.
úvodobsahfórum DUCHOVNO
sk
en
fr
br
es
www.poznanie.sk
stiahnuťlinkye-mail
Pridať záložku
RSS


















POZNANIE: KNIHY 

Sféry medzi Slnkom a Zemou


stiahnuť

Zem je obklopená siedmimi astrálnymi jemnohmotnými úrovňami, z ktorých každá obsahuje sedem sfér. Podľa zákona tiaže sú nižšie, hutnejšie sféry bližšie k zemi a svetlejšie, ľahšie sféry vo vyšších vrstvách jemnohmotných obalov planéty. Každý duch je po opustení hmotného tela zastavený podľa tiaže jeho vlastného jemnohmotného tela v jemu rovnorodej sfére. Mnohí duchovia, ktorí sa tu nachádzajú, si myslia, že bývajú na nejakej hviezde alebo planéte, lebo to, čo tu prežívajú, je pre nich rovnako reálne, ako "na zemi". Mnohí ani nevedia, že sa nachádzajú len v jednej časti jemnohmotného priestoru medzi Zemou a Slnkom, lebo každý duch je schopný rozoznávať iba v miere rozvinutia svojho vlastného duchovného vedomia. Samozrejme, nie sú to ešte žiadne duchovné svety, v ktorých môže nájsť ľudský duch svoj večný domov, ale stále iba "hmotné" sféry, v ktorých duchov drží nevedomosť, túžba po hmotnom, nesprávne poznanie a tiaž ich vlastných vín, ktoré vyžadujú odčinenie. I pre existenciu týchto jemnohmotných svetov je však vymedzený čas, preto je nutné, aby sa v nich ľudskí duchovia príliš nezdržiavali, lebo im hrozí, že budú tiež strhnutí do rozkladu.

Tieto sféry sú ako malé svety. Nachádzajú sa v nich všetky národy i náboženstvá. Ľudskí duchovia opisujú veci tak, ako ich tam vnímajú, preto sa vám môže zdať opis niektorých sfér veľmi materialistický. Sféry sú však zákonite také, ako si ich ľudskí duchovia vyformovali svojimi myšlienkami a chcením. Všetky „predmety“, ktoré sa tam vyskytujú, sú iba jemnohmotného, nie hmotného druhu, i keď mnohí duchovia ich vnímajú ako hmotné. Korán vyzdobuje pozemskou pompou svoj raj, sú v ňom drahé kamene, paláce, voňajúce kadidlá, katolíci majú svoje kostoly a hierarchiu cirkvi. Aj po smrti tu majú mnohí dojem, že sa ich cirkvi nemýlili, lebo všetky tieto veci, ako ich poznali na zemi, tam jemnohmotne jestvujú. Každý duch viazaný náboženstvom tu vyjadruje svoju vieru materialistickými prejavmi ako na zemi, kým sa neuvoľní z týchto pút vlastným poznaním.

V prvej astrálnej rovine sú zastavení tiažou previnení málo vyvinutí ľudskí duchovia, neschopní vzniesť sa do vyšších, ľahších sfér, kam prirodzene stúpajú krajší a svetlejší duchovia. Každý sa tak spravodlivo dostane do jemu rovnorodého prostredia. Až po očistení vystupujú duchovia z nižšej astrálnej úrovne do vyššej, pri čom odkladajú hrubší záhal z ich astrálneho tela, ktorý vo vyšších sférach nepotrebujú, podobne, ako predtým odložili pozemské telo. Kým v prvej astrálnej rovine je to hriech, ktorý odďaľuje človeka od Boha, v druhej je to farizejstvo a dogmy, v tretej rozumové poznanie. Ale začnime putovanie cez nadpozemské jemnohmotné vrstvy postupne.


Táto kniha je záznamom putovania duchov Kataríny a Augusta (a iných) cez nadpozemské sféry. Sféry sú opísané z ich pohľadu tak, ako ich dokázali vnímať a prostredníctvom autorky knihy vyjadriť. Kniha je staršieho datovania, čo si určite čitateľ všimne podľa štýlu slovného popisu, ale i opisovaných dejov. Chceme pripomenúť, že ľudská reč je uspôsobená na opis hmotných dejov, preto netreba brať všetko doslovne. Vyššie, ľahšie a svetlejšie sféry sú opísané preto skromnejšie, lebo jednak ľudská reč je na ich opis nedostačujúca, ale aj preto, lebo tieto sféry sú príliš vzdialené pozemskému spôsobu vnímania a hlavne spojenie s vyššími sférami je obmedzené duchovným vedomím človeka, ktorý sa s nimi spája.



1. ASTRÁLNA ROVINA

1. sféra

Obrazne možno túto sféru nazvať peklom: Nachádzajú sa tu duchovia, ktorí páchali na Zemi hriechy zmyselnosti, perverzity a užívali drogy.

