Zbierka prednášok pre ženy

stiahnuť

ČO HĽADÁTE?

Človek je v dnešnej dobe zasypaný a pohltený konzumným spôsobom života. Zo všetkých strán sa to na neho valí v nesmiernej rýchlosti. Krikľavé reklamy na plagátoch, v rádiách, televízii a v časopisoch atakujú každého, kamkoľvek príde. „Človeče, kúp si tento tovar, bez neho si doteraz ani nežil, nemohol si byť spokojný, až toto ťa urobí šťastným, rýchlo a jednoducho...“. A ľudia, ako poslušné „stádo“, sa poväčšine nechajú zlákať všetkými mámeniami!

Takto to pokračuje stále ďalej, pretože človek ešte nenašiel pravé šťastie. Mnohí si iste kladú otázku: „Aký zmysel to všetko má, aký cieľ má môj život a prečo vlastne žijem? Pre to, aby som dosiahol materiálne zabezpečenie pre seba a svoju rodinu? Hovorí sa: - Postav dom, zasaď strom, sploď syna.- Je to snáď všetko, čím má byť naplnený život človeka? Nie je to príliš málo? Dosiahol snáď pravé šťastie, ktorý toto všetko získal? Netúži snáď získavať stále viac a viac a nikdy mu to nestačí?“

Čo je teda život? Čo je to vlastne šťastie? Mnohí filozofi a myslitelia si už lámali nad touto otázkou hlavu. Ale vedeckým a rozumovým spôsobom sa to prebádať nedá, lebo to súvisí s duchom človeka a s pochopením celého vesmíru, všetkého, čo pre nás nie je pozemským zrakom viditeľné a napriek tomu jestvuje a pôsobí v neochvejných zákonoch. Túto časť vesmíru nie je možné pochopiť rozumom, ktorý sa obmedzuje iba na chápanie jeho viditeľných a zmerateľných prejavov. Napriek tomu je táto duchovná časť neoddeliteľnou súčasťou tohto obrovského stvorenia a vo svojej jemnejšej podstate preniká do sveta hrubého, pre nás viditeľného. Odmeral snáď, či odvážil niekto myšlienku alebo cit lásky? A predsa vieme, že existujú, sú našou súčasťou, hýbu naším životom a nik o tom nepochybuje. Hľadáme ľudskú dušu – kde sídli, ako vyzerá. Vedci rozpitvali celé telo i mozog a napriek tomu nič nenašli. Je to snáď dôvod tvrdiť, že duša neexistuje?

S pochopením toho všetkého súvisí poznávanie Stvoriteľa, ktorý stvoril obdivuhodné, bezchybne fungujúce súkolesie závratne ohromujúcej veľkosti, ktoré nikdy nebudeme schopní celé uzrieť a v ktorom sa nachádzame aj my, ľudia, ako hostia v tomto dokonalom diele. To je prvý a základný krok, ktorý musí urobiť človek, aby mohol pochopiť súvislosti vo stvorení a tým aj svojho postavenia v ňom. Až potom pochopí, že život, trvajúci aj za hranicou pozemskej smrti a pokračujúci ďalej v nových zrodeniach, má oveľa hlbší zmysel ako dnes ľudia konzumujú.

V tej chvíli je možné si uvedomiť, že existuje aj nekonečná spravodlivosť, ktorá sa vracia k človeku vždy presne podľa jeho skutkov a nepozná hranice medzi jednotlivými životmi. Môžeme si byť istí, že každé dielo, ktoré vykonáme, každá myšlienka, zrodená v našej mysli, či dobrá, alebo zlá sa k nám zosilnená vráti v prežívaní, presne zodpovedajúcom našim predchádzajúcim činom.

