Zbierka prednášok pre ženy

stiahnuť

ŽENA

Ako vyzerá predobraz krásnej ženy v dnešnej dobe? Už ani zďaleka to nie je ten istý obraz, ktorý bol do stvorenia vložený zhora. Áno, vieme o tom všetky, ale sme ešte schopné zachytiť záchvevy obrazu pravého ženstva? Snažíme sa o to naozaj?

Vieme, že žena je tou časťou, ktorá má do stvorenia privádzať len harmonické a ušľachtilé záchvevy a že jej pôsobenie je pasívne – teda udržujúce, podporujúce a posilňujúce.

Ako sme však schopné poradiť si s tým vo všednom živote, ako tento predobraz napĺňame? Uvedomujeme si vôbec, že musíme vynaložiť všetko úsilie na naplnenie nášho poslania – byť ženou neskoršieho stvorenia?

Sila žena je predsa v jej cite. Predovšetkým ten musíme posilňovať. Je schopný viesť nás pri rozvíjaní zmyslu pre krásu, ktorú máme vytvárať vo všetkých smeroch, spolu so zušľachťovaním každého nášho konania. No ako málo dnes žena dbá na svoj prejav, v ktorom by sa mala viditeľne odlišovať od bežného spôsobu vnímania ženskej krásy. Preniká to do všetkých maličkostí, ktoré následne vytvárajú pôsobenie ženy. Sú to všetko veci, ktoré žena počas tisícročí vo svojej márnivosti rozvinula do bežných samozrejmostí tak, že už nie je schopná si uvedomiť, aké neprirodzené je jej konanie. Stále je v nej túžba páčiť sa viac svojím vzhľadom, než duchom. Stále nie je ochotná zriecť sa „potrebného“ líčenia, stále sa nezaobíde bez šperkov a krátkeho, „veľmi pohodlného“ strihu vlasov.

Neznamená to, že by snáď nemala dbať o svoj zovňajšok. Práve naopak. Musí ju v tom však viesť najkrajší predobraz pravej ženy, ktorý môže nachádzať jedine v duchovných sférach. To vyžaduje predovšetkým zmenu jej ducha, ktorý vo svojej neochvejnej viere túži po nebeských výšinách a túži byť človekom pre radosť Bohu.

Potom nebude mať pôsobiť na zemi aktívnym spôsobom, ktorým len vytvára disharmóniu a vytláča mužov z ich prirodzeného postavenia. Oni tým strácajú mužskú aktivitu a odvahu kráčať zmužilo vpred.

Zatiaľ sa zmužilo vpred snaží ísť žena a zabúda pri tom rozvíjať svoju ženskosť – nehu, láskyplné pochopenie, posilu pre všetkých vo svojom okolí, bez toho, aby túžila po uznaní za svoje činy.

Neznamená to, že sa z nej má stať skleníková rastlinka, ktorá je tu iba na ozdobu. Žena sa musí namáhať nachádzať vo všetkom správnu rovnováhu. Nemyslieť na svoje uspokojenie, ale s láskou rozdávať samu seba svojím konaním, byť oporou a láskavou ochrankyňou. Ak sa bude otvárať záchvevom zhora, jej duša bude naplnená šťastím, ktoré prežiari celú jej bytosť. Ale znamená to byť iná ako jej okolie. Veď všetko, čo robíme s opravdivým presvedčením a otvoreným srdcom, prehovára k dušiam iných. Keď budete mať pravú vieru a bude vo vás láska a čistota, osloví to aj ďalších ľudí a načerpajú od vás veľa sily. Znamená to nebáť sa mať pred sebou ten najkrajší predobraz ženstva. Ten nám pomáha usilovať sa o zušľachtenie celého nášho prejavu. V odievaní, správnom používaní slov, v činoch, ktoré prebúdzajú spiace duše a ovplyvňujú ich svojou silou a krásou. Žena nesmie stáť vo stvorení ako hluchý a slepý človek, ktorý nedbá na svoje predurčenie a zanedbáva všetky dary namiesto ich zdokonaľovania. Každá žena v sebe nesie krásu, ktorú treba rozvíjať. Každá je obdarená schopnosťou citu krásu objavovať a spoznávať. Ale ak nebude svoj cit prebúdzať a bude ho utláčať svojím rozumom, nikdy nenájde pravé šťastie, ktoré duchu rozprestiera krídla a dáva mu let do nebeských výšin. Nech je práve toto úsilie smerom nahor našou jedinou túžbou. Preto sme tu na zemi a náš krátky pozemský život nie je koncom nášho bytia. Je nutné vidieť všetko vždy v súvislosti s veľkosťou stvorenia a nekonečnosťou jeho času v porovnaní s pozemským životom. Využime každý okamih pre dozrievanie nášho ducha, ktoré nikdy neskončí.

Nech sa naše myšlienky obracajú vždy nahor, túžiac po svetlých výšinách. To nám bude neskôr pomocou a oporou v ťažkých chvíľach, ktoré nás sprevádzajú a sprevádzať budú.

Nech v našich dušiach precitne túžba po pravej ženskosti a táto túžba nás povedie k skutočnému napĺňaniu, aby sme sa nemuseli pred Božím zrakom hanbiť.