Katarína: „Prv, než sme s Betty vstúpili do tejto sféry, obalili sme sa do hrubšieho fluida - astrálneho tela, aby sme sa vedeli prispôsobiť tunajším podmienkam. Videli sme, ako tu duše trpia aj fyzicky, alebo astrálne či jemnohmotne, keďže hmotné telá už odložili. Aj do tejto sféry sú posielaní Božími zákonmi utešujúci a varujúci duchovia. Nešťastných obyvateľov tohto miesta môže odtiaľ vyslobodiť len úprimné pokánie! Niektorí sa tu stanú slabomyseľní a apatickí. Keď upadnú do spánku, prenasledujú ich hriešne sny. Z tohto stavu ich môže prebudiť len fyzická bolesť. Dobrí duchovia tu zaobchádzajú s nimi ako s chorými, lebo sú nemohúci a nešťastní

Príroda pripomína púšť: nie sú tu žiadne stromy, ani voda, len piesok, bodliaky a horúce vetry: Duchovia cítia potrebu jesť a piť, ale nemajú čo. Mnohí z nich, ktorých jedinou činnosťou na Zemi bolo prejedanie sa a pitie, tu trpia hladom a smädom. Ani neviem opísať, aká hrozná je táto sféra!

Počula som, ako sa dvaja vyspelí duchovia snažili vysvetliť týmto chudákom zblúdilcom príčiny ich utrpenia; mnohí pritom plakali a nariekali, iní nadávali a nahlas sa smiali. Tu hriech trestá sám seba. Každý tu môže uspokojovať svoje náruživosti, ktorým sa oddával na Zemi, ale napriek tomu nie je nikto uspokojený. Zvlášť zarážajúci bol prípad jedného ducha, ktorý si zničil život na Zemi morfiom. Bolo tu aj veľa alkoholikov.

Dobrí duchovia tu postavili liečebné a výchovné ústavy pre tých, ktorí oľutujú svoje hriechy a chcú sa učiť. Často sa stáva, že húfy duchov-mrzákov preniknú cez túto sféru a rútia sa ako lavína na Zem. Toto sú potom tie strašidlá, ktoré chodiac okolo hľadajú, komu by mohli uškodiť! Takto sa následne šíria reči o čertoch či zlých duchoch. Koľko je takých nerozumných ľudí, ktorí sa stanú ich obeťou!

V tejto sfére som našla svojho sluhu, ktorý bol na Zemi v našich službách 30 rokov, ale bol nenapraviteľný alkoholik a pijatika ho zabila. Veľmi sa potešil, keď ma zbadal. Spýtala som sa ho: Ako sa ti vodí?“

„Zle, veľmi zle, mám stále smäd a nenachádzam uspokojenie, som v nepríjemnej situácii. Viem, že som zomrel. Určite som v pekle. Zachráňte ma, odveďte ma odtiaľto! Bol to taký zvláštny pocit, keď som zomrel. Bál som sa svojej mŕtvoly, keď som vyšiel z tela. Vybehol som hneď do krčmy, ale s hrôzou som zistil, že nemôžem piť! Pil som, ale nevedel som to stráviť, a predsa som po tom túžil. Takto som blúdil z jednej krčmy do druhej. Potom prišiel ku mne jeden prízrak a povedal mi: "Si mŕtvy, opusti túto Zem!" a zaviedol ma sem ako nejaký dráb. Prosím vás, vypočujte ma, chcem sa zo všetkého vyspovedať! Nebol som taký dobrý, za akého ste ma pokladali, nie, nebol som ani čestný! Niekedy som aj kradol, lebo som potreboval peniaze na pijatiku. Tá mi ešte aj teraz horí v žalúdku. Jeden duch mi poradil, aby som sa modlil, ale neviem to!“

„Odpustila som mu a odviedla jeho zblúdilú dušu do jedného z ústavov. Prosila som o jeho prijatie, aby mohol priznať svoje hriechy a oľutovať ich. Náprava podobných duší je veľmi ťažká, len pomaly napredujú, lebo často sa stávajú recidivistami a upadajú do zúfalstva.

Potom som stretla chuderu grófku A., ktorej stav bol žalostný.

Keď žila na Zemi, bola to ľahkomyseľná žena bez akéhokoľvek zmyslu pre manželskú vernosť. Neskôr prepadla drogám a alkoholu. V mojej pamäti bola mladou ženou očarujúcej krásy - teraz tu vidím biedne, úbohé stvorenie. Keď som ju oslovila, odvetila:

„Ach, aký máte dobrotivý hlas, nie ste náhodou mníška? To nie je pre mňa.“ Hlasno sa zasmiala. „Milovať, užívať, to bolo moje heslo - a to aj ostáva. I keď som zomrela, zo Zeme som neodišla! Som stále tam, kde je veľa ľudí, kde je veselosť, kde sa milujú a pijú. Kedykoľvek zájdem do lekárne nadýchať sa morfia, potrebujem slobodu!“

Takto neustále tárala. Vyzerala biedne a budila odpor. Viseli z nej handry, sotva zakryli jej nahotu. Obklopovali ju myšlienkové formy (alebo elementály) jej pozemských hriechov, ktoré vláčila so sebou - duchovné útvary vznikajúce z myšlienok a pocitov, ale aj činov, zdržujú sa v blízkostí svojho tvorcu. „Osloboď ma od tých fantómov,“ prosila, „obťažujú ma.“

„Nezbavíš sa ich dovtedy,“ odpovedala som, „kým neuznáš, že robíš chyby a neoľutuješ ich.“

„Hrozné,“ povedala, „tak to bude trvať večne. Ale nejako to vydržím, lebo medzi svätých do neba nemám chuť ísť, na smrť by som sa tam nudila. Radšej ostanem tu medzi touto čvargou.“

Nechcela prijať ani radu ani povzbudenie!

