výškou ukazujú, že nové Babylony sa množia a chcú znovu dosiahnuť vo svojej nadutosti nebesá.

Tento pohľad zblízka nie je ale ani potrebný, lebo i z diaľky vidieť, ako planéta letí obrovskou rýchlosťou vesmírom a rúti sa do tmy vesmírneho prázdna, možno v ústrety jednej z čiernych dier, ktoré pohlcujú už nepotrebnú a vyžitú hmotu, aby mohla byť znovuutvorená v novej forme. Zem sa tým ale súčastne dostáva aj z dosahu pomocného vplyvu Svetla, a to znamená, že čoskoro pre duše žijúce na planéte bude možný návrat iba s vypätím všetkých síl. Tiaž zavesená na astrálnych obaloch totiž nepustí žiadnu dušu z dosahu hmotnosti, podobne, ako gravitácia drží hmotné teleso, ktoré sa pokúša zo zeme odletieť. Je to preto, lebo obaly duše sú ešte stále hmotné, i keď utkané z jemnejších vibrácií ako hmota.

Mnohí duchovia sú ešte neschopní návratu do duchovných svetov, lebo nie sú dostatočne duchovne vyvinutí a musia za účelom svojho vývoja ešte znovu zostúpiť do hmotnosti. Iní sa musia narodiť znovu pre veľkú tiaž, ktorá ich drží v stúpaní za oblažujúcim Svetlom v niektorej z nadzemských astrálnych sfér a nepustí ich ďalej. Kým neodčinia to, čo spôsobili druhým svojimi myšlienkami, slovami a skutkami, ich vina bude na nich neustále zavesená a nedovolí im stúpať vyššie. Človek tak dostáva iba to, čo sám svojím chcením v slobodnej vôli rozhodovania vytvoril. Tak je automaticky dodržaná spravodlivosť a do vyšších svetov sa nič nečisté a nedokonalé nedostane.

Blížiaca sa nemožnosť návratu však nie je hrozbou pre toho, kto si ešte včas uvedomí, že doposiaľ sa iba zamotával svojimi túžbami do temných vibrácií, a pokúsi sa zmeniť svoje smerovanie od života zameraného na hmotu na život duchom, a tým sa začne prebúdzať z duchovného spánku.

Tak, ako túžba po pozemských statkoch a pôžitkoch človeka priťahuje k hmote, tak ho aj túžba po čistom a duchovnom priťahuje ku Svetlu a k svetom vyšších vibrácií, ktoré sú večné a nepodliehajú rozkladu ako svety hmotné. Nad zemou sa vznášajú mnohé pomocné vlákna a čakajú, kedy k nim niektorý človek vytvorí svojou túžbou po svetlom a čistom most, aby mohli posilniť jeho túžbu stúpať ku Svetlu. To sa však žiaľ stáva zriedka. Namiesto toho všetci vystierajú svoje ruky k veľkým zhlukom temných vlákien, ktoré im spočiatku dávajú túžobne hľadanú energiu, ale len čo sa pevne na človeka napoja, začnú z neho energiu vysávať, a takí úbožiaci v zúfalstve hľadajú nové a nové temné vlákna, ktoré by im dali opäť trochu energie, aby aspoň na chvíľu zabudli na účinky temných vlákien, do ktorých sa už zaplietli. Preto sa vlastne v dnešnom svete v snahe uniknúť na chvíľu realite tak veľa dbá na vytváranie možností zábavy a uspokojovania pôžitkov.

Vlákna naviazané chcením človeka sa dožadujú neustále energie, ktorá ľudským duchom prúdi, aby sa každá túžba človeka naplnila podľa jeho priania. Túžob je však veľa a tak prichádza myšlienka za myšlienkou, nahovárajúca človeka na konanie toho či onoho, nenechávajúc ho vydýchnuť. A hoci sa napĺňa jedna túžba za druhou a v mysli človeka by mohol vzniknúť konečne na chvíľu pokoj, ktorý by mu umožnil si uvedomiť svoju duchovnú podstatu a vymaniť sa z tohoto otrockého kolotoča často škodlivých túžob, človek namiesto toho vytvára nové túžby, oslepený krátkodobým pôžitkom, ktorý zažil. Za to minimálne množstvo energie, ktoré takto získa, platí ďaleko väčším množstvom svojej životnej energie, a stráca nielen vitalitu a možnosť prežiť skutočné šťastie, ale aj slobodu. Lebo kým nezožne úrodu toho, čo svojím chcením zasial, účinky jeho myšlienok, slov a skutkov budú pracovať v zmysle jeho pôvodného priania a budú ho držať v rovnakých vibráciách, až pokiaľ sa smerovanie človeka nezmení.