Keď si uvedomíme, koľko tisícročí tu už s prestávkami žijeme, môžeme vytušiť, prečo dnes ľudstvo žije v takej duchovnej biede. Ľudia už dávno zabudli na Boha a Jeho Spravodlivosť, ktorú pre svoju pohodlnosť nechcú vidieť. Aj napriek tomu, že mnohí navštevujú kostoly, nie je ich viera živá. Iní sa domnievajú, že pokročili vpred vo vlastnom nazeraní na svet a preto vieru v Stvoriteľa nepotrebujú. Majú predsa vedu a svoj obrúsený rozum, ktorý toho predsa toľko vytvoril. Podobne aj ľudia, ktorí hovoria o svojej viere, nepôsobia presvedčivo, ich poznanie má veľké medzery v logickom vysvetlení odkiaľ a kam ideme a napokon – ich život nie je natoľko odlišný a príkladný, aby svojimi hodnotami viedol k pravému poznaniu Boha. Je mnoho cirkví a zoskupení, no všetci majú len plno rečí, ale žiadne pravé skutky. Človek zdravo premýšľajúci preto slepú vieru odvrhne ako čosi menejcenné.

Kde je teda šťastie, láska, radosť a naplno prežitý život? V konzumnom prostredí, ktoré uspokojuje len chúťky a falošné túžby človeka, byť nemôže. Veď tam, kde si ľudia nevážia jeden druhého, nemôže byť pravá láska a úcta. Všimnime si, o čom ľudia hovoria, čo ich trápi, čím žijú. Keď odsunieme nabok prázdne klebetenie a ohováranie, ostane zúfalo málo a to nemôže viesť ku šťastiu. Čo s tým teda? Je vôbec možné nájsť cestu von z tohto Babylonu?

Je to možné. Obzvlášť žena, ktorá je svojím uspôsobením citlivejšia a vnímavejšia ako muž, musí ako prvá začať hľadať odpovede na otázky života. Ona nesie prevažný podiel na mravnom obraze spoločnosti, pretože ovplyvňuje v prvom rade to, aké dieťa sa narodí. Všimnime si, ako zreteľne je žena svojím duchom i telom prispôsobená na odlišné pôsobenie než muž. A všimnime si tiež, že od tej doby, čo žena na svoje postavenie nedbá a snaží sa napodobňovať muža v jeho práci aj prístupe, klesá duchovná úroveň ľudí veľmi rýchlo dole. Žena vlastne ani nevie, čo chce. Chcela by sa uplatnením v práci vyrovnať mužom, chce sa mužom páčiť, chce mať deti, dom a ešte stále to nie je ono, lebo v tej nadmiere chcenia po všetkom, čo zdanlivo zasýti jej hlad po šťastí, nenachádza uspokojenie. Tým je v neustálom zhone, strese a stále s niekým o niečo bojuje. Vo svojej podstate však túži po harmónii, láske, kráse a šťastí.

To všetko má však sama v rukách. Najskôr musí pochopiť, že muž je mužom v aktívnom a budujúcom prístupe a žena ženou vo svojom harmonicky udržiavajúcom, starostlivom a činorodo pôsobiacom prístupe. Rovnako, ako každý kvet a každý živočích má vo Stvorení svoje miesto, aj žena a muž sú svojím uspôsobením predurčení na zrejmé pôsobenie.

Práve žena mala byť sprostredkovateľkou pre prijímanie jedinej sily, ktorá prúci vesmírom, všetko oživuje a posilňuje a bez ktorej by nemohol byť život. V tejto sile mala ako prvá nachádzať Stvoriteľa a ňou osviežená mala ju ďalej odovzdávať ďalej, svojmu mužovi, deťom, svojmu okoliu. Veď si len povšimnime, akú moc majú ženy nad mužmi. V dnešnej dobe, žiaľ, je vo väčšine prípadov zvrátená na pohlavný pud, ktorý muža i ženu drží v zajatí povrchných vzťahov. Preto duchovný život ľudí nemôže rozkvitnúť do najušľachtilejšieho prejavu lásky, úcty, šťastia a harmónie. Kým ľudia nezodvihnú svoj zrak hore a nebudú chcieť hľadať vyšší zmysel svojho bytia, budú i naďalej vybičovávať svoje povrchné priania po materiálnom uspokojení, až do úplného konca.

Preto, ženy, hľadajte vo svojich srdciach tú veľkú túžbu po kráse, po láske a vyššom zmysle života. Nenechajte sa odradiť a zastrašiť zažitým spôsobom života ľudí okolo vás. Pretože vyšší cieľ bytia človeka vo Stvorení je taký veľký a ušľachtilý, že stojí za tú námahu!