„Len sa za mňa, prosím ťa, nemodli, aj tak to nepomáha, omnoho lepší by bol pohár koňaku.“

Táto biedna duša ma nesmierne zarmútila. Kedy sa v nej prebudí ľútosť? Iste bude potrebovať silné utrpenie a bolesť, aby ju priviedli k rozumu a k pokore.“

Augustus: „Po určitom čase podstúpia tieto skazené duše ďalšie znovuzrodenie na Zemí za účelom napravenia svojich chýb.“


2. sféra

Túto sféru obývajú duchovia vrážd, vojen a súbojov. Obrazne povedané je tiež peklom.

Katarína: „Z prvej sféry, kde bolo horúco ako na púšti, sme sa dostali do studeného a vlhkého prostredia: príroda je tu odumretá, holá! Stretli sme sa tu s mnohými misijnými duchmi, ktorí zo Zeme odvádzajú popravených a snažia sa v nich prebudiť ľútosť.

Jeden duch sa nahlas modlil. Povedali mi, že je to Francesconi - popravený vrah. Bol to syn vznešených rodičov, ktorý falošnou peňažnou poukážkou vlákal poštára do bytu, aby ho okradol a potom zabil.“

Francesconi: „Neľakajte sa ma, i keď vyzerám hrôzostrašne. Na príkaz vyspelých duchov mám vám rozpovedať, čo snáď bude na úžitok mnohým ľuďom. Konečne som vstúpil do seba a pochopil som svoje chyby. Ďakujem sudcovi aj katovi, že ma popravili a že takýmto spôsobom som pykal za svoj ohyzdný čin. Áno. Trest bol spravodlivý a pre moju osobu uľahčením. Veď aký by to bol život vo väzení, odlúčený od svojich milovaných. Mať neustále v pamäti krvou postriekané ruky, vidieť pred sebou zavraždeného, výčitky svedomia prežívať do neskorej staroby - to by bol hrozný život! Moja milovaná manželka by sa zhrozená odo mňa odvrátila, moje milé dieťa by som nesmel nikdy pobozkať a chudere mame nevedel by som sa pozrieť do očí Teraz mi smrť uľahčila zúčtovanie. Ľudia sú ochotnejší odpustiť popravenému vrahovi, ako väzňovi-vrahovi - ten zostáva vždy hrozným, krv sa mu lepí na ruky, ktorú nie je možné zmyť. Ale popravený prechádza sám hrozným trestom - pyká! Preto ďakujem sudcovi a katovi, že ma popravili.

Svoj zločin som oľutoval. Trest a poprava obesením ukľudnili moje zaťažené svedomie, bolo to oslobodenie od hrozných výčitiek svedomia. Ani neviem, ako som sa vtedy dostal do osídiel zlých duchov. Fúrie ma prenasledovali a nútili vykonať zločin. Nechcem sa týmto ospravedlňovať, veď som vedel že striehnu, aby ma zničili. Nedali mi pokoj, bol som ako šialenec, posadnutý vraždením! Chladnokrvnosť, s akou som vykonal svoj čin, bola výsledkom vypätia nervov. Len prvý útok na obeť si vyžadoval odvahu. Potom som sa nechal zviesť šialenstvom. Počas zápasu s obeťou som toho chudáka nechtiac zavraždil. Škoda, že nikto nemohol čítať v mojej posadnutej duši a varovať ma. Keby niekto zvolal: "Počkaj, chceš vykonať vraždu?" zmizla by všetka hrôza a nenechal by som sa ovplyvniť zlými duchmi.

Po vykonaní zločinu ma posadla diabolská nenásytnosť. Počul som hlasy, ktoré ma navádzali na ďalšie zločiny! V tomto omámení by som bol ochotný vykonať čokoľvek - bol to na mňa silný tlak. Vedel som, že ma chytia, a keď sa to stalo, mal som z toho radosť, lebo som sa zbavil nepokoja.

Keď som sa morálne prebudil, pocítil som zúfalstvo a hroznú bolesť v srdci. Nemohol som s ňou ďalej žiť. Po poprave som sa stretol s duchom zavraždeného. Triasol som sa pred ním a prežíval strašné muky, ale on bol dobrý a odpustil mi.