Človek aj vie, koľko veľa energie platí za chvíľkový pocit pohody, ale nechce si to priznať. Pravda je taká, že keby svojou energiou tak nerozumne nemrhal, mohol by žiť neustále v jej prebytku a jeho život by bol v každom momente plnší ako pri tom najpríjemnejšom pôžitku aký zažil; čo je vždy iba krátkodobá záležitosť. Neveríte? Tak sa pozrite, aký veľký je nepomer vynaloženej energie na získanie krátkodobého pôžitku:

Pocit pôžitku pri fajčení cigarety a povzbudzujúce účinky trvajú iba pár minút. Po tom však nasleduje niekoľko hodín útlmu a únavy, ktorý sa snažia fajčiari prerušiť zapálením ďalšej cigarety. Tým sa však zamotávajú do zlozvyku viac a viac a okrem obrovského množstva energie, ktorú im cigareta odoberie, znižujú životné funkcie svojho hmotného i duchovného tela, a tým sa blokuje prirodzený tok energie stále viac.

Pri pití je človek „na vrchu“ iba pár hodín, keď už má v krvi dostatok alkoholu, a pokiaľ sa nestihne odrovnať veľkou dávkou alkoholu ešte v ten istý čas a nestratí vedomie, celý nasledujúci deň je rozbitý nedostatkom životnej energie. Tí, čo hovoria o tom, že klin sa klinom vyráža, a začnú piť „na poprávku“, sú často už závislí, majú rozbité životné vzťahy a zruinovaný život, alebo sú na najlepšej ceste k tomu.

Okrem samotného neblahého vplyvu, ku ktorému je človek viazaný nejakou náklonnosťou, sa často stáva ľahkou obeťou podobných vyžarovaní a naväzuje nevedomky vlákna aj s inými podobnými temnými oblasťami. Preto je napríklad taká častá väzba medzi pitím alkoholu a fajčením. K jednému zlu sa ľahko pridá ďalšie, veď sú to príbuzné vibrácie.

Niektoré vlákna vyžadujú emócie hnevu, a tak sú človeku podsúvané myšlienky, ktoré hnev umožňujú. Iný je napojený svojou chlipnosťou na erotické predstavy a vlákna, ktorými sa dal svojím nízkym chcením spútať, ho napájajú na veľké zhluky podobných vlákien a nútia pozerať na obrázky, ktoré vytvárajú zvrhlé predstavy a podporujú jeho priania a... tým tieto vlákna živí a zamotáva sa do nich stále viac a viac. Cestou von z toho je uvedomenie si nízkosti svojho konania. To ale vyžaduje pokoru, o ktorej v namyslenosti mnohí nechcú ani počuť.

Kým sa človek neunaví kráčaním po nesprávnej ceste a nezhnusí sa mu, asi sa z nej už inak ani nevie odpútať. Pritom by stačilo zmeniť iba smerovanie. Tým by prestal živiť temné vlákna, a tie by od neho zákonite museli sami odpadnúť, lebo existujú iba z energie, ktorú im dodáva. Keď sa táto energia, ktorá je najčastejšie smerovaná myšlienkami a predstavami, nahromadí, dovedie ho nakoniec aj k činu, ktorý by inak nikdy nevykonal.

Niekedy je vidieť ľudí, ktorí sa dostanú do zvláštnej situácie, kedy sa temné vlákna stenčujú, slabnú a niektoré úplne od neho odpadávajú. Stáva sa to najčastejšie vtedy, keď sa človek otvorí čaru prírody, nadchne sa pre niečo krásne, stretne človeka, ktorý je napojený na svetlé vlákna, alebo aspoň menej spútaný tými temnými, alebo sa v jeho srdci rozžiari svetlo úprimnej lásky. Často slabnú temné vlákna aj vtedy, keď sa človek dlhšiu dobu úprimne smeje, a priam zázraky sa dejú, keď sa človek spojí so svetlými vláknami v úprimnej túžbe po Svetle, Pravde a Poznaní. Láska a túžba niekomu pomôcť napájajú človeka okamžite na svetlé vlákna, pripájajú ho na posilňujúci zdroj Svetla, a vtedy temné vlákna slabnú. Žiaľ, často sa stáva, že mnohí vo svojich snahách po vyššom nevydržia, spojenie dostatočne nevyživujú a svetlé vlákna, ešte nedostatočne zosilnené a ukotvené, sa roztrhnú. Ak je však túžba človeka dostatočne silná (aspoň taká, akú mal, keď sa naviazal na vlákna temné), svetlé spojenie vydrží a posilňuje ho v jeho smerovaní ku Svetlu. Temné vlákna vtedy slabnú a v prípadoch silného spojenia so svetlými vláknami odpadávajú. Nie však také vlákna, ktoré človek ešte stále vyživuje svojimi myšlienkami, predstavami, slovami, túžbami alebo činmi. Obzvlášť hrubé vlákna, ktoré človek naviazal dlhodobým podporovaním určitých túžob, ktoré u neho prerástli až do zvyku, sa nedajú odstrániť ľahko. Vtedy sa stáva, že človek posilnený energiou svetlých vlákien začne napĺňať touto energiou aj temné vlákna a spáli ich. Potom dochádza k jasnému videniu toho, čo doposiaľ pred svojím zrakom skrýval. Vtedy je nútený, často aj proti vlastnej vôli, robiť veci, ktoré nechce. Vďaka spojeniu so svetlými vláknami však nepodľahne temnému vplyvu, a keď prežitím spozná to, k čomu sa to vlastne svojimi túžbami naviazal, temné vlákna spáli.