Teraz ma trápi, ako by som mohol napraviť krivdu voči mojej milovanej manželke, poznačenému dieťaťu a žiaľom zlomenej matke.“

Katarína: „Mnoho duchov ho so záujmom obklopilo. Potom jeden z nich predstúpil a prehovoril.“

George: „Teraz poviem ja niečo zo svojho života. Asi pred 400 rokmi žil na Zemi jeden zlý a nemilosrdný človek. Zavraždil sedem ľudí. Všetky vraždy boli pred uskutočnením dôkladne premyslené. Nakoniec zavraždil starostu - vtedy ho chytili a obesili. Ľudia si myslia, že obesením je vražda odčinená, ale mýlia sa.

Ja sám som bol tým zlým vrahom. Sedemkrát som vraždil, a preto musím byť sedemkrát zavraždený - tak znel rozsudok po mojom posmrtnom súde tu, v duchovnom svete. Ako som mohol tak hlboko klesnúť, stať sa vrahom, naničhodníkom, to sa nepýtajte! Ak sa raz duša dostane na šikmú plochu, veľmi rýchlo a ľahko klesá! Vášeň má veľkú hnaciu silu. Kto je zlý, ten nevie milovať. Tak to bolo aj so mnou - nikoho som nemal rád, poznal som len nenávisť. Avšak nikto nie je celkom opustený, ani ja som nebol! Po mojej poprave som sa tu stretol s mojou matkou. Napomínala ma na dobro, chcela mi zachrániť dušu, ale ja som bol divý a bezuzdný. Rád som sa vracal na Zem medzi vojakov a zúčastňoval sa bojov, vrážd a nivočenia. Mama sa stále modlila za záchranu mojej duše. Jeden vyspelejší duch jej povedal: "Ak chceš zachrániť jeho dušu, musíš sa kvôli nemu narodiť na Zem. Tvoja láska ho priťahuje, bude tvojím synom, ale za napáchané hriechy zomrie násilnou smrťou. Si ochotná prijať toto utrpenie a podeliť sa s ním o jeho trápenie?“ Ochotne to prijala. Duch ju požehnal a povedal: "Od tejto chvíle sa budeš volať Dolóres. Vykroč na tŕnistú cestu a naprav jeho dušu."

Katarína: „Povedz nám aspoň stručne, aké zločiny si na Zemi vykonal?“

George: „Povedal som už, že som sedemkrát vraždil, v každom živote jedna vražda.

1. vražda: Ako trinásťročný chlapec som zaškrtil svojho kamaráta pri hre, lebo som si chcel prisvojiť jeho zbraň. Potom som ho odvliekol k rieke a hodil do nej. Nikto vo mne nehľadal vraha.

2. vražda: Keď som v ďalšom živote žil v Taliansku, mal som milenku. Klamala ma, preto som ju dobodal nožom a utiekol som.

3. vražda: Tretiu vraždu som vykonal na bojisku. Zavraždil som raneného jazdca, aby som mu mohol ukradnúť zlatú retiazku.

4. vražda: Pri dobýjaní jedného hradu som usmrtil starú majiteľku a ukradol jej šperky.

5. vražda: V ďalšom živote som zatúžil po vydatej žene. Jej starého manžela som otrávil a vzal som si ju za ženu - bola to riadna potvora, ukradla mi všetky drahocennosti a ušla.

6. vražda; Šiesta vražda bola najzvrhlejšia - za peniaze som vraždil - stal som sa najatým vrahom. Zabil som vznešenú osobu.

7. vražda: Bol som opäť najatým vrahom, no chytili ma a obesili. Za všetko toto musím byť sedemkrát popravený, tak znel rozsudok na druhom svete.

Prvé odpykávanie: Dolóres sa stala naozaj mojou matkou. Vychovávala ma s najväčšou pozornosťou a láskou, ale ja som bol nenapraviteľný. Neustále som jej pôsobil smútok. Až raz som utiekol a pridal sa k zlodejskej bande. Pochytali nás a bez dlhého súdneho vyšetrovania nás obesili. Po tejto smrti som upadol do hrozného zúfalstva, ktoré trvalo dovtedy, kým mi zomrela matka na Zemi. Potom prišla ku mne a bola mi oporou.

Druhé odpykávanie: Nedobrovoľne som sa narodil na Zemi znova. Automaticky som musel nasledovať zákon, ktorý riadi a očisťuje hlboko kleslé duše. Dolóres bola opäť mojou matkou. V dospelom veku ma jedna žena otrávila a ukradla mi celý majetok.

Tretie odpykávanie: Dolóres bola opäť mojou matkou; v každom živote na Zemi ma naučila niečo dobré, vždy ma viedla o krok dopredu. V tomto živote ma práve tak zavraždili na bojisku, ako ja som zavraždil raneného jazdca.

Štvrté odpykávanie: O niečo som sa polepšil, konštatovala Dolóres s radosťou. V tomto prípade som ju prežil. Ako starý človek som zomrel násilnou smrťou, keď dobyli naše mesto. Turek ma usmrtil.

Piate odpykávanie: Moja matka v tomto živote zostala v duchovnom svete a stala sa mojím strážnym duchom (anjelom), bdela nado mnou. Veľmi som miloval jedno dievča a oženil som sa s ňou. Ona ma však klamala, až ma raz otrávila a utiekla so svojím milencom.

Šieste odpykávanie: Počas Francúzskej revolúcie som sa učil veriť, milovať a ctiť. Zomrel som za kráľa pod gilotínou.

Siedme odpykávanie: Ešte raz som musel umrieť násilnou smrťou. S týmto vedomím som žil až po moju smrť. Padol som hrdinsky na bojisku v Navarrskej bitke.

Takto som odčinil svoje hriechy. Po každej smrti sa môj duch stal čistejší a vedomejší, usilovne som pracoval na svojom zdokonaľovaní.

Teraz sa ešte raz musím narodiť na Zem, ale už ako očistený duch spolu s Dolóres ako svojou duálnou dušou. Až teraz som sa konečne dostal na stupeň verných a silných duší. Takáto je cesta napredovania - nie je možné zastať! Odpykávanie je zdĺhavá záležitosť! Zákon "Oko za oko..."' môže trvať večne, preto sa chráňte hriechu!“

Katarína: „Z tohto a z predchádzajúceho príbehu, čo rozprávali duchovia, je zrejmé, že hromadných vrahov posudzujú v duchovnom svete ináč ako tých, čo zavraždili len raz pod tlakom emócií, a potom to kajúcne oľutovali. Hrozné je čo len pomyslieť, keď sa vraždenie stáva mániou vplyvom posadnutia zlými duchmi. Zlo sa už od začiatku trestá samo: nepozná šťastie, ani pokoj a neuspokojí sa dovtedy, kým sa samé vlastným pričinením nedostane do okov, do sféry, kam podľa svojich skutkov patrí. Často sa pýtate: "Prečo Boh pripúšťa zlo?" Lenže, zlo nepácha Boh, ale slobodný duch človeka. Tzv. padlý, zblúdilý duch sa očistí len takým spôsobom, akým zhrešil. Nebojte sa zlých duchov! Ak budete dobrí a silní, neublížia vám. Zlo nie je nebezpečné, lebo nevie pozitívne tvoriť, len ničiť! Duše tých vrahov, ktorých na Zemi popravili, sa tu v duchovnom svete napravia rýchlejšie ako tí, ktorí prišli zo Zeme neodhalení a nepotrestaní.

Videla som tu skupinu duchov, ktorí sa chystali narodiť na Zem. Dobrí duchovia ich utešovali a povzbudzovali. Prezradili im, aké odpykávanie budú musieť na Zemi podstúpiť. Niektorí duchovia si to pri vtelení na Zem pamätali, aj keď iba vo svojom podvedomí, a tí ľahšie znášali svoj ťažký život.

Mnohí, uprednostňujúc hmotný život pred duchovným, na to zabudli a nechápu, prečo sú takí nešťastní a nevedia sa s tým zmieriť.


3. sféra

Jej obyvateľmi sú väčšinou samovrahovia. Patri tiež do takzvaného pekla.

Katarína: „Táto sféra vyzerá ako veľké sanatórium pre skutočne choré duše, ktoré trpeli na Zemi ako duševne chorí, osamotení a sklamaní. Vládne tu nepríjemný pokoj ako vo veľkej nemocničnej izbe bez konca. Vzduch je naplnený hustou hmlou. Zdalo sa mi, akoby táto hmla vystupovala priamo z duchov ako ich nejasné myšlienky. Ošetrujúci duchovia tu s duchmi zaobchádzajú trpezlivo a láskyplne, kým sa v nich neprebudí vedomie chybných činov. Je to sféra slz, ľútosti, morálnych bolestí a utrpenia. U samovrahov je úplne jedno, či samovražda bola výsledkom zbabelosti alebo odvahy, zúfalstva či sebaobetovania alebo nudy. Každý, kto takýto čin vykoná, musí sa zastaviť v tejto sfére a tu bude súdený. Jediným ospravedlnením je samovražda v šialenstve, keď človek nevie, čo koná. Na Zemi sa musia ľudia naučiť prekonávať a prijímať ťažkosti vierou v spravodlivosť a nie únikom - samovraždou.

1. príklad: Ak nejaký človek spáchal samovraždu, lebo trpel nevyliečiteľnou chorobou, zbavil sa síce materiálneho tela, ale nie choroby, lebo táto sa prilepila k astrálnemu telu, čo je omnoho ťažšie pretrpieť než na Zemi.

2. príklad: Ďalší duch sa zastrelil pre dlhy, ktoré nevedel zaplatiť. Tu, v duchovnom svete, mu ukážu, že keby veril v Boha a počkal pár dní, prišla by mu pomoc a následky by znášal omnoho ľahšie na Zemi ako tu.

3. príklad: Jedna žena sa otrávila, aby unikla hanbe, lebo bola zvedená a mala sa stať matkou. Aj ďalší duch chcel uniknúť hanbe, lebo spreneveril cudzie peniaze a bál sa väzenia. Ani jeden však neutiekol a neunikol hanbe, lebo ich pamiatka na Zemi ostala aj tak pošpinená. Tu, v duchovnom svete, sa všetko nemilosrdne odhalí a nik neunikne potrestaniu.