Okrem vlákien ku svetlým a temným energiám človek naväzuje aj vlákna k iným ľuďom. Kým pomocou druhému naväzuje vlákna jasnej farby, ktorými k nemu naspäť môže prúdiť od toho, komu pomohol, iba rovnako jasná a svetlá energia, ublížením, ohováraním a zlými myšlienkami napája vlákna temné. Takého druhu je potom aj energia, ktorá sa musí k tomu, kto vlákno vytvoril, zákonite vrátiť.

Vlákien, ktoré človek naviazal a ktorými pretiekla energia zatiaľ iba jednostranne a aj druhá strana sa dožaduje vyrovnania, je veľa. Veľakrát medzi tými istými ľuďmi bývajú viaceré vlákna, čo vedie k pocitu nespravodlivosti, keď niekomu urobí človek dobre a on sa mu odplatí zlým. Keby videl, že sa tým konečne zbavil viny, ktorá ho k tomuto človeku pútala, poďakoval by mu. Človek však v hneve naväzuje radšej nové temné vlákna, ktoré ho opäť iba spútavajú.

Hoci vyzerá tento obraz človeka opradeného mnohými vláknami zložito, keby ste to videli, zistili by ste, že je to vo svojej podstate veľmi jednoduché a dokonalé. Žiaľ, väčšinou by ste videli iba ľudí v rôznej miere spútaných temnými vláknami. Keby ste však uvideli človeka spojeného so Svetlom a jeho bytosťou tiecť to ohromné množstvo energie, ktoré blahodárne posilňuje jeho okolie, chápali by ste tú tak veľmi jednoduchú Pravdu o živote, ktorý žijeme. S prekvapením by ste videli, že pozemské schránky ľudí sú iné, ako ich skutočné duchovné telá a niekedy by ste boli zhrození, že práve ten človek, ktorý je telesne pekný a teší sa pozornosti a prítoku energie od ostatných, je duchovný mrzák ošklivého vzhľadu.

Ak by ste sa pozerali duchovným zrakom na ľudí okolo seba, všimli by ste si v každom z nich svietiť duchovnú iskru, ktorá tvorí ich jadro. Kým u väčšiny toto svetielko iba matne plápolá a jeho nositelia sa iba vysilene potácajú v telesných schránkach, ovešaní množstvom pulzujúcich temných vlákien rôznych hrúbok napojených na zhluky temných energií, občas je vidieť aj ľudí, v ktorých toto svetlo ešte svieti pomerne jasno a šíri sa z nich niečo nesmierne krásne. Iba výnimočne je možné stretnúť aj človeka, ktorý prechádza bdelo s prísnou pozornosťou životom, v ktorom toto vnútorné svetlo ostro žiari a pred ktorým všade sa rozliehajúce temné vlákna bojazlivo ustupujú. Ako ďaleko je takýto človek od všetkých dobrákov, ktorí v domnienke, že iným pomáhajú, iba posilňujú ich spojenie s temnými vláknami a chlácholia ich sladkými euforickými rečami. Je to zarážajúce, ako mnohí podliehajú klamu a považujú trochu menej temné za svetlé. Nič im to však neprospeje, lebo vlákna, i keď nevedú k odporne temným zhlukom, ich držia dolu a uberajú im životnú energiu. Časom vysilení napokon i tak podľahnú temnejším vplyvom, neschopní nadviazať svetlé spojenie, ktoré by ich povznieslo hore.

Zákony, v ktorých sa človeku vráti to, čo svojimi myšlienkami, slovami a skutkami vytvoril, sú nutné na to, aby si uvedomil svoje konanie, a naučil sa rozoznávať. Keď sa človeku totiž vráti napríklad to, že niekomu fyzicky ublížil a prežije to na vlastnej koži, nebude už len tak ľahko chcieť nikomu znovu fyzicky ubližovať. A podobne sa aj v iných oblastiach života vďaka vracajúcim sa účinkom naučí robiť iným iba to, čo by prospelo aj jemu samému. Sú však aj iné spôsoby učenia sa, ako prežívať utrpenie na vlastnej koži, ak sa človek pozerá okolo seba s otvorenými očami a vníma život naplno...

Pozrite hore a hľadajte spojenie so Svetlom, aby ste sa mohli vrátiť do duchovných svetov, kým sa to dá. Situácia je čoraz vážnejšia a vydať sa na cestu hore vyžaduje stále viac síl. Napnite preto všetky svoje sily a nehľaďte stále k zemi, venujúc pozornosť iba malicherným pozemským výhodám, lebo sa vám to môže stať osudným.