4. príklad: Iní si zas preto vezmú život, lebo sú ním unavení alebo pre nešťastnú lásku, či obetu za iných. Tu sa každý naučí priznať, že aj keď upadol do zúfalstva, nemal právo zasiahnuť do Božej prozreteľnosti a že iba trpezlivosťou a vierou v spravodlivosť nájde upokojenie a jeho ťažkosti sa obrátia na dobro.

Dajme teraz slovo niekoľkým nešťastníkom. Najprv som zbadala ducha jednej ženy. Stála v strede popolavosivého mraku a nahlas plakala. Z jej ducha vyžarujúca aura mala omamný účinok.“

Alexandra: „Morfium! Prosím vás, dajte mi morfium, čo len jednu dávku! Viac než čokoľvek iné chcem morfium! Všetko by som dala za jednu injekciu! Aj na Zemi som obetovala všetko za morfium: česť, šťastie, lásku a každý pôžitok. Túžba po morfiu ma dohnala k smrtí, lebo som ho nedostala! Tento smäd, táto túžba po morfiu ma zožiera, ale nechce ma zabiť. Nemám nijakú vôľu, dávno zanikla. Nemám rada ani Boha, ani žiadneho človeka, len morfium.“

Katarína: „Niekoľkými ťahmi som jej odovzdala svoju energiu. Zdá sa, že jej to urobilo dobre. Vzdychla, a prosila ma, aby som si vypočula jej životný príbeh.“

Alexandra: „Dobre mi padne, keď sa môžem rozprávať s takými duchmi, ktorým sa nehnusím a nezavrhujú ma. Kedysi som bola mladá, pekná, bohatá a rozmaznaná. Milovala som muža, za ktorého som sa aj vydala. Narodili sa nám dve deti. Moja matka bývala s nami, boli sme šťastní a žili na úrovni. Vtedy som ešte verila v Božiu spravodlivosť a lásku. Vedela som sa aj modliť.

Pri jednej dovolenke pri mori som silne prechladla. Moja choroba bola sprevádzaná hroznými bolesťami. Pretože som ich nedokázala znášať, lebo som bola rozmaznaná a slabá, lekári mi dávali morfiové injekcie. Neskôr, po uzdravení, som pri každej maličkej nepríjemnosti siahla po morfiu. Teraz preklínam toho lekára, ktorý mi dal prvú injekciu - on je za všetko zodpovedný. Používanie morfia sa stalo mojou vášňou, cenila som si ho nadovšetko. Hoci som vedela, že ma morfium ničí fyzicky aj morálne - predsa som mu nevedela odolať! Neskôr, keď mi lekári predpísali koňak, aby som si odvykla od morfia, stala som sa zas alkoholičkou. Manžel, deti, matka, všetci ma prosili, no nepomohlo to, naopak, rozčuľovali ma!

Nakoniec som utiekla z domu s manželovým sluhom. Bol to notorický pijan, ktorý mi tajne zohnal morfium. Dostal ma do svojej moci, premrhal všetok môj majetok, ktorým som disponovala, no mala som dostatok morfia, šampanského, koňaku, koľko som len chcela. Nakoniec sa manželovi podarilo dostať sluhu do väzenia a mňa zavrieť do blázinca. Tu som upadla do morfiového delíria, zúrila som a oni ma zavreli a mlátili. Zomrela som ako umierajúci na púšti, ktorý v delíriu vidí pred sebou prameň a nemôže sa k nemu dostať. Aj tu práve tak trpím, lebo tu nie je ani morfium, ani spánok, ani zabudnutie!“

Katarína: „Z tohto utrpenia sa môžeš vyslobodiť iba tým, že si uvedomíš, že ty sama si si zničila život a šťastie vlastnou slabosťou a tvrdohlavosťou, a nie vinou lekára.“

Alexandra: „Ja? Veď aká som bola dobrá, kým mi lekár nedal morfium!“

Katarína: „Ľahko je byť dobrým, keď nie sme podrobení ťažkostiam, keď sme bohatí, šťastní a nepoznáme nijaké starosti. Ty si ani prvú bolesť nedokázala zniesť, ktorá na teba prišla samočinne, aby si duchovne zosilnela a napredovala.“

Alexandra: „Bola som pekná a bohatá kňažná, spoločensky založená. Nemala som čas byť chorá. To ťažké nachladnutie mi bránilo, aby som sa zúčastňovala plesov a spoločenských podujatí. Musela som preto použiť rýchlo pôsobiaci liek a to boli tie injekcie. Myslíš, že vo vznešenej spoločnosti má človek čas byť chorý? Počas tanečnej zábavy som si rýchlo vstrekla injekciu a opäť som bola čerstvá ako znovuzrodená.“

Katarína: „Chúďa! Nechcela si chvíľu trpieť a teraz trpíš tisícnásobne. Spáchala si pomalú samovraždu. Nepozeraj sa späť, aká si bola v šťastí, ale čím si sa stala počas ochorenia. Tú bolesť, ktorú chudobná žena znesie bez reptania, si mohla aj ty pretrpieť. Chudobnému je čas drahší ako boháčovi, lebo jeho prostredníctvom si zarába na chlieb. Tvoje výhovorky sú malicherné. Vstúp do seba a uvedom si svoju slabosť a nezodpovednosť.

Takto som sa s ňou rozprávala. Po niekoľkých dňoch som ju znova stretla. Jej astrálne telo bolo o niečo jasnejšie. Oslovila ma.“

Alexandra: „Keď som sa s tebou rozlúčila, začala som sa modliť. To, že si mi povedala pravdu, malo na mňa dobrý vplyv. Plná zúfalstva som prosila Boha o pomoc. Potom prišiel na mňa osviežujúci spánok, ktorý ma posilnil a súčasne priviedol k uznaniu svojich chýb. Teraz všetko vidím jasne - uvedomujem si, že sama som si prehajdákala krásny život. Prebudila sa vo mne láska k mojim blížnym, ktorým som svojou ľahkomyseľnosťou spôsobila toľké utrpenie. Chcem to odčiniť a napraviť sa.“

Katarína: „Potom jej misijní duchovia povedali, že už je na dobrej ceste, ľútosť a priznanie svojich chýb ju napraví. Neskôr sa bude musieť znovu narodiť na Zemi, aby odpykala zlo, ktoré spôsobila svojim blížnym. Musí znova navštíviť "pozemskú" školu a naučiť sa nepodľahnúť zvodom - drogám.“

Médium: „Ale Alexandra nevykonala priamo samovraždu. Ako to, že je v tejto sfére?“

Katarína: „Jej život bola pomalá samovražda. Lekári, aj rodina ju napomínali, varovali ju pred zlým osudom, a predsa neuposlúchla! Viac si vážila krátky život s morfiom než dlhý bez neho! Je veľa takých samovrážd! Všetci, ktorí si svoj život skrátia v dôsledku slepej nerozvážnosti - alkoholici, narkomani - musia ako duchovia prejsť treťou sférou.

Veľmi často prichádzajú do tejto sféry polepšení duchovia, ktorí si odpykali svoj trest za samovraždu, aby pomáhali trpiacim.

Vypočujte si Karlov prípad.“

Karl: „Drahí bratia a sestry! Vypočujte si moju spoveď a pokánie, možno sa z toho poučíte.

Slúžil som vo Verone ako poručík v tamojšej posádke v roku 1850. Plný chuti do života som sa pozeral do budúcnosti. Bol som bohatý, nemal som žiadne starosti. Ženy ma pokladali za veľmi príťažlivého. Život sa na mňa usmieval a ja spolu s ním. V tomto čase bol spoločenský život v Taliansku pre rakúskych dôstojníkov veľmi nepríjemný. Dvere do talianskych rodín boli pre nás zatvorené a pekné ženy sa správali voči nám veľmi nevľúdne.

Raz večer, ako obyčajne, sedeli sme pred kaviarňou pri divadle. Bolo veľmi dusno, tak predstavenie odložili. Fajčili sme, rozprávali sa, jedli sme zmrzlinu, pili kávu a nevedeli sme, čoho sa chytiť od nudy.

„Bolo by treba niečo podniknúť,“ povedal som. „Nejaké zaujímavé dobrodružstvo.“

„Niečo ti poradím, milý Karl,“ odpovedal môj kamarát. „Skús si získať srdce peknej Lucie.“

„Ó, krásna Lucia!“ zvolali naraz všetci spolusediaci dôstojníci.

„To je nemožné! Celú rakúsku armádu by utopila v lyžičke vody, keby mohla. Talianov a Angličanov miluje,“ povedal môj kamarát, „len rakúskych dôstojníkov nie!“

„Stavím sa,“ vyskočil som zo stoličky, „že si ju získam!“

„Dobre, uzavrieme stávku,“ pripojili sa ostatní, „ale potom nesmieš tvoje víťazstvo pred nami zamlčať!“

„Samozrejme,“ odpovedal som, „dávam vám na to slovo! Čo ma po tej ľahkomyseľnej osobe, našej nepriateľke. Veď je to len žart.“

A hneď som snoval plány, ako sa k nej priblížim. Dovtedy som si ju ani nevšímal. Bola očarujúco krásna, ale tak nenávidela Rakúsko, že s nikým z nás sa nedala do reči. Jej snúbenec a brat padli v roku 1848 a ona vtedy prisahala pomstu rakúskej armáde.

Keď náhodou šli rakúski dôstojníci oproti nej, otočila sa, aby sa s nimi nestretla. Akonáhle sa objavil rakúsky dôstojník, ihneď opustila divadlo. Podobnými činmi dávala najavo svoju nenávisť! Spočiatku som to mal ťažké, ako sa k nej priblížiť, lebo civilné oblečenie v stávke nebolo prípustné. Sledoval som ju ako tieň. Vždy som vedel, kam ide a hneď som tam bol aj ja. Nevenovala mi však ani jediný pohľad.

V tomto čase mala milenca - nejakého Angličana, ktorý, ako sa mi zdalo, sa smial môjmu márnemu úsiliu. Kamaráti sa mi začali posmievať. No ja som pevne zotrval pri stávke. Mnohokrát som ju čakal pri východe z divadla alebo v bráne kostola. Spočiatku ma táto záležitosť bavila, ale potom mi to natoľko strhalo nervy, že ma zachvátila nezabrzditeľná sila - túžba po Lucii. Často som cítil voči nej nenávisť i lásku.

Raz večer, pri východe z divadla, zavesená do Angličana, ma nezbadala, lebo som stál za stĺpom. Spadol jej vejár, a ja som prudko vyskočil a podal jej ho. Zastavila sa, zlostne pozrela na mňa a nechcela ho prijať. Ja som sa prenikavým pohľadom pozrel do jej oči. Náhle zbledla, vytrhla mi vejár a potichu povedala: „Ďakujem.“ Toto bol rozhodujúci okamih, ktorý si ľudia nikdy nebudú môcť vysvetliť, okamih, keď magnetizmus jedného sa prenesie neviditeľným prúdením na druhého - nazýva sa to láskou.

Jeden z priateľov pozoroval túto scénu a večer mi kamaráti hlučne blahoželali "k prvému kroku", ako to oni ohodnotili. Toto hlučné pritakávanie sa ma, sám neviem prečo, dotklo. Na druhý deň som sa prebudil s pocitom, že sa so mnou niečo stalo, niečo mimoriadne vážne. Zrazu som pocítil strach - bál som sa Lucie. Cítil som, akoby ma nebeské sily chceli od nej odohnať, a potom akoby ma zas démonická sila hnala, aby som ju získal. Myslel som na stávku. Bola by zbabelosť, keby som prestal - pomyslel som si - veď to celé je len hlúposť, žart! Zahnal som všetky obavy.

Večer som sa opäť stretol s Luciou na korze, bola krásna. Čierna čipkovaná šatka veľmi pristala jej tvári. Obzerala sa, akoby niekoho hľadala, a vtedy som predstúpil pred ňu. Náhodou alebo úmyselne jej vypadla z ruky čajová ruža. Zdvihol som ju, uklonil som sa a odišiel som. Jasne som začul ako si vzdychla. Táto ruža spôsobila moju skazu! Akoby bola zmagnetizovaná, jej vôňa mi úplne poplietla rozum. Privoňal som k nej, pobozkal ju a schoval. Aj túto malú epizódu spozoroval jeden môj priateľ. Samozrejme, že to pokladal "za ďalší krok" a chválil moju odvahu. Opäť mi všetci blahoželali. Mňa to veľmi podráždilo a prudko som prerušil ich rozhovor. Jeden nadporučík prosil ostatných, aby odstúpili od stávky. Vtedy som sa zahanbil, prebudila sa vo mne falošná ctižiadosť - vyskočil som a povedal: „Nie, stávka platí!“

Priateľ urobil všetko preto, aby som to nechal, ale už bolo neskoro. Keď som prišiel domov, na stole som našiel kyticu čajových ruží a medzi nimi lístoček. S búšiacim srdcom som ho otvoril. Lucia ma prosila, aby som ju navštívil. Keby ma tých niekoľko slov nebolo urobilo takým šťastným, mohli vo mne vzbudiť opovrhnutie, lebo týmto lístkom som vyhral stávku.

Toto ukázať a vystaviť Luciu hanbe, by stačilo. Lenže moje srdce aj rozum boli už opantané. Ponáhľal som sa k nej. Povedala mi, že už týždne ma miluje a sníva len o mne, hoci každého Nemca nenávidí. So slzami v očiach sa mi zdôverila, že nie je hodná mojej lásky, no i tak chce byť jedine moja. Omámený sladkým snom som podľahol náruživosti. Šialene som ju miloval!

Na druhý deň som vytriezvel. Lucia bola moja, ale slovo ma viazalo, aby som prezradil naše najsvätejšie tajomstvo. Hovoriť, či mlčať, oboje sa mi zdalo nečestné. Nevedel som, čo robiť!

Zmietal som sa v pochybnostiach - až som našiel riešenie - zastrelil som sa. Takto som skončil mladý, nádejný život! Mojej dobrej matke som zlomil svojou ľahkomyseľnosťou srdce. Lucia zmizla z Verony. Natoľko to ňou otriaslo, že vstúpila do kláštora. Tri roky na to zomrela.

Len čo som sa zastrelil, pocítil som nevýslovnú ľútosť nad svojím činom... Videl som zúfalú matku, srdcervúci smútok Lucie, a zničený môj aj ich život. Mnoho rokov ubehlo odvtedy a ani teraz sa nemôžem zbaviť bolesti, spôsobenej mojou ľahkomyseľnosťou. Prosím a túžobne čakám na pokyn, aby som sa mohol znovu narodiť na Zem a pri podobných skúškach odolať nástrahám.“



Facebook
Twitter
LinkedIn
MySpace


Up Contents Home
počet návštev 3500465 od 1.1